Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
27. november 2020

Čo je nové o korone

Úspech z nedbanlivosti, testy na ľuďoch aj záhadná Sardínia

Prečo nie je každá chyba omylom, aké nebezpečné sú testy vakcín a prečo musia vedci spolupracovať.

Úspech z nedbanlivosti, testy na ľuďoch aj záhadná Sardínia

Dobrovoľníčka sa dáva očkovať testovacou vakcínou voči COVID-19, Oxford, Veľká Británia. FOTO TASR/AP

Podobne ako pri objave penicilínu, aj v prípade vakcíny voči COVID-19 možno vede pomôže šťastná nedbanlivosť. Pri testovaní vakcíny firmy AstraZeneca totiž došlo k omylu, keď časť pokusných pacientov dostala v prvom kole len polovičnú dávku testovanej vakcíny. Prišli na to oxfordskí výskumníci, keď zaznamenali miernejšie vedľajšie účinky, ako sú únava, bolesti hlavy či bolesti končatín.

Pri spätnej kontrole zistili, že niektorí dobrovoľníci dostali omylom len polovičnú dávku vakcíny. Namiesto toho, aby testovanie zastavili a začali odznova, rozhodli sa v teste pokračovať a aj tým, ktorí dostali polovičnú dávku, dali v druhom kole dávku plnú.

Z porovnania vzišiel zaujímavý a pomerne povzbudivý výsledok. U ľudí, ktorí dostali dve plné dávky, bola účinnosť vakcíny 62 percent. U tých, ktorí dostali najprv polovičnú a potom plnú dávku, bola účinnosť až 90 percent. Zatiaľ nie je známy dôvod takéhoto rozdielu, no výskumný tím sa domnieva, že slabšia prvá dávka dokáže lepšie naštartovať imunitný systém.

Pred definitívnym schválením používania vakcíny preto musia vývojári absolvovať ešte ďalší výskum. Ten sa však odhaduje už len na niekoľko týždňov. Navyše má táto vakcína výhodu oproti svojim konkurentom, že si podľa doterajších zistení zachováva účinnosť pri teplote od dvoch do ôsmich stupňov Celzia. Je preto vhodnejšia na masovú a rýchlu distribúciu po celom svete, na rozdiel od iných, ktoré pre transport a skladovanie potrebujú teploty hlboko pod bodom mrazu.

Etika testovania

Skúšky vakcín na dobrovoľníkoch sú nevyhnutnou súčasťou testovania ich účinnosti a aj podmienkou pre schválenie ich používania pre širokú verejnosť. Jeden z výskumov sa preto zameral aj na riziká spojené s testovaním liečby a očkovania voči novému koronavírusu. Na základe tzv. Bayesovho modelu syntézy dôkazov tento výskum predpokladá, že pri testovaní na ľuďoch medzi 20. a 30. rokom veku je riziko úmrtia pri testovaní vakcíny veľmi nízke. Predpoklad je, že viac ako 99 percent testovaných klinické skúšanie prežije a vyše 92 percent nebude potrebovať hospitalizáciu.

Pri zarátaní poskytnutia podpornej liečby pri komplikáciách sa riziko ďalej znižuje. Prežiť testovanie by malo 99,85 percent ľudí a 98,7 percenta by nemalo mať komplikácie vyžadujúce hospitalizáciu. Aj táto nízka miera rizika však podľa výskumníkov vyvoláva etické otázky týkajúce sa testovania vakcín. Na druhej strane, bez riadne zdokumentovaného testovania na ľuďoch nie je možné do obehu pustiť neoverenú vakcínu, rovnako ako ani žiaden iný farmaceutický produkt.

Čo chráni Sardíniu?

Majú Sardínčania zvláštnu ochranu proti novému koronavírusu? Aj s touto otázkou si dnes lámu hlavu vedci na tomto stredomorskom ostrove, ktorý administratívne patrí k Taliansku. Navyše, ak Sardínia patrí k miestam, kde sa ľudia v Európe dožívajú najvyššieho veku, teda významného rizikového faktora.

Na počiatku výskumu Univerzity v Cagliari bol fakt, že úmrtnosť obyvateľstva na Sardínii bola „len“ dvojpercentná v porovnaní s pevninským Talianskom, kde úmrtnosť dosiahla 4 percentá populácie. Génový výskum následne prišiel k záveru, že ľuďom, žijúcim na Sardínii, ktorí sa nakazili, chýba v genetickej výbave tzv. rodová sekvencia génov špecifická pre pôvodných obyvateľov Sardínie. Nejde však o jediný možný aspekt zvláštnej sardínskej imunity. Menej prípadov a úmrtí bolo zaznamenaných aj u ľudí, ktorí sa v minulej sezóne nechali zaočkovať voči typu chrípky, ktorý koluje v oblasti Stredomoria. Na začiatku pandémie došlo tiež k pomerne rýchlemu uzavretiu prístavov a kontrole spojenia s pevninou.

Inzercia

Výskumníci sú teda zatiaľ s definitívnymi závermi opatrní a zdôrazňujú, že sardínsky pôvod ani očkovanie proti chrípke nedávajú ľuďom oprávnenie nedodržiavať nevyhnutné hygienické opatrenia.

Každá ruka a hlava dobrá

K poznaniu nového koronavírusu prispievajú aj vedci, ktorých odbornosť priamo nesúvisí s výskumom vírusov, liečbou či vakcináciou. Francúzska postdoktorandka Amandine Gamble sa venovala ekológii chorôb a zaoberala sa vtáčou cholerou falklandských albatrosov. Jej zistenia neskôr viedli k poznaniu, akým spôsobom a ako dlho prežíva nový koronavírus na rôznych povrchoch, ale aj k tomu, že sa mu dobre darí v aerosóloch – v smogu, v hmle.

Imunologička Sonia Sharma z kalifornského imunologického inštitútu našla vďaka svojmu skoršiemu výskumu časť odpovede na to, ako vyzerá a postupuje zápalová odpoveď ľudského organizmu na infekciu novým koronavírusom.

Gourav Dhar Bhowmick z Indického technologického inštitútu v Kharagpure sa pôvodne venoval ekologickému čisteniu odpadových vôd. Jeho výskum neskôr prispel k tomu, aby si najmä rozvojové krajiny uvedomili riziko šírenia vírusu v splaškoch a potrebu zvýšenia hygienických opatrení v husto zaľudnených slamoch.

Doktorandka patobiológie Kelsey Huntingtonová sa venovala úlohe imunity pri rakovine hrubého čreva. Pri preorientovaní svojej práce na problematiku nového koronavírusu zistila, že trieda liekov nazývaná inhibítory MEK môže potlačiť zápalové cytokíny, stimulovať prirodzené bunky, ktoré likvidujú nákazu, a pomáhať kontrolovať rozvoj ochorenia COVID-19.

Takýchto príbehov vedcov a výskumníkov, ktorí kvôli pandémii museli zanechať svoj pôvodný výskum, no jeho výsledky neskôr uplatnili pre poznanie nového koronavírusu, je viacero. Svedčí to aj o tom, že toto úsilie nesmie byť vyhradené úzko špecializovanej vedeckej odbornosti. Odpoveď či riešenie môže prísť z nečakaného smeru a ako sme spomenuli na úvod, aj z nedbanlivosti môže niekedy vzísť úspech.

Odporúčame