Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Rodina
05. november 2020

Rodičia a epidémia

Ako prežiť všetky opatrenia a neprísť o rozum

Pri každom sprísňovaní opatrení musia rodičia ustáť čoraz väčší tlak. Práca, online vzdelávanie, domácnosť. Ako dlho to vydržia?

Ako prežiť všetky opatrenia a neprísť o rozum

Ilustračné FOTO TASR - Erika Ďurčová

Vláda síce víkendové celoplošné testovanie prezentuje ako úspech, ale lockdown stále nie je vylúčený. Zopakovať sa tak môžu jarné patálie s domácim online vzdelávaním aj pre menšie deti.

„Ak znovu skončíme na home office s deťmi za chrbtom, zabije ma to skôr ako covid.“ V tomto a podobnom duchu sa vyjadrujú rodičia, ktorým hrozí, že ich deti budú opäť odkázané len na online vyučovanie. Mnohí rodičia sa snažia na druhú vlnu pandémie pozerať aj s humorom, ale je to skôr smiech cez slzy.

Súčasná situácia dolieha na rodiny ako balvan. Dá sa dlhodobo zvládať psychicky aj fyzicky tlak, ktorý nesú na svojich pleciach rodičia s menšími deťmi? Na jednej strane obava zo straty práce a výpadok príjmu. Na druhej strane práca, starostlivosť o deti a časť zodpovednosti za výučbu, okrem toho klasická starostlivosť o domácnosť, u mnohých aj starostlivosť o chorých rodičov…

Z čoho majú rodičia najväčšie obavy? Po skúsenosti z prvej vlny sa najviac boja zatvorenia škôl a škôlok. Mnohí doslova mleli z posledného, keď sa v priestore pár metrov štvorcových ocitli rodičia pracujúci z domu, deti učiace sa na diaľku, prípadne ešte s ďalšími menšími deťmi. Ešte väčší strach majú tí, ktorým práca neumožňuje home office. Ak by sa zatvorili školy, museli by zostať doma, čo by reálne ohrozilo ich pracovné miesto.

Navyše nie každý si môže dovoliť zabezpečiť pre každého školáka vlastný počítač. Hlavne mnohodetné rodiny by vedeli rozprávať, ako to u nich doma vyzeralo, keď otec i matka potrebovali vlastné zariadenia, a ďalšie štyri či päť detí sa vzdelávalo online, každé v inom ročníku. Technická vybavenosť spôsobila mnohým rodičom počas prvej vlny problém s online vyučovaním.

Podľa prieskumu, ktorý realizovalo občianske združenie OZ Rodičia.sk začiatkom septembra a v ktorom hodnotili dôsledky online výučby počas jarného zatvárania škôl, minimálne dvom z piatich rodín nedostatok techniky spôsobil zníženie kvality výučby. Preto obavy zo zatvorenia škôl a škôlok predstihnú všetky ostatné.

Okrem technických nedostatkov mali rodičia problém prinútiť deti ku každodennému vzdelávaniu. Boli nesústredené a vyučovanie online nebrali vážne. Preto sa rodičia boja, že ak budeme pokračovať v trende zatvárania škôl, deti stratia návyk, že vzdelávanie je každodenná záležitosť.

Prípravu na druhú vlnu zanedbalo aj školstvo

Niektoré školy sa z jari poučili a technicky sa pripravili na možnosť, že na jeseň sa situácia zopakuje. „Musím pochváliť našu školu, všetko dobre pripravili, pevný online rozvrh, všetko napíšu ohľadom pripojenia, dokonca sú ochotní aj notebook požičať, ak niekto nemá,“ pochvaľuje si na sociálnych sieťach Jana zo Senice, ktorá má doma školáka na druhom stupni základnej školy. Tieto triedy sa v rámci epidemiologických opatrení nedávno zatvorili krátko po tom, čo zostali doma stredoškoláci.

„Aj my sme dnes mali úplne prvé online hodiny. Mali byť dve, no nakoniec bola iba jedna. Slovenčinárka s tým zápasila a nakoniec po desiatich minútach všetci žiaci odišli,“ opisuje začiatky online vyučovania svojho syna Marta z Dunajskej stredy. „U nás učiteľka vyzerala, že je to jej premiéra, nemala pre deti pravidlá, takže na hodine bol hluk, chaos a ozvena,“ pridáva zlú skúsenosť Zuzana z Košíc s tým, že keby nebola doma pri dvojročných dvojičkách, nevie, ako by online vzdelávanie u nich doma dopadlo. Okrem piataka má totiž doma ešte siedmaka, u ktorého boli zase problémy s pripojením.

