Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
30. november 2020

Školy

Už je načase začať s ich otváraním

Aj koronakríza ukazuje, že vzdelanie na Slovensku stále nie je prioritou.

Už je načase začať s ich otváraním

Ilustračné foto – TASR/AP

Už je to vyše sedem týždňov, čo sú zavreté stredné školy, a vyše mesiaca, čo je zavretý druhý stupeň základných škôl. 

Niektorí školáci budú tento rok ochudobnení o šesť mesiacov školskej dochádzky. Dnes sa má na Ústrednom krízovom štábe prerokovať možné otvorenie aspoň druhého stupňa základných škôl, prípadne aj maturitných ročníkov.

Dnes vieme, že u detí prebieha infekcia novým koronavírusom väčšinou mierne alebo bezpríznakovo, a vďaka opatreniam, ako sú rúška, zatvorenie škôl a krúžkov, je aj chorobnosť na ostatné infekcie tento rok výnimočne nízka. Vieme však, že deti infekciu novým koronavírusom šíria podobne ako dospelí, predpokladá sa, že ich vírusová nálož je približne rovnaká ako u dospelých.

Správanie detí je však odlišné oproti dospelým, lebo majú viac kontaktov, nedodržujú dostatočne opatrenia, jednoducho, bezstarostné správanie patrí k deťom. Môžeme povedať, že deti sú rizikovou skupinou z pohľadu správania, teda šírenia infekcie. Zavretie škôl má na deti negatívny vplyv, zaznamenávame nárast detskej obezity, zhoršenie fyzickej kondície, objavujú sa psychické poruchy, pocity osamelosti, rozvoj závislostí a iné ťažkosti.

Pred krátkym obdobím prišlo k uvoľneniu niektorých opatrení. Čiastočne sú umožnené kultúrne a športové podujatia, reštaurácie, sú otvorené kostoly, v nákupných centrách nám pandémiu pripomínajú už iba rúška na tvári, aj tie nezriedka vidno len na brade. Obchody sú preplnené.

Školy však stále zostávajú zatvorené, krúžky fungujú minimálne a znepokojení rodičia a učitelia sa právom pýtajú, či je to v poriadku, ak okolitý svet veselo funguje ďalej len s istými obmedzeniami. Akú dôležitosť dáva naša spoločnosť vzdelaniu?

V mnohých krajinách si ako prioritu určili vzdelanie detí. Nemecký virológ prof. Drosten sa v diskusii vyjadril, že v Nemecku je pre krajinu dôležitejšie otvorenie škôl ako napríklad otvorenie reštaurácií alebo obchodov. Uviedol, že sedenie dvadsiatich detí v škole je pre nemeckú spoločnosť jednoducho viac ako sedenie dvadsiatich ľudí v reštaurácii.

U nás je to akoby naopak, s otváraním škôl otáľame a vzdelanie je na vedľajšej koľaji. Skutočnosť je u nás taká, že dbáme viac o to, aby ľudia mohli sedieť na terase reštaurácie ako v deti v škole.

Vo verejnosti rezonovali protesty majiteľov fitnescentier, politikom ležali na srdci reštaurácie, pán premiér riešil nevestičky. Ale aká bola debata na Slovensku k deťom? Riešil školy premiér s rovnakou vervou?

Mimoriadnu pozornosť musíme klásť na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých je na Slovensku vyše 10 percent a pre ktoré zavreté školy môžu znamenať zobratie poslednej šance na lepší život. 


Ilustračné foto. TASR

Inšpirujme sa zahraničím

Okrem sociálne znevýhodnených detí je najkritickejšia situácia u maturantov a študentov učňoviek. Práve učňovkári sú pre automobilky – chrbtovú kosť našej ekonomiky – rozhodujúci. A u nich je dištančné vzdelávanie sebaklam.

Tvárime sa, že zavretie škôl je nevyhnutné, ale iné krajiny k svojim deťom pristupujú zásadne inak. Väčšina krajín, ktoré sú úspešné v boji s pandémiou, podriadila všetko ostatné školskej dochádzke. Riešenia určite existujú aj na Slovensku, problém je v prioritách našej spoločnosti.

