Spoločnosť Rodina 14. január 2021

Rodičia v obavách Aj deti, ktoré boli predtým zvedavé a aktívne, sú teraz apatické a lenivé

Alena Potocká
Alena Potocká

Trvá to už pridlho. Pri zatvorených školách už nie je problém len úroveň vzdelávania, ale aj psychika detí.

Trvá to už pridlho. Pri zatvorených školách už nie je problém len úroveň vzdelávania, ale aj psychika detí.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Alena Potocká

Aj deti, ktoré boli predtým zvedavé a aktívne, sú teraz apatické a lenivé
Ilustračné FOTO – TASR/AP

Covid-19 je voči deťom milosrdnejší ako k dospelým. Tvrdili to lekári už v začiatkoch pandémie a tieto závery potvrdzujú aj súčasné medicínske výskumy.

Ani na Slovensku sa, našťastie, zatiaľ nič dramatické s ochorením detí na Covid-19 nedeje.

Podľa informácií, ktoré Postoju poskytlo Národné centrum zdravotníckych informácií, bolo pre toto ochorenie ku koncu minulého týždňa hospitalizovaných 16 pacientov do 18 rokov, z toho je 9 detí do 15 rokov.

Keď už deti infekcia zasiahne, nemajú buď žiadne príznaky, alebo len mierne, ktoré sa ľahko zamenia s prechladnutím. Najnovšie prišli talianski lekári so zistením, vďaka ktorému sa mnohým rodičom uľavilo. Vírus je šetrný aj k najslabším z detí, teda novorodencom či deťom s oslabenou imunitou.

Lekári hľadajú príčinu, čo vlastne deti pred vírusom chráni. „Zatiaľ je to len hypotéza,“ hovorí Luisa Galliová, vedúca oddelenia infekčných chorôb v detskej nemocnici Meyer vo Florencii, „ale odpoveďou by mohol byť enzým ACE2, teda receptor, prostredníctvom ktorého vírus vstupuje do ľudských buniek. Tento receptor sa v nosoch detí vyskytuje menej často ako u dospelých.“

Talianski pediatri zistili, že vírus nie je veľmi nebezpečný dokonca ani u detských onkologických pacientov. Galliová spomína konkrétny prípad z ich kliniky, keď lekári transplantovali kostnú dreň dievčatku s leukémiou, ktoré bolo pozitívne na Covid-19.

Napriek náročnému zákroku a oslabenému organizmu nespôsobil koronavírus žiadne komplikácie a dieťa bolo takmer bezpríznakové.

Mutácia môže všetko zmeniť

Lekári sa však obávajú, že sa všetko môže čoskoro zmeniť po tom, čo sa v európskych krajinách začala šíriť britská mutácia koronavírusu, ktorá okrem toho, že sa šíri rýchlejšie, prispieva k prenosu medzi deťmi rovnako intenzívne, ako to bolo doteraz medzi dospelými.

Deti však nevychádzajú zo súčasnej pandémie bez ujmy. Práve naopak, čas ukáže, ako hlboko zasiahla do ich životov. Keďže sa u nás ešte nerobia žiadne relevantné štúdie o dosahoch protiepidemických opatrení na deti, pomohli sme si zahraničnými.

Podľa nich naše deti zasiahla epidémia spoločenskej izolácie, počítačovej závislosti, nezdravého životného štýlu.

Okrem toho sú vystavené rovnakému nebezpečenstvu ako dospelí. Rodičia totiž v strachu z nákazy odkladajú vyšetrenia detí, a tak hrozí oveľa väčšie riziko, že sa u dieťaťa diagnostikuje závažné ochorenie v neskoršom štádiu.

Na Slovensku postupujú pediatri podľa usmernenia ministerstva zdravotníctva, ktoré je platné od polovice mája. Podľa neho by rodič s dieťaťom nemal prísť osobne na vyšetrenie bez predchádzajúcej telefonickej alebo mailovej konzultácie s pediatrom.