„Takže v konečnom dôsledku som pobehovala z jednej izby do druhej, pretože technika nie vždy spolupracovala, a odtiaľ som lietala na prízemie k dvojčatám, ktoré dokonale využívali moju neprítomnosť a robili si bunkre či prekážky v dome,“ opisuje, čo sa u nich doma dialo počas vyučovania.

Je otázne, ako by staršie deti, ale stále len žiaci na základnej škole, zvládali online vyučovanie bez prítomnosti matky. Pritom mnohí rodičia sú po zatvorení druhého stupňa ZŠ nútení svoje deti nechať doma samy a ísť do práce.

Napriek tomu, že odborníci varovali pred dlhou vlnou pandémie v jesenných a zimných mesiacoch, vyzerá to tak, že naši politici vypustili prípravu nielen v zdravotníctve, ale aj v školstve.

„Počas leta mi chýbala akákoľvek komunikačná kampaň, ktorá by všetkým, či už rodičom, alebo školám, pripomenula, že sa majú pripraviť na prípadné zatváranie škôl. Teraz je dosť nereálne očakávať, že sa niekde narýchlo nájdu zariadenia a všetky tie nástroje, ktoré sú potrebné na vzdelávanie,“ povedal pre Postoj Matej Stuška, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ občianskeho združenia Rodičia.sk. Toto združenie vzniklo len nedávno ako reakcia na skutočnosť, že u nás doteraz neexistovala organizácia, ktorá by zastupovala vo verejnej debate práve hlas rodičov.

Podľa Stušku to isté platí aj pre rodiny. Zodpovední sa pripravili, nezodpovední narýchlo hľadajú riešenia. „Rodičia si uvedomujú, že technický zádrheľ je často aj na ich strane,“ dodáva. Je presvedčený, že okrem rodín, ktorým životná situácia objektívne neumožňuje všetko dostatočne pripraviť na vzdelávanie na diaľku, drvivá väčšina mala možnosti pripraviť sa.

„Na Slovensku buď vzniklo, alebo pokračovalo veľa dobrých iniciatív pre podporu vzdelávania na diaľku, niečo robil štát, niečo samosprávy a aj veľa firiem realizovalo pekné projekty. Stále však platí,  že hlavnú iniciatívu musia prejaviť tí, ktorí to potrebujú,“ dodáva.  

Neviditeľní rodičia

Napriek tomu, že rodičia s deťmi predstavujú pomerne veľkú skupinu našej spoločnosti, pri prijímaní epidemiologických opatrení bývajú ich potreby často prehliadané.

Takým typickým príkladom sú vyhradené nákupné hodiny pre seniorov od 9. do 11. Aj keď toto nariadenie má pre samotných seniorov len odporúčací charakter a môžu si nakúpiť v ktorúkoľvek hodinu, vo vyhradenom čase nesmie okrem ľudí nad 65 rokov vstúpiť do obchodu nikto. Toto nariadenie sa neosvedčilo ani počas prvej vlny a vyvolalo viac škody v podobe nevraživosti mladších voči dôchodcom, napriek tomu je opäť v platnosti.

„Toto opatrenie pôsobí kontraproduktívne aj podľa samotných obchodníkov,“ píše sa vo vyhlásení spomínaného občianskeho združenia na jeho webovej stránke. „Mamičky s deťmi a rodičia všeobecne majú veľmi limitované časové možnosti, kedy môžu ísť nakupovať, a pre mnohých sú práve doobedné hodiny veľmi vhodné na pokojný nákup. Je na zváženie, či je na prospech, ak medzi 9. a 11. hodinou sú predajne poloprázdne a následne sa nám vytvárajú pred potravinami rady čakajúcich. Dôchodcovia, rovnako ako rodičia a ostatné skupiny obyvateľov, nakupujú vtedy, keď im to ich denný režim umožňuje,“ zdôvodňuje kontraproduktívnosť tohto nariadenia.

Na deti v panelákoch nikto nemyslí

Ešte viac bezmocného hnevu vyvolala výnimka v nedávnom zákaze vychádzania. Podľa nej boli povolené vychádzky so psom či iným domácim zvieraťom do 100 metrov od miesta bydliska. A čo deti? Tie si mali rodičia zobrať do prírody mimo obce. Rodiny žijúce v dedinách to veľmi nezasiahlo. Deti z väčších miest však nariadenie uväznilo medzi steny bytov.

Inzercia

„Manžel pracuje do večera, auto má on. Ako sa mám dostať mimo mesta? Je to ďaleko. To sa mám s dieťaťom teleportovať? Už druhý deň mi trieska na dvere, že chce ísť von,“ sťažuje sa na sociálnych sieťach Barbora z Bratislavy, ktorá je na materskej dovolenke s dvojročným synom. „Tak na zviera myslia, že potrebuje ísť von na vzduch, ale na deti sa vykašlú? Ako majú malé deti získavať imunitu, keď nie pobytom na čerstvom vzduchu?“ nechápe Anna z Trenčína. „Keby som mohla, do prírody za mesto by som šla so synom veľmi rada. Lenže mám aj dvojmesačné bábätko, ktoré musí byť v kočíku, a to už nie je jednoduché pre matku s dvoma malými deťmi dopraviť sa do prírody mimo mesta,“ rozhnevalo nariadenie Stanislavu z Liptovského Mikuláša.

Rozhorčenie a sťažnosti matiek sa prijali na vedomie až po tom, čo sa do tejto témy osobne vložila poslankyňa Za ľudí Vladimíra Marcinková. Sama sa totiž v septembri stala mamou a obmedzenie tak zakúsila na vlastnej koži. „Odkedy boli zverejnené opatrenia k zákazu vychádzania, obraciate sa na mňa s otázkou, prečo nie je medzi výnimkami uvedené aj kočíkovanie našich najmenších. Obrátila som sa preto na oficiálnu infolinku ku COVID-19, kde mi opakovane potvrdili, že kočíkovať je povolené do sto metrov od miesta bydliska,“ informovala poslankyňa na svojom facebookovom profile s tým, že požiadala o doplnenie informácie medzi komunikované výnimky.

„Na to, aká významná časť našej spoločnosti sú rodičia s deťmi, tak je absolútne nedostatočne zastúpená pri verejných debatách,“ myslí si Matej Stuška. „Tento hlas tu už musí zaznieť,“ dodal. Podľa neho sa dá na jednej strane chápať, že sa opatrenia robia rýchlo a v časovom strese, preto rôzne skupiny obyvateľov nestihnú poskytnúť spätnú väzbu. „Ale ako rodič sám vnímam, že na rôzne aspekty rodičovského života sa pri opatreniach vôbec nemyslelo,“ doplnil.

Je v silách rodičov znášať neustály tlak, ktorý prináša súčasná situácia? Podľa Mateja Stušku aj výsledky ich prieskumu ukázali, že nie. „Čím dlhšie ten tlak trvá, tým je to pre ľudí devastujúcejšie. Každý to zvládame inak, niekto lepšie, niekto horšie. Ale niektorí sa s touto záťažou už nevyrovnajú, pretože čelia takým stresujúcim situáciám, že trvalo poškodia rodinné vzťahy. Tlak z práce a snaha udržať si ju môže úplne narušiť spôsob bežného fungovania. Myslím si, že všetci to prežívame veľmi ťažko,“ dodal.

Aj preto združenie OZ Rodičia.sk vyzýva vládnych politikov, aby neupúšťali od pandemických príspevkov, ako napríklad pandemická OČR a pod. Preto v združení privítali rozhodnutie o obnovení pandemického rodičovského príspevku. Od 1. novembra tak opäť platí, že keď žena stratí nárok na poberanie príspevku pre dovŕšenie troch rokov dieťaťa, túto sociálnu dávku bude pre zlú situáciu a sťaženú možnosť opätovne sa zamestnať poberať naďalej.

Čelíme ďalšej pandémii – stresu a úzkosti

V zahraničí už psychológovia vypracovali štúdie o dosahoch epidemiologických opatrení na psychiku ľudí. Najohrozenejšou skupinou sú práve ženy pracujúce z domu, ktoré zároveň nesú na pleciach starostlivosť o deti a domácnosť. Výsledky britských vedcov sú alarmujúce. Pracovný čas žien sa predĺžil.

Psychológovia upozorňujú, že tým, že sa práca presunula domov, stiera sa hranica medzi pracovným a súkromným životom. Ľudia sa práci venujú viac, a to na úkor rodinného života. Matkám a otcom hrozí vyhorenie. Britskí vedci došli k záveru, že okrem koronavírusovej pandémie čelíme bezprecedentnej kríze duševného zdravia.