Ak si povieme, že vzdelanie našich detí je naša priorita, tak všetko ostatné tomu musíme skutočne podriadiť. Stačí sa inšpirovať v zahraničí.

Väčšina úspešných krajín zmenšila počet detí v triede. Reportáž z Japonska ukazuje, že deti napríklad aj obedujú v triede, aby sa kolektívy nemiešali. Japonci dbajú aj na bariéry v šírení infekcie, na laviciach majú deti priehľadné zásteny, učiteľ vyučuje v štíte a nosenie rúšok u detí nepokladajú za obmedzenie, ale za nutnú ochranu svojich detí. Okrem rúšok, hygieny rúk a odstupov je v zahraničí zdôrazňované vetranie triedy – pravidelná výmena vzduchu v triede. Len otvorenie okien na vetračku a mierne pootvorenie dverí zabezpečí významnú cirkuláciu vzduchu, ktorá bráni šíreniu koronavírusu. V Nemecku majú v triedach časovač, ktorý im signalizuje, že už je nevyhnutné vyvetrať.

Na menšie počty detí v triede nemáme dosť učiteľov, ale triedy je možné napríklad otvoriť len na polovicu a druhá polovica triedy sa môže vzdelávať online. V regiónoch s horšou epidemiologickou situáciou je riešením aj dočasné obmedzenie počtu školských hodín za deň, kde sa vyberú len najdôležitejšie predmety.

Spomínaní učňovkári väčšinou nesedia v malej triede, ale učia sa vo veľkých halách, kde je vetranie lepšie, a fabriky, kde sa chodia učiť, sú už zvyknuté testovať svojich zamestnancov, teda paradoxne v ich prípade by sme až tak veľmi neriskovali.

Inzercia

Na zabránenie šírenia koronavírusu v internátoch veľa riešení nemáme a pri vysokom výskyte, ako máme dnes na Slovensku, je ich zavretie nevyhnutné. Pravidelné a dostupné testovanie by však prinieslo nádej aj pre túto oblasť.


Foto – TASR/Erika Ďurčová

A táto kríza je šancou pripomenúť Slovákom, že deťom je vždy lepšie vonku. Veľa predmetov sa dá učiť vonku, prečo napríklad hodina prírodopisu nemôže prebiehať v parku? Neexistuje zlé počasie, iba zlé oblečenie. Táto doba je aj príležitosť, aby sa rodičia presvedčili, že deti najľahšie „prechladnú“ tak, že dostanú od spolužiaka so sopľom vírusovú infekciu v teplej uzavretej miestnosti, a nie že „prechladnú“ na čerstvom vzduchu.

Severské krajiny nám môžu byť príkladom. V Nórsku napríklad prší alebo sneží takmer denne, avšak škôlkari idú von na prechádzku doslova v každom počasí. Spoluautorka tohto článku nemohla uveriť vlastným očiam, keď na západnom pobreží Nórska opakovane videla škôlkarov s pani učiteľkou, ako na prechádzke veselo poskakujú po skalách na brehu mora v daždi aj vetre. Chorobnosť v severských krajinách u detí však rozhodne nie je vyššia ako u nás (práve naopak) a deti sa tešia dobrému zdraviu.

Pri opatreniach umožňujúcim školskú dochádzku netreba byť uniformní. Rôzne regióny s rôznou epidemiologickou situáciou si vyžadujú rôznu kombináciu opatrení. A, žiaľ, nevyhneme sa ani situáciám, že v nejakom regióne – okrese či meste bude nutné aj uzavretie škôl. Ale v inom regióne bude môcť prebiehať škola bez väčších obmedzení.