Na jej základe lekár zhodnotí stav dieťaťa, predpíše elektronickou formou lieky a ak je stav dieťaťa vážnejší, objedná si ho na konkrétny čas na vyšetrenie v ambulancii.

Mnohí rodičia sú z nových postupov nešťastní a obávajú sa o zdravie svojho dieťaťa. „Nemám medicínske vzdelanie a keď bol môj jedenapolročný syn chorý, bála som sa, že nespomeniem nejaký dôležitý detail,“ povedala pre Postoj Dana z Bratislavy. Ako hovorí, bola nervózna aj z toho, že lekár osobne nevyšetril dýchanie dieťaťa.

„My sme s trojročnou dcérou tiež zažili vyšetrenie cez telefón. Lekárke stačil na diagnostiku môj popis stavu. Aj to ma zahriakla, aby som bola stručnejšia. Dcéra musela do telefónu zakašlať. Na základe toho predpísala lieky,“ pridáva svoju skúsenosť Bratislavčanka Jana.

„Nechcem svoju lekárku zhadzovať, ale mám pochybnosti o tom, či sa dá zakašlaním cez telefón rozoznať, či ide o obyčajný kašeľ alebo je to zápal priedušiek, nebodaj niečo horšie,“ dodáva.

Situácia je ťažká a nervozita rodičov je pochopiteľná. Tento stav je však veľmi zložitý aj pre pediatrov, ktorých povinnosťou je chrániť seba i svojich pacientov pred nákazou.

Deti sú apatické, nešťastné, bez záujmov

Ďalší problém je izolácia a strata osobných kontaktov s kamarátmi.

Ak sa deti po vianočných sviatkoch tešili na návrat do škôl, ktorý minister školstva Branislav Gröhling v decembri sľuboval, všetko je inak. Pandemická situácia sa dramaticky zhoršila a premiér Igor Matovič vyhlásil, že „deti môžu snívať možno dva mesiace o tom, či sa dostanú do školy“.

Odborníci na školstvo upozorňujú, že súčasná situácia zhoršuje veľké rozdiely v regiónoch, ale i samotných školách a prehlbuje nerovnosť vo vzdelávaní. Karhajú vládu, že v minulom školskom roku neotvorila školy aspoň od mája, keď denný nárast niekedy nepresiahol ani hranicu desať pozitívnych a evidovali sme 23 úmrtí.

Nechceme sa však nateraz venovať téme vzdelávania. Zatvorené školy prinášajú aj izoláciu od kolektívu rovesníkov, od priateľov, od spoločných zážitkov.

Namiesto toho sme deti posadili pred počítačové obrazovky. Cez počítač sa učia, komunikujú s priateľmi, ale aj so širšou rodinou. A keďže nefungujú ani krúžky, cez online hodiny sa učia hudbu, tanec či výtvarné umenie. Koľko potenciálnych talentov takto vrátime do sivého priemeru, už nikto zrejme nespočíta.

Spisovateľ Daniel Hevier, ktorý výraznú časť svojej tvorby venuje práve detskému čitateľovi, prichádza v čase zatvorených škôl s viacerými iniciatívami, ktoré by deťom pomohli zvládať neľahkú situáciu.

Na sociálnej sieti vyzval rodičov, aby mu napísali, čo deti najviac ťaží, a podľa toho vymyslí spoločnú aktivitu – aspoň cez obrazovky počítačov.

„Moje dieťa totálne zlenivelo, stratilo akýkoľvek záujem o veci, ktoré ho predtým bavili, úplne stratilo motiváciu byť v niečom dobré.“Zdieľať

Na jeho výzvu zareagovalo vyše 250 rodičov. A je to veľmi smutné čítanie. Apatia, rezignácia, nezáujem. Reakcie rodičov ukázali, že aj keď deti jarnú vlnu zvládli a mnohé zatvorenie škôl vnímali skôr ako dobrodružstvo, tento stav trvá už príliš dlho.

Všetko zhoršuje skutočnosť, že nikto zatiaľ nevidí svetlo na konci tunela v dohľadnom čase.

„Môj syn je šiestak a stále je doma sám, keďže obaja s manželom pracujeme. Okrem toho, že je to dieťa, ktoré je stále samo doma, tak je aj bez kontroly pri učení,“ píše jedna z matiek, ktorá zareagovala na spisovateľovu výzvu.

„Ja mám zvláštny pocit, že deti trávia takmer sto percent času s rodičmi. Veľa sa rozprávame, spolu čítame, čo samo osebe je v bežnom živote fajn – avšak obávam sa, aby za covidový rok až priveľmi ,nevyzreli‘ a popritom nezabudli komunikovať s vrstovníkmi,“ dodáva ďalšia.

Mnohí rodičia pridávajú skúsenosť, ako musia denne bojovať s lenivosťou detí. Odmietajú robiť niečo navyše, len bezmyšlienkovito plnia zadania od učiteľov. Prirodzená detská zvedavosť sa úplne stratila.

„Moje dieťa totálne zlenivelo, stratilo akýkoľvek záujem o veci, ktoré ho predtým bavili, úplne stratilo motiváciu byť v niečom dobrý,“ píše ďalšia nešťastná matka syna, ktorý je na druhom stupni základnej školy.

K podobnej skúsenosti sa prihlásili aj ďalší rodičia. Ich predtým aktívne deti sa zatvárajú do izieb, četujú s priateľmi alebo hrajú videohry.

Stratili záujem o svoje koníčky, prestali čítať knihy, majú problém sústrediť sa na pár stránok v časopise.

Niektorí rodičia priznávajú, že s deťmi už museli vyhľadať odborníkov. „Dcéra má stavy, ktoré by nikdy nemala, keby nebola zavretá v izbe s online vyučovaním a lockdownami. Pred koronou to bolo dievča plné života, chodila na krúžky, mala sny. Dnes je ustráchaná, depresívna, úzkostná osôbka, ktorá – ak sa stav nezmení – bude musieť začať brať lieky.“

Domov je síce pre dieťa to najdôležitejšie miesto, ale nemôže byť jeho celým svetom. Rodičia teraz na svojich deťoch vidia, aký potrebný je pre ne osobný kontakt s priateľmi v tomto veku. Majú strach, aké škody izolácia napácha na ich psychike.

Malé deti už nechcú chodiť von

Menšie deti a prvostupniari mali väčšie šťastie, keďže od septembra mohli nastúpiť do škôlok a škôl. Napriek tomu deti vnímajú, že je všetko inak. Mnohí aj škôlkari sú iba uzatvorení v triedach, v ktorých spia aj jedia, keďže sa nesmú stretnúť s deťmi z iných tried.

Pre deti v tomto veku je pohyb dôležitý takmer rovnako ako vzduch na dýchanie. Jeho rozvoju však otvorenie škôlok nepomohlo. Aby sa deti z viacerých tried nezmiešali, väčšina dvorov je oplotená červenými páskami a pobyt na čerstvom vzduchu sa obmedzil len na prechádzky.

Ani v čase po škôlke nemajú deti veľa možností. Na ihriská sa nesmie, detské či materské centrá sú zatvorené.

Od októbra sme zažili už niekoľko týždňov rôznych foriem lockdownu spojených so zákazom vychádzania. Výnimkou je pobyt v prírode. Toto si však, pochopiteľne, mnohí rodičia pre nedostatok času nemôžu dovoliť každý deň.

Spestriť nudné dni sa deťom nedá ani kinom či detským predstavením. Príkazy, zákazy, nariadenia.

Pre veľa detí sa tak pobyt vonku zúžil na prechádzky na miesta, ktoré sa neustále opakujú. A to ich prestalo baviť. Viacerí rodičia priznali, že majú problém deti von vôbec dostať.

„Nášmu šesťročnému synovi, ktorý má odloženú školskú dochádzku, sa už do ničoho nechce. Stále tie isté miesta dookola. Niekedy to na prechádzke vezmeme z opačnej strany. Aspoň aká-taká zmena,“ hovorí matka budúceho školáka.