K podobným záverom došli aj talianski psychológovia. „Závery britských vedcov platia aj pre nás. Ľudia sa venujú viac práci a menej rodine. S tým súvisí nárast stresu a stavov úzkosti,“ potvrdila psychologička Isabella Corradiniová. „Starosť o domácnosť je v drvivej väčšine na pleciach ženy. K tomu zostali ,potrestané‘ prácou z domu.“ Všetky povinnosti sa zmiešali a ženy si tak podľa psychologičky nedokážu nájsť čas pre seba. Ďalším rizikom je izolácia od okolitého sveta a komunikácia s ním výlučne len cez technológie.

Platí toto riziko aj pre slovenské rodiny? Podobný názor a obavy zdieľa aj psychologička Soňa Balogová, ktorá sa vo svojej praxi venuje rodinám a rodinným vzťahom. Situácia, v ktorej žijeme, vnáša do rodiny obavy, stres, frustráciu a hlavne strach z nejasnej budúcnosti. „Strach z neznámeho nám môže prinášať rôzne stavy úzkosti, paniky, obavy zo straty zamestnania, strach z choroby i zo sociálnej izolácie,“ povedala pre Postoj Soňa Balogová.

Tieto stavy nám potom spôsobujú napätie, nervozitu, hnev a tým sa môžu stupňovať konflikty v našich rodinách. Naše zvyky už zrazu neplatia a museli sme vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.

Rodiny sa ocitajú v situácii, v akej doteraz neboli. Zamestnávatelia umožnili prácu z domu, deti v prvej vlne pandémie nechodili do škôl či škôlok a väčšina z nás zostala doma. Vtedy je dôležité nastaviť si nové pravidlá, štruktúru dňa, rozdeliť si domáce práce. „Ak zostane celá domácnosť, učenie, varenie, hranie sa s deťmi či práca z domu len na jednom z partnerov, tak to je obrovské bremeno a môže sa dostať na pokraj fyzických či psychických síl,“ varuje psychologička.

Podľa nej to najdôležitejšie je, aby sme nezabúdali na psychohygienu, teda priestor pre seba. Vhodné môže byť aj zorganizovanie si tzv. online večera s priateľmi, aby sme predišli sociálnej izolácii. O to viac sa treba venovať aj deťom, aby svoj voľný čas netrávili na tabletoch či počítačových hrách. Keď vyučovanie prebieha pred obrazovkami počítačov, voľný čas by mali deti tráviť mimo nich.

Hlavné je, aby rodič nebol napätý a úzkostný, lebo tieto pocity prenáša na dieťa. Rodina sa tak ocitá v bludnom kruhu: nervózny rodič – nervózne dieťa. „Nie je však v tejto netradičnej dobe na hanbu priznať si úzkosť či paniku z celej situácie, v ktorej žijeme,“ dodáva psychologička.

Situácia, v ktorej žijeme, odhalila aj ďalší problém, s ktorým mnohé rodiny bojujú, z úplne inej optiky. Karanténa či zákazy vychádzania znemožnili neverným manželom či manželkám stretávať sa s novými partnermi. Stres z tejto situácie vyústil do absurdného záveru, že nie podvádzaní, ale tí, čo podvádzajú, vyhľadávajú pomoc a rady psychológov.

Ich problémom nie sú výčitky, že svoje polovičky klamú, ale že nemôžu ďalej praktizovať neveru.

Deti sa novým časom prispôsobujú najlepšie

Rodiča sú často nešťastní, že tí najmenší nemôžu tráviť čas tak, ako je to pre nich najprirodzenejšie, teda pohybom – v parkoch či na ihriskách. Prekvapujúco však týmto trpia viac rodičia ako deti, tvrdí psychologička Soňa Balogová. „Deti sa dokážu najľahšie a najrýchlejšie prispôsobiť novým podmienkam. Aj keď je pre ne socializácia dôležitá, ľahko sa dokážu prispôsobiť situácii, že sú doma len s rodičmi a súrodencami. Aj doma sa dajú vytvárať podnetné hry, deti môžu doma variť, piecť alebo sa inak zapájať do domácich prác s rodičmi. V tejto druhej vlne pandémie je pozitívne, že majú deti možnosť navštevovať škôlky a základné školy,“ zdôraznila psychologička.

Podľa nej najťažšie môžu celú situáciu niesť starí rodičia. „Oni sú v izolovaní od svojich rodín a tak môžu upadať do depresie. Aj deťom starí rodičia určite chýbajú. Preto by bolo dobré, keby sme deťom umožnili tráviť čas so starými rodičmi aspoň online formou či telefonicky,“ dodáva.

Odporúčame