Kľúčový moment pre bezpečnosť fungovania škôl bude zabezpečenie pravidelného testovania školákov a riadny epidemiologický dohľad. Už máme k dispozícii pomerne lacné a rýchle testy. Na antigénový test stačí jeden výter nosohltana, test trvá 15 minút a stojí približne 4 eurá. Takto by sme mohli ráno pred školou otestovať žiakov, tým by sme významne redukovali možnosť zavlečenia nákazy do školy. Test zachytí len štádium, keď je vírusu v dýchacích cestách najviac a keď je dotyčný najinfekčnejší. Senzitivita testu je okolo 50 %, preto je nevyhnutné testovanie aspoň dvakrát týždenne.

Zrušenie prázdnin, škola aj v sobotu

Ak teraz nebudeme brať do úvahy isté malé percento konšpiračných rodičov, v dnešnej precitlivenej dobe môže byť problémom aj výter z nosohltana u detí dvakrát týždenne. Riešením by mohol byť test na princípe LAMP. Tento test sa môže vykonávať zo slín alebo z roztoku, ktorý testovaný človek vykloktá a následne vypľuje do skúmavky. Výsledok testu dostaneme do hodiny. Tým by odpadlo pre niekoho nepríjemné vytieranie nosohltana, stačilo by napľuť sliny do skúmavky.

V rámci šetrenia finančných prostriedkov sa dá test vykonávať aj tak, že všetci žiaci danej triedy by poskytli sliny do jednej skúmavky. Ak by bol test pre celú triedu negatívny, vyučovanie by mohlo pokračovať. Problém týchto testov je, že sa len finalizujú ich skúšky a nateraz nie sú dostupné. Riešením pre vyhľadávanie infikovaných detí je aj časté testovanie rodičov. Pretože ak má dieťa vírus, je vysoko pravdepodobné, že ľudia, čo s ním žijú v jednej domácnosti, ho majú tiež. 

Obmedziť šírenie koronavírusu v školských kolektívoch pri zhoršenej situácii sa dá aj skrátením vyučovacích hodín či obmedzením vyučovania len na nevyhnutné predmety. Ak sa situácia, naopak, zlepší, po týchto dlhých mesiacoch nedobrovoľných prázdnin by sme mali zvážiť zrušenie časti nadchádzajúcich prázdnin a možnosť výučby aj v soboty, aby žiaci zameškané dohnali.

Samozrejme, otvorenie škôl sa týka tisícov žiakov, tisícok domácností a nie všetko sa dá zabezpečiť, preto zvýšené riziko šírenia infekcie v školách musíme vykompenzovať reštrikciami v iných sférach, a tým dané riziko vyvážiť.  


Ilustračné foto. TASR

Na problém pandémie sa musíme pozrieť aj z druhej strany. Pandémia nemá len momentálne obrovské ekonomické škody, zadlžuje nás aj do budúcna, pretože oberá naše deti o vzdelanie. Veď vieme, že naša najlepšia investícia je vzdelanie našich detí. V týchto dňoch a mesiacoch o túto najlepšiu investíciu prichádzame.  

Už pred koronakrízou sme si začali (aspoň v debate) uvedomovať demografické problémy Slovenska. Vieme, že dlhy našej početnej generácie budú musieť splácať naše deti. Naše deti budú musieť živiť viac dôchodcov, pretože časť svojho luxusu sme zaplatili malým počtom detí. Teda už dnes vieme, že od našich detí očakáva spoločnosť viac, ako očakávala od našej generácie.

Uvedomujeme si, že (dočasne?) siahnuť na živobytie opatreniami všetkým, ktorí pracujú v gastronómii, službách, umelcom, športovcom a mnohým ďalším je veľmi ťažké. Všetci títo ľudia však raz dostali vzdelanie, aby dosiahli to, čo dnes majú a o čo momentálne prichádzajú.

Pravdou však je, že svoje talenty by nikdy nerozvinuli bez adekvátneho vzdelania a bez umožnenia ich plného rozvoja. Preto by sme aj dnešným deťom mali dopriať to, čo bolo dopriate nám. A to je vzdelanie a rozvoj ich talentov, aby sa raz ako úspešní dospelí okrem iného postarali o nás, budúcich dôchodcov.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame