Je škandál, že nemáme riadnu knihu o Štúrovi

Je škandál, že nemáme riadnu knihu o Štúrovi

Je jedným z najlepších slovenských historikov. Roman Holec hovorí, čím bol Štúr jedinečný a za čo by sa slovenskí historici mali trochu hanbiť.

Ľudovít Štúr už ako 20-ročný mladík požíval obrovskú autoritu medzi rovesníkmi aj mladšími študentmi. Ako sa mu to podarilo?

Štúr bol jedinečný v tom, ako v sebe syntetizoval všetky najlepšie vlastnosti, ktoré mali ostatní členovia jeho družiny. Rovnako ako oni aj on bol evanjelický vzdelanec veľkého rangu. Na rozdiel od Francisciho však dokázal realisticky uvažovať. Na rozdiel od filozofujúceho Hodžu bol tvrdý a autoritatívny, a takisto koncepčnejší, dokázal si klásť dosiahnuteľné ciele. On vlastne premosťoval romantizmus, vizionárstvo, vzopätosť, ktorá bola módna v tej polovici 19. storočia, s realizmom a pragmatizmom druhej polovice 19. storočia.

Je však fascinujúce, že toto dokázal v takom mladom veku. Veď už ako 27-ročný bol akýmsi slovenským lídrom, mal už premyslený koncept spisovnej slovenčiny. Hoci dnes žijeme v dobe internetu a technológií, ktorá praje úspechu mladosti, pri pohľade na Štúra a jeho družinu môže súčasná mladá generácia blednúť závisťou. Úspech vtedajšieho mladíka Štúra bol v tej dobe normálny alebo sa vymykal z jej rámcov?

My si dnes síce namýšľame, že vďaka internetu máme veľký globálny prehľad, lenže vtedajší mladý človek bol naozaj neuveriteľne vzdelaný. To bola zásluha školstva, kde sa študenti naučili päť, šesť, sedem jazykov. Len si zoberte Hurbanovho svokra, hoci to bol normálny učiteľ, odoberal z celého sveta vyše 20 novín. Neuveriteľne veľa čítali, nasávali vedomosti. Keď v Európe vyšla dôležitá kniha, bola bežne prístupná v knižniciach aj u nás.

Ak však hovoríme o mimoriadne vzdelaných ľuďoch tej doby, zrejme sa bavíme len o pár percentách populácie, ktoré patrili do elity.

Samozrejme, bavíme sa o vzdelaneckej vrstve.

Ako je možné, že Štúr sa stal súčasťou tejto európskej vzdelaneckej elity, hoci nepochádzal z privilegovanej vrstvy, ale normálnej rodiny? Otec bol vidiecky učiteľ.

Dokonca predkovia z jeho rodiny sa po stáročia živili ako remeselníci, Štúrov otec bol prvý, ktorý z tohto radu vybočil. To, že Štúr vystúpil tak vysoko, bola iste jednak vec jeho osobitej charizmy a talentu, ale aj škôl, na ktoré ho rodičia poslali.

Na lýceu v Bratislave, kde začal študovať ako sotva štrnásťročný, sa bežne stretala slovanská stredná a juhovýchodná Európa, to bola naozaj dielňa, kde sa veľmi veľa diskutovalo. Napokon, aj Bratislava bola významnejšia než dnes, bolo to politické aj intelektuálne centrum Uhorska. Takže aj možnosti prenosu ideí boli podstatne väčšie. Štúr jednoducho využil možnosti, ktoré mu doba ponúkala. A k tomu si treba ešte prirátať dva roky špičkového univerzitného štúdia v Nemecku.

Bol skutočne vzdelancom na európskej úrovni, zahŕňal v sebe špičkového politológa, špičkového jazykovedca, špičkového historika, filozofa, sociológa, niečo také je dnes už nepredstaviteľné. Koľko ľudí dnes u nás číta v origináli Hegela, Herdera?

Na 19. storočie sa už pozeráme ako na Štúrovo storočie. Skúsme však špekulovať – čo by bolo, keby sa Štúr nenarodil? Tá doba bola plná zvratov, nových fenoménov ako nacionalizmus a národné obrodenie, dá sa teda povedať, že slovenské dejiny by kráčali rovnakým smerom aj bez Štúra?

Určite by išli rovnako, tá družina by možno vedela fungovať aj bez Štúra. Ale asi by to išlo vpred pomalšie.

Teda mladí evanjelici by sa aj bez Štúra vedeli oddeliť od svojho guru Kollára, ktorý bol tvrdým odporcom spisovnej slovenčiny?

Tá doba si to žiadala, Štúr len dokázal pomenovať a urýchliť veci, ktoré boli tak či tak potrebné. Jeho veľkosť bola v tom, ako flexibilne dokázal reagovať. Napríklad revolúcia ho úplne zaskočila, on sa však v priebehu jedného-dvoch týždňov v novej situácii spamätal a začal na ňu reagovať. Ale inak si myslím, že aj bez Štúra by sa dospelo k poznaniu, že jeden národ musí mať jeden jazyk. Len by bolo na tej ceste viac kotrmelcov a zákrut.

Pravdou však je, že Štúr slovenské dejiny veľmi urýchlil v 40. rokoch 19. storočia svojím jedinečným vkladom. Keby teda Štúra nebolo, nemohlo sa stať, že neskoršia prituhujúca maďarizácia by to rodiace sa slovenské hnutie zadupala? A teda že slovenský politický národ v 19. storočí ani nemusel vzniknúť?

Formovanie národa bolo zložitejšie, preto sa nedá dávať do súvisu s výsledkami maďarizácie. Tá napokon ani veľké výsledky nepriniesla, keďže Maďari ju robili veľmi hlúpo, narobili ňou len zlú krv. Politický národ by sa rodil aj bez Štúra. Skôr je otázka, čo by sa stalo, keby Štúr nezomrel v roku 1856. Mal 40 rokov, pokojne si mohol požiť ešte 25 rokov, teda aj v období po zániku Matice a v pomeroch stále silnejšej a štátom poháňanej maďarizácie.

Čo si myslíte, obstál by?

Som na rozpakoch. Ťažko odhadnúť, či by nestratil tvár a či by sa dokázal vyrovnať aj s týmito podmienkami, keďže v 50. rokoch sa možnosti strácali.

Jeho posledné dielo bolo Slovanstvo a svet budúcnosti, kde navrhol Slovanom splynutie s Ruskom, prijatie pravoslávia aj ruského jazyka ako úradného. Išiel by teda touto líniou ďalej?

Asi sotva, pretože na to neboli podmienky. On bol skôr pragmatik, teda je možné, že by pristúpil na spoluprácu s Maďarmi a hľadal by si nový manévrovací priestor.

Mal na to?

Myslím, že ak niekto na to mal, tak práve on. Mal na to, čo nedokázali štúrovci, teda na prekonanie traumy z prehratej revolúcie. Lenže by nič nedosiahol a aj on sám by sa dostal do slepej uličky. V tomto zmysle zomrel v tom najlepšom okamihu, takto sa stal ikonou. Nedopadol ako Francisci, ktorý zomrel až v roku 1905. Z krásneho muža s tým najrevolučnejším duchom z celej Štúrovskej družiny sa stal múmiou, najkonzervatívnejším príslušníkom slovenskej elity.

Otázka je, či by sa niečo podobné nestalo aj samému Štúrovi, či by sa neskôr nepodobal na Vajanského. Občas sa hovorí, že Štúr Slovanstvo a svet budúcnosti napísal v depresii a osamelý, čo má vysvetľovať motívy. Ale faktom je, že vtedajšia Modra, kde Štúr dielo písal a napokon aj dožil, bola živým mestom, akýmsi rodiacim sa národným centrom. Prečo sa teda zrazu upäl na Rusko?

Treba to dať do kontextu jeho doby. Oni naozaj vkladali obrovské nádeje do revolúcie a jej ideálov, videli v nej možnosť, ako posunúť a urýchliť vývoj vpred. To, že Maďari neboli ochotní sadnúť si za rokovací stôl a pristúpiť na kompromisy, to vrhlo štúrovcov tam, kde nechceli byť. Napriek tomu ešte stále vkladali nádeje do Viedne a očakávali malú odmenu. Po revolúcii prišla katastrofa, práve v tomto štádiu, keď nemal alternatívu, prišlo toto dielo.

Ktoré však predsa len bolo cestou do slepej uličky.

V žiadnom prípade však nie je jeho závetom, ako sa to niekedy označuje, keďže vtedy nemohol tušiť, že tak rýchlo zomrie. Určite by sa posúval ďalej, v tom momente, na začiatku 50. rokov však naozaj nevidel inú možnosť. Tu treba dodať ešte niečo dôležité. Ak vkladal do Ruska nádeje, druhým dychom mu kládol aj podmienky, na čo sa často zabúda.

Teda áno, Rusko podľa neho môže vliať do seba ostatných Slovanov aj Slovákov, ale len za podmienok, že bude demokratizovaný režim v Rusku, teda že sa rozšíria právomoci Dumy a zruší sa nevoľníctvo, čo sa napokon stalo desať rokov po napísaní jeho knihy. Tiež chcel demokratizáciu zdola, to však boli pre samoderžavie absolútne neprijateľné podmienky.

Dnes sa mnohým tá kniha javí ako Štúrov bláznivý myšlienkový úlet, vy teda tvrdíte, že videné tou dobou to tak celkom nie je.

Ak by Rusko naplnilo, čo žiadal Štúr, bola by to konštitučná monarchia, a tá by mala legitímne právo byť na mape Európy a podniknúť niečo v prospech Slovanov. Nemôžeme sa na tú knihu pozerať optikou súčasnosti, to je ahistorický prístup.

Tiež mu slúži ku cti, že v Rusku nikdy nebol, na rozdiel od Karla Havlíčka Borovského, ktorý v Rusku bol a mal k nemu veľmi kritický vzťah. Štúrov postoj k Rusku bol pred revolúciou rezervovaný.

Aký reálny vplyv mala na rozvoj slovenskej politickej elity táto kniha? Síce existovala, ale nebola dostupná...

Nemala absolútne žiadny vplyv, o knihe nikto nevedel až do roku 1867.

... ani Hurban a ďalší tú knihu alebo jej tézy predtým nepoznali?

Vedelo sa, že Štúr píše veľké dielo, viackrát to v korešpondencii spomína, niektoré tézy použil aj v iných článkoch, ale o knihe v jej celku sa nevedelo. Aj do Ruska sa kniha dostala dosť pofidérnou cestou. Keď to v roku 1867 vyšlo v ruskom preklade, Rusi to politicky inštrumentalizovali, bolo to v čase púte Slovanov do Moskvy a im sa to vtedy mimoriadne hodilo. Ale to už boli veci v pohybe, vývoj prudko akceleroval, viaceré Štúrove názory už boli v tom čase passé.

Slovanstvo a svet budúcnosti teda nemalo vplyv na dejiny slovenského myslenia?

Nie, nemalo. Ruský preklad sa k mnohým vôbec nedostal, slovenský preklad vyšiel až v roku 1993, dielo bolo dovtedy v podstate mŕtve. Stalo sa už len prameňom, možno dobovým dokumentom, ale rolu vízie to nikdy nezohralo.

Poďme k inej knihe. Maďarský historik József Demmel napísal knihu o Ľudovítovi Štúrovi, kde sa vysmieva slovenským historikom, že celé desaťročia opakujú veci, ktoré si nepreverujú a ktoré nesedia, výsledkom je zakonzervovaná predstava Štúra. Myslíte si, že Demmel je k slovenským historikom príliš kritický alebo to zodpovedá realite?

Demmel má výhodu v tom, že je Maďar, pozerá sa zvonku, s odstupom. Jeho nevýhodou je, že mnohí mu budú pripisovať zaujatosť už len preto, že je Maďar. Nie so všetkým, čo napísal, súhlasím, ale vo všeobecnosti má pravdu, a to aj s kritikou slovenskej historiografie. Je škandál, že nemáme normálnu Štúrovu biografiu, nemáme nič poriadne. Ako je možné, že nemáme takú elementárnu vec ako knihu o osobnosti, ktorá pritom tvorí kánon našich dejín? Je to škandalózne.

Prečo je to tak?

Dôvodov je, samozrejme, viac. Jednak pohľad na Štúra sa menil, väčšina materiálov je v maďarčine a dve tretiny slovenských historikov 19. storočia nevedia po maďarsky. Takto sa potom dejiny nedajú robiť.

Ako je možné, že sa neučia maďarčinu na škole?

Iba archivári sa ju učia.

To je asi problém, nie?

Prečo by to mal byť problém? Nežijeme len z toho, čo nám dáva škola, to by sme na tom boli biedne, tá maďarčina je jednoducho pri skúmaní týchto dejín potrebná. Všimnite si, s akými materiálmi Demmel pracuje.

... s akými?

To sú materiály, ktoré sú vo Zvolene, v Nitre, v Bratislave, ktoré máme pod rukami. Sú písané po maďarsky, ale sú u nás. Demmel k našej historiografii nie je prísny, ja by som bol prísnejší.

Čím vás zaujala jeho kniha?

Tým, aké kladie otázky. Ako je možné, že nám doteraz nenapadlo spýtať sa, z čoho Štúr žil? Je to úplne legitímna otázka a on na ňu hladá odpoveď a nachádza ju, zároveň vysvetlí, aký bol vtedy majetok 100 alebo 200 zlatých. Alebo aký bol vzťah Štúra ku šľachte, démonizovaný Zay je zrazu v inom svetle.

Štúr je dnes opäť sexi, vznikol nový film, je súčasťou popkultúry. Čo zaujímavé pripravili slovenskí historici?

Onedlho vyjde kvalitný zborník z jednej konferencie, je to veľmi dôstojný príspevok z našej strany. Sú to vybrané problémy zo Štúrovho života, viacero pohľadov od asi 20-25 autorov.

Vieme, že to nie je vaša špecializácia, ale ak nemáme základnú biografiu o Štúrovi, nie je to pre vás výzva?

Necítim sa na to. Ani od očného lekára nečakáte operáciu srdca. Vedel by som o ňom napísať po revolúcii, ale do toho, čo bolo predtým, by som radšej nešiel, nie je to moja parketa.

Foto: Daniela Matejovičová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo