Ústredný krízový štáb v utorok neschválil návrh ministra školstva Branislava Gröhlinga na otvorenie škôl od 7. decembra. Školy tak ostanú do Vianoc pre žiakov druhého stupňa základných škôl a stredoškolákov zatvorené. 

Opýtali sme sa viacerých odborníkov, ako hodnotia toto rozhodnutie a v akej podobe by sa školy mali otvoriť, aby to nezhoršilo epidemiologickú situáciu.

Kristína Visolajská, detská lekárka, poradkyňa štátneho tajomníka na MZ pre vzdelávanie lekárov

Považujem za veľkú chybu, že školy zostávajú naďalej zatvorené, pričom okolitý svet sa zastavil len málo. Mrzí ma, že odborná diskusia k otvoreniu škôl bola krátka a bez patričnej váhy, ktorá mu patrí. Nedostatočné vzdelávanie detí je jedným z najpálčivejších problémov dneška s ďalekosiahlymi dôsledkami. Pokiaľ viem, na Ústrednom krízovom štábe sa riešilo, že nemáme vyriešený základný predpoklad otvorenia škôl - napríklad kto, kde a za akých podmienok bude testovať žiakov. Testovanie môžu vykonávať len zdravotníci a nikto nevie, kde ich vziať.

Takisto pravidelné testovanie žiakov má byť podľa mňa povinné a rodičom aj deťom treba vysvetliť, že deti si hocikedy rozbijú koleno, spadnú pri hre či športe, dávajú sa očkovať, prekonávajú bežné detské choroby a nikto z toho nerobí vedu. Tak by sme si mali len zvyknúť, že pravidelné testovanie (výter nosohltana jemným tampónom) jednoducho patrí ku súčasnej situácii a je základným predpokladom, ako dať deťom vzdelanie.

Tiež si myslím, že výtery, napríklad u dospelých ľudí, nemusí robiť zdravotník, ale aj odborne zaškolený človek. Tým ušetríme zdravotníkov pre deti a zdravotnícke zariadenia.

Richard Kollár, matematik

Súčasná epidemiologická situácia na Slovensku je vážna, je možné, že dokonca najhoršia od začiatku pandémie. Hrozí nám ďalší nárast novoinfikovaných jednotlivcov a zároveň sú zamestnanci hygieny a nemocníc čoraz viac unavení a vyhorení. Čoraz väčšia časť našej spoločnosti pociťuje ekonomickú alebo sociálnu núdzu.

Otvorenie škôl v tejto situácii predstavuje vážne zvýšenie epidemiologického rizika, keďže školy sa vo viacerých krajinách stali zdrojom veľkej miery šírenia infekcie v populácii.

Napriek tomu všetkému však otvorenie škôl podporujem, pretože výpadok vo vzdelávaní predstavuje obrovskú spoločenskú, ale aj dlhodobú ekonomickú stratu. Preto treba hľadať čo najrýchlejšie možnosti, ako aj za danej epidemiologickej situácie môcť otvoriť minimálne všetky ročníky základných škôl, ale podľa možností aj neinternátne stredné školy, prípadne ich maturitné ročníky.  Otázka by teda nemala znieť či otvoriť, ale ako otvoriť. 

Školy väčšina krajín zatvára ako posledné a otvára ako prvé. U nás to tak, žiaľ, nie je. 

Momentálne asi nie je iná možnosť, ako otvoriť školy v režime frekventovaného testovania. Pred ich otvorením by sa mohli pretestovať učitelia, zamestnanci škôl, žiaci a aj časť ich rodičov antigénovými testami. Pri dostatočnej účasti testovaných by sa dala pomerne hodnoverne odhadnúť miera infikovanosti aj tých, ktorí by sa neotestovali, a tak by bolo možné školu v rámci primeranej miery rizika otvoriť. 

Následne by bolo potrebné testovať žiakov pravidelne (napríklad raz týždenne). Tam by bolo možné použiť u nás novú metódu zberu vzoriek z kloktania na PCR testy a tie následne spájať po triedach, či iných veľkých skupinách, aby sa identifikovali tie triedy, v ktorých sa infekcia nachádza a následne by sa ešte (z tej istej odberovej vzorky) v takýchto triedach pretestovali aj vzorky jednotlivcov, aby sa identifikovali tí, ktorí sú infikovaní.