Dieťa má veľa nevybitej energie a tak vyzerá aj jeho nálada. Je nervózne a stále sa pre niečo hnevá. „Rodičia školákov to musia mať oveľa ťažšie. Toto obdobie je však zlé aj pre menšie deti. Stále im vysvetľovať dookola, že sa nesmieme navštevovať, že nie sú otvorené obchody, že nemôžeme toto alebo tamto...“

K podobnej skúsenosti sa hlási aj mama chlapcov vo veku dva a päť rokov. „Nechcú chodiť von. Musíme ich dlho presviedčať, s revom sa obliekajú, zakaždým robia hrozné scény.“

„Odsúvanie a odmietanie dcérky, keď sa chce hrať a ja robím z domu, je niečo strašné. Čo si z toho tie deti asi odnesú?“Zdieľať

Rodičia majú strach ešte z jednej veci. Viacerí, ktorí pracujú z domu, majú rovnakú skúsenosť. Ich malé deti nechápu, že musia pracovať a nemôžu sa im venovať. Deti za nimi prídu, chcú sa hrať a oni ich musia odmietnuť.

„To odsúvanie a odmietanie dcérky, keď sa chce hrať a ja robím z domu, je niečo strašné,“ opisuje svoje pocity a hovorí za mnohých rodičov v podobnej situácii. „Čo si z toho tie deti asi odnesú?“ pýta sa smutne.

Napriek tomu sú to práve tieto malé deti, ktoré sa novým podmienkam vedia prispôsobiť najlepšie. Tvrdí to psychologička Soňa Balogová, ktorá sa venuje rodinám a rodinným vzťahom.

„Deti sa dokážu najľahšie a najrýchlejšie prispôsobiť novým podmienkam. Aj keď je pre ne socializácia dôležitá, ľahko sa dokážu prispôsobiť situácii, že sú doma len s rodičmi a súrodencami. Aj doma sa dajú vytvárať podnetné hry,“ povedala pre Postoj

Možno sa deti prispôsobia a ľahšie si zvyknú, v tomto období však prichádzajú ešte o jednu dôležitú vec. Neprichádzajú len o kontakty so svojimi rovesníkmi, ale aj o rodinné väzby.

Naše rodiny sú malé, často je v nich len jedno alebo dve deti. Kontakt so starými rodičmi ešte ako-tak udržiavajú. Ale osobný vzťah s ďalšími príbuznými ide už dlhší čas bokom.

Keď v takomto veku stratia deti kontakt so svojimi bratrancami a sesternicami, tetami, ujami, ťažšie si budú neskôr s nimi budovať vzťahy. Ak o to naše deti ešte vôbec budú mať záujem.

Nie všetci upadli do letargie

Trochu optimizmu na záver. V Taliansku, ktoré výrazne zasiahla prvá vlna pandémie na jar minulého roku, tiež reagovali dlhodobým zatvorením škôl.

Pred letom boli doma šesť mesiacov, čo je najdlhšie zo všetkých európskych krajín. V polovici septembra sa školy otvorili, ale len na mesiac. Odvtedy sa talianski študenti učia dištančnou formou ako tí naši.

Po takom dlhom čase prevládala aj medzi tínedžermi apatia. Školy sa mali otvoriť v pondelok 11. januára. Väčšina z dvadsiatich talianskych regiónov tak však neurobila a predĺžila dištančné vzdelávanie o ďalší mesiac.

Študenti dostali strach, že sa zopakuje situácia spred roka. Mnohí z nich si vtedy povedali dosť a vyšli v niektorých mestách do ulíc. (Video z protestu.) 

Tam sediac pred zatvorenými školami vyzývali vládu, aby školy konečne otvorila. „Nechceme strácať čas!“ „Chceme sa vrátiť do našich tried!“ Tak zneli nápisy na transparentoch.

Mnohí mladí pochopili dôležitosť školy ako ustanovizne a začali si dostupnosť vzdelania vážiť.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0