Takýto režim by mohol plošne nielen umožniť prevádzku škôl, ale by aj poskytoval dlhodobý systematický monitoring lokálneho nárastu infekcie v populácii. Teda by poskytoval včas hodnovernú informáciu o tom, kde nám vznikajú nové ohniská. 

Daniel Masarovič, prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska, riaditeľ Spojenej školy sv. Františka Assiského v Malackách

Súčasné dianie okolo znovuotvorenia škôl nám zviditeľňuje dlhodobý spoločenský problém. Náš postoj k vzdelávaniu a výchove je chabý a nezohľadňuje dostatočne reálne potreby detí. Žiaľ, obmedzenie činnosti škôl sme nadmieru postavili do centrálneho deja boja s pandémiou namiesto toho, aby sa pre nás stalo prioritou udržiavať vyučovací proces funkčným a zdravým. A za takýto nemožno považovať dištančný model výuky, pretrvávajúci aj v situácii, keď sme mali priestor manažovať epidemiologickú situáciu v školách iným spôsobom.

Napríklad prostredníctvom školského semaforu, ktorý sa ukázal na prvom stupni ako priechodný. Mnohé potreby detí aj vyšších stupňov je možné napĺňať len v plnohodnotnom sociálnom prostredí s kompletným vzťahovým diagramom. Človek sa nerozvíja cez technológie, ale cez vzťahy.

Namiesto toho, aby sme vynakladali energiu na odstraňovanie technických prekážok pre „akože“ postačujúce diaľkové spojenie školy s deťmi, sme mali pristúpiť k uvažovaniu o tom, aké iné protipandemické opatrenia v štáte musíme zaviesť, ak zohľadňujeme vzdelávanie ako kľúčovú hodnotu. Stále sa pozeráme optikou krátkodobého ekonomického osohu, kým dlhodobý osud lepšieho Slovenska podmienený vzdelanostnou úrovňou ľudí opomíňame.

Pandemický plán je pre školstvo nastavený precízne a dobre. Máme vytvorený a odskúšaný model školského semafora, ktorého súčasťou sú účinné epidemiologické opatrenia, ako aj jasné mechanizmy, ako postupovať v prípade podozrenia či výskytu ochorenia. Ich dodržiavanie na školách je paradoxne na oveľa vyššej úrovni ako na iných poliach spoločenského života.

Inými slovami, rozhodujúci princíp v boji s pandémiou, princíp osobnej zodpovednosti pre ochranu spoločného zdravia vyjadrený najmä skratkou R-O-R, vieme v školách uplatňovať najlepšie a najdôslednejšie. Ako je možné, že tí najlepší sú potrestaní zákazom svojho kvalitného vzdelanostného a osobnostného rozvoja, kým tí, ktorí opatrenia ignorujú fungujú prakticky bez obmedzení? Môže to prosím niekto z kompetentných vysvetliť deťom? 

Miroslava Hapalová, šéfka Štátneho pedagogického ústavu

Rozhodnutie krízového štábu považujem za veľmi nešťastné. A neviem sa ubrániť asociácií s rozprávkou O dvanástich mesiačikoch, kedy je minister školstva stavaný pred úlohy, ktoré z pozície svojho rezortu jednoducho nemôže naplniť. Na základe analýzy Svetovej zdravotníckej organizácie má plošné uzatvorenie škôl len limitovaný dopad na zastavenie šírenia vírusu COVID-19 v populácií. Naopak, samotné WHO odporúča, aby sa prevádzka škôl za sprísnených hygienických podmienok udržala čo najdlhšie a aby sa k ich uzatváraniu pristupovalo až v poslednej fáze opatrení, zameraných na obmedzenie mobility ľudí.

Dôvodom sú nielen negatívne dopady na vzdelávacie výsledky všetkých detí, ale aj významné zvýšenie rozdielov medzi deťmi s rôznym socioekonomickým zázemím, ku ktorému nevyhnutne pri dištančnom vzdelávaní dochádza. V dôsledku uzatvorenia škôl sa deťom obmedzuje prístup napríklad aj k bezplatnému stravovaniu, psychologickej či špeciálno-pedagogickej podpore a k ďalším službám, ktoré sú najmä pre deti z rizikových skupín mimoriadne dôležité.

Na Slovensku sa žiaľ situácia vyvíja úplne opačným smerom. Osobne sa neviem zmieriť s tým, že druhé stupne základných škôl a stredné školy zostávajú zatvorené napriek postupnému uvoľňovaniu opatrení a relatívne neobmedzeného pobytu ľudí napríklad v nákupných centrách či kinách. Najmä, ak nemáme k dispozícií žiadne relevantné dáta, ktoré by poukazovali na to, že by v školách dochádzalo k nekontrolovateľnému šíreniu vírusu.

Za optimálne považujem návrat k tzv. školskému semaforu, ktorý bol v spolupráci s epidemiológmi nastavený pred začiatkom školského roka. Obsahoval konkrétny postup, ak sa na škole identifikuje prípad pozitívne testovaného žiaka či zamestnanca školy. Prezenčná výučba mala byť prerušená na úrovni jednotlivých tried až do uplynutia lehoty, stanovenej regionálnym úradom verejného zdravotníctva. V tzv. červenej fáze, ktorá nastáva v prípade výskytu dvoch a viacerých pozitívne testovaných prípadov, mali 6.-9. ročníky základných škôl a stredné školy prejsť do režimu dištančného vzdelávania, so súčasným zachovaním prezenčného vzdelávania v 15 členných skupinách pre žiakov 1.-5. ročníka a pre tých žiakov, ktorí sa z objektívnych dôvodov nedokážu efektívne zapojiť do dištančného vzdelávania.

Na úrovni stredných škôl malo dôjsť k rozdeleniu tried na 15.členné skupiny, ktoré by sa v dvojtýždenných turnusoch, stanovených na základe inkubačnej doby vírusu, striedali v prezenčnom vzdelávaní v škole. V prípade, že by sa tento alert systém na úrovni škôl navyše zosúladil s regionálne prijímanými opatreniami zo strany RÚVZ (čo bol tiež jeden z návrhov Ministerstva školstva), bolo by možné udržať prevádzku škôl na všetkých stupňoch vzdelávania počas celého školského roka s relatívne nízkymi negatívnymi dopadmi na žiakov. A so súčasným zachovaním prísnych epidemiologických opatrení, ktorých význam je z hľadiska zabránenia šírenia vírusu samozrejme nespochybniteľný.

Juraj Hipš, predseda strany Spolu, odborník na školstvo

Zatvoriť Haščáka a otvoriť školy. Takto mal vyzerať včerajšok. Bohužiaľ, to druhé sa nesplnilo. 

Výzvu www.otvormeskoly.sk podpísalo už viac ako 11800 ľudí. Títo ľudia vládu jasne požiadali, aby vzdelávanie detí bolo prioritou. Aj preto ma mrzí, že premiér sa včerajšieho krízového štábu nezúčastnil. Nie je dobrým signálom pre školstvo, ak ho predseda vlády nepovažuje za jednu zo svojich priorít.

Z verejných vyjadrení predstaviteľov vlády mám skôr pocit, že prioritou je pre nich vybavovanie si osobných účtov a riešenie vzájomných sporov. Deti sa stávajú rukojemníkmi, otváranie škôl témou na hádky a živenie sporov medzi členmi vlády. To je veľmi zlé. Vzdelávanie má spoločnosť spájať, nie rozdeľovať.

Pritom z prieskumu, ktorý sme tento týždeň prezentovali, vyplýva, že zatvorené školy sú obrovským náporom na deti aj rodičov. Po psychickej, časovej aj ekonomickej stránke.

Vláda mala spraviť všetko preto, aby našla spôsob, ako školy otvoriť. V spolupráci s odborníkmi mali nastaviť také pravidlá, aby boli zohľadnené záujmy detí aj ochrana zdravia. Pripomeňme, že Slovensko je jedna z mála krajín, kde sa školy zatvorili ako prvé. Väčšina európskych krajín volí túto možnosť ako krajné riešenie aj na základe odporúčania WHO. Uvedomujú si, aké drastické dopady to má na deti a mladých ľudí. Slovensko sa bez akejkoľvek odbornej diskusie vydalo nevedno prečo opačnou cestou.

Peter Celec, vedec

Nepatrí sa mi hodnotiť rozhodnutia iných, najmä, ak nemám tie informácie, ktoré majú oni. Zostáva dôverovať a čakať na vysvetlenie rozhodnutia, respektíve na lepšie alternatívne návrhy.

Keď sa otvoria školy, epidemiologická situácia sa zhorší, ale to neznamená, že školy sa nemajú otvárať. Školy, aspoň základné, musia byť top prioritou. A netreba hľadať slovenské riešenia, toto je problém aj v iných európskych krajinách a bolo by veľmi dobré riešiť tento spoločný problém spoločne, okrem iného aj spoločným výskumom ohľadom testovania, ale najmä prevencie infekcie v školách.

Alena Petáková, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska, riaditeľka Základnej školy Malokarpatské námestie v Bratislave

Pre mňa je to smutné zistenie. Deti nemôžu za to, do akej doby sa narodili a komu sa narodili. Ich budúcnosť je v rukách nás dospelých. Deti sú dlho doma. Čo sa týka žiakov druhého stupňa sú vo veku, kedy sú veľmi zraniteľní, kedy sa formuje ich charakter, postoje, hodnoty a mnoho ďalších dôležitých vecí ovplyvňujúcich ich psychiku. Všetci teraz riešime hlavne fyzické zdravie a zabúdame na to psychické. Bojím sa, aby sme po skončení korony neriešili vážnejších problém a to psychické problémy detí, ktoré sa bohužiaľ liečia oveľa ťažšie a mnohokrát sú na celý život.

Neviem, koľko plánov má ešte pán minister vymyslieť? Už boli dva a oba boli prijateľné tak pre školy, ako aj pre rodičov.

Peter Visolajský, lekár, člen Ústredného krízového štábu

Všetci členovia Ústredného krízového štábu si prajú čo najskorší návrat detí do škôl. Otázka teda ani na krízovom štábe neznela „či otvárať“, ale „ako otvárať“ školy. Treba povedať, že ústredný krízový štáb sa k schvaľovaniu plánu na otvorenie škôl ani nedostal, pretože nebola vyriešená základná podmienka pre otvorenie škôl v tejto zhoršujúcej sa epidemiologickej situácii, a to - nebolo vyriešené pravidelné testovanie žiakov. 

Preto po niekoľkohodinovej debate dal Ústredný krízový štáb ministerstvu školstva v spolupráci s ostatnými ministerstvami a legislatívcami znova za úlohu pripraviť plán a logistiku pravidelného testovania na školách. Ak hovoríme, že vzdelanie detí musí byť prioritou pre spoločnosti, tak sa to týka každého jedného z nás a hlavne rodičov týchto detí.

Veľmi sa prihováram všetkým rodičom, aby sa nebáli dať svoje dieťa na vyšetrenie - výter jemným tampónom z nosohltana. Ja sám ako rodič sa veľmi poteším, že tak málo - výter z nosohltana našej dcéry, jej konečne umožní bezpečný návrat do školy. Toto antigénové testovanie by sa pritom týkalo len detí od 11 rokov.

Zvykli sme si, že ak sa vyskytne v triede žltačka, nenájde sa rodič, ktorý by sa bál následného zaočkovania svojho dieťaťa z takejto triedy, len aby ho ochránil. Sme v podobnej situácii aj teraz, len miesto injekčnej vakcíny na žltačku tu máme jemný výter nosa. A časom pravdepodobne príde lepší test, kde deti už nebudeme musieť vytierať, ale postačí odber slín alebo kloktanie soľným roztokom. Dovtedy však máme len možnosť antigénového testovania. 

Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov

V prvom rade si treba uvedomiť, že sú tu odborníci a vláda, ktorí majú školám ukázať svetlo na konci tunela. Zatiaľ mi to však pripadá, ako keby som dal žiakom, ktorých učím hudobnú výchovu, zadanie, že do mesiaca sa naučte túto skladbu a nejako to vyriešte. Ako učitelia očakávame, že odborníci si sadnú a vypracujú reálny plán. Ministerstvá školstva, zdravotníctva a vnútra by sa mali zosúladiť. Školám by mali poskytnúť potrebný servis, nielen vyhlásenie o tom, že majú žiakov, rodičov a učiteľov pretestovať.

Viem si predstaviť, že by to mohlo fungovať tak, že ak sa v triede vyskytne podozrenie z nákazy, príde mobilný odberný tím, ktorý žiakov a učiteľov pretestuje. Samotná škola však nemá kapacity organizovať testovanie. Uvedomme si, aká náročná bola akcia celoplošného testovania krajiny a ako ťažko sa zháňali zdravotníci. Mohlo by sa to najprv vyskúšať trebárs na stovke škôl a potom podľa toho ďalej postupovať.

Školy však majú bežne päťsto alebo tisíc žiakov a ak treba otestovať aj učiteľov, zamestnancov a rodičov, nie je reálne nechať to na ich pleciach. Navyše, škola ako vzdelávacia inštitúcia nemôže rodičom diktovať povinnosť, aby absolvovali test. Neviem na základe čoho by to mohli urobiť.

Veľmi ťažko sa nám pracuje a plánuje v podmienkach, keď sa každú chvíľu menia oznámenia o možnom otváraní škôl. Spôsobuje to v celej spoločnosti chaos a neistotu.

Ivan Bošňák, dátový analytik, tvorca projektu Dáta bez pátosu

Krízový štáb dlhodobo nie je schopný prijať rozhodnutia, ktoré by reagovali na lokálnu: okresnú/oblastnú/krajskú situáciu. Dokonca ani v prípadoch, keď horeli Kysuce, teraz keď horí Považie a s príchodom Vianoc nepredpokladám ani riešenie situácie v Trnave/Nitre/Hlohovci. A je jedno, či ide o otvorenie škôl, zatvorenie kostolov, otvorenie hraníc alebo zatvorenie fabrík. Je trestuhodné, že nechávajú situáciu eskalovať do parametrov SILY a RÝCHLOSTI šírenia vírusu, ktoré by v racionálne rozmýšľajúcej a konajúcej krajine viedli k sprísneniu podmienok.

My máme od nemeckého „necháme školy otvorené tak dlho, ako to len bude možné“ veľmi ďaleko a nikdy sme nerozmýšľali inak, ako v medziach „otvorené“ alebo „zatvorené“ Slovensko. Máme problém pochopiť situáciu, rozumieť dátam, racionálne konať a vyhodnocovať výsledky. Je to smutné, že na psychickom zdraví a duševnej pohode školákov a ich rodičov v bezpečných okresoch vláde nezáleží. Teraz je to už v podstate jedno. Na Mikuláša aj tak dostaneme všetci uhlie a cibuľu. Neschopnosť niektorých zodpovedných ministrov vykonať a racionálne odkomunikovať čokoľvek je neuveriteľná. 

Je niekoľko desiatok opatrení, ktoré riadia a diktujú tempo otvárania škôl. Od určenia veku, počtu detí v triedach, počtu hodín denne, počtu hodín v exteriéri na celkový počet hodín, cez stravovanie v triedach, výuku v exteriéri, rozloženie výuky do 6 dní vrátane soboty, neotvorenia/otvorenia interiérov, mixu dištančného a prezenčného vzdelávanie v určitom pomere, cez výuku len hlavných predmetov prezenčne, striedanie tried ob-týždeň, nestriedanie pedagógov, otvorenie knižníc cez noc a testovanie študentov v pravidelných intervaloch (Škandinávia), predlžovanie prázdnin (Nemecko), začatie výuky od 5. augusta (Nemecko) a predĺženie vianočných prázdnin v zime (Škandinávia).

Slovensko nezaviedlo absolútne nič a nikdy. Vieme len zatvárať a zavierať. Nevieme akceptovať rozumne nastavené semafory z ministerstva školstva (zatváranie tried, stupňov, škôl) a riadiť sa nimi, sme oplašení a nevieme ani reportovať ohniská a štatistiky o zatvorených/otvorených školách. Žijeme v praveku a nejde nám o vzdelávanie, používame primitívne nástroje, lebo sa nevieme inšpirovať dobrými príkladmi zo zahraničia. Prekvapivo máme horšie výsledky a všetky deti stratené dva ročníky školy. A bude to po Troch kráľoch pokračovať, lebo žijeme v ilúzii. Je to desivý obrázok neschopnosti vlády riadiť krízu. A to nás čaká reforma školstva. Zásadná reforma. Sme bezradní.

 

Foto: archív Postoj, TASR