Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
27. november 2020

Odliv mozgov

Maturantov, ktorí idú do zahraničia, pribúda, odchádzajú najmä tí najšikovnejší

Samotný odchod za štúdiom v inej krajine by problém nebol. Tým je to, že väčšina mladých Slovákov sa neplánuje vrátiť.

Maturantov, ktorí idú do zahraničia, pribúda, odchádzajú najmä tí najšikovnejší

Ilustračné foto – Flickr.com/RadioAlfa

Fenomén zvaný „odliv mozgov“ trápi Slovensko už dlhšie. Mladí ľudia po maturite odchádzajú študovať na zahraničné vysoké školy a veľká časť z nich sa domov nevráti.

To, že ich podiel rastie, ukazuje najnovšia analýza Inštitútu vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva. Vyplýva z nej aj to, že študovať do iných krajín odchádzajú práve tí najúspešnejší maturanti.

Ak zahraničie, tak najviac Česko

V štúdiu na vysokej škole pokračuje každý rok viac ako polovica maturantov. Podiel tých, ktorí si namiesto slovenskej vysokej školy vyberú radšej štúdium v inej krajine, rastie. Kým v roku 2012 ich bolo 12 percent, predminulý rok to už bolo 17 percent.

Celkový počet maturantov odchádzajúcich do zahraničia síce klesá, to je však spôsobené slabšími populačnými ročníkmi.

Z krajín OECD má vyšší podiel študentov v zahraničí iba jedna krajina – Luxembursko (75 percent). V rámci krajín V4 má po nás najvyšší podiel študentov v zahraničí Maďarsko (5 percent), Česko (4 percentá) a Poľsko (2 percentá).

Najviac Slovákov študovalo podľa dát v Česku, kde odišlo až 70 percent zo všetkých vysokoškolákov v zahraničí.

Študentov z iných krajín, ktorí by na našich školách mohli kompenzovať tento odliv, je podľa analýzy relatívne nízky (7 percent). Hoci ich podiel rastie, stále je to menej ako napríklad v Česku (13 percent), Maďarsku (10 percent) či Rakúsku (17 percent). Veľká časť z nich navyše študuje u nás externou formou (19 percent za rok 2019).

Analytici spomínajú aj hlavné dôvody, pre ktoré naši študenti uprednostnia cudziu krajinu pred Slovenskom. Odvolávajú sa na zistenia iniciatívy To dá rozum, podľa ktorej uvádzali mladí ľudia ako hlavné dôvody odchodu renomé zahraničných vysokých škôl či lepšie pracovné uplatnenie. Podstatná časť sa riadi odporúčaniami ľudí, ktorí už v zahraničí študovali, a dôležitá je pre nich aj motivácia mať skúsenosť so životom mimo Slovenska.

„Na druhej strane, študenti identifikovali nedostatky, ktoré môžu odstrániť samotné slovenské vysoké školy a ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie študentov, napr. absentujúce rýchle a spoľahlivé internetové Wi-Fi pripojenie, vybavenie učební či komunikácia a servis zo strany škôl,“ píšu analytici odvolávajúc sa na iniciatívu To dá rozum.

Maturanti z matematiky volia čoraz viac zahraničie

Inštitút vzdelávacej politiky taktiež uvádza, že do zahraničia odchádza čoraz väčší podiel z vysokoškolákov, ktorí maturovali z matematiky a náročnejších jazykových predmetov. Kým v roku 2012 bol podiel vysokoškolákov s maturitou z matematiky, ktorí odišli do zahraničia, 19 percent, v roku 2018 to bolo už 31 percent. Zároveň platí, že celkovo mierne klesol podiel vysokoškolákov, ktorí z matematiky maturovali (z 25 percent v r. 2012 na 22 v r. 2018).

„Vysoký podiel odchádzajúcich maturantov z matematiky zrejme súvisí aj s preferenciami študentov, ktorí odchádzajú do zahraničia študovať vo výrazne väčšej miere než študenti na slovenských vysokých školách odbory ako informačné a komunikačné technológie a prírodné vedy, matematika a štatistika,“ píše sa v analýze.

Podľa nej tiež možno sledovať nárast vo výbere náročnejších jazykových úrovní medzi študentmi, ktorí si zvolia vysokú školu v cudzine. Maturanti z náročnejších jazykových úrovní (B2 a C1) študujú neskôr v zahraničí vo väčšej miere ako maturanti, ktorí absolvovali nižšiu úroveň (B1).

„Voľba náročnejších jazykových predmetov pravdepodobne súvisí aj s požiadavkami zahraničných vysokých škôl (s výnimkou ČR), ktoré často vyžadujú od uchádzačov o štúdium medzinárodné jazykové certifikáty,“ tvrdia analytici. „Maturita z náročnejších jazykových úrovní preto môže pre študentov, ktorí plánujú študovať v zahraničí, slúžiť ako príprava na úspešné absolvovanie medzinárodných jazykových skúšok.“

Odchádzajú tí najlepší

Čím úspešnejší maturant, tým skôr odíde na zahraničnú vysokú školu. Platí to pri všetkých maturitných predmetoch, ukázala analýza IVP.

Inzercia

Pred dvomi rokmi odišla viac ako polovica najlepších maturantov z matematiky študovať ďalej mimo Slovenska. V prípade najlepších maturantov v slovenskom jazyku a literatúre odišla do zahraničia takmer tretina.

Celkový podiel najúspešnejších maturantov odchádzajúcich mimo Slovenska rastie dlhodobo. Kým v roku 2012 odišlo z najlepších maturantov v slovenčine 18 percent , o šesť rokov neskôr to už bolo takmer 33 percent. Slovensko čoraz viac opúšťajú aj najlepší maturanti z matematiky. V roku 2012 odišlo 30 percent z nich, pred dvomi rokmi to už bolo 52 percent.

„Zvyšujúci sa podiel maturantov z matematiky odchádzajúcich na zahraničné vysoké školy môže predstavovať problém pre slovenské vysoké školy predovšetkým v oblasti technických odborov. Obzvlášť vzhľadom na to, že z hľadiska výsledkov maturity ide o tých úspešnejších maturantov,“ tvrdí IVP.


Infografika k analýze Odliv mozgov I. (Zdroj: IVP)

Za medicínou do Česka

Ako sme spomínali, najväčšia časť mladých Slovákov, ktorí sa rozhodnú študovať v zahraničí, odchádza do susedného Česka. V porovnaní s tými, ktorí ostali na Slovensku, študujú výrazne viac odbory z oblastí informačných a komunikačných technológií, matematiky či prírodných vied.

„Novoprijatí študenti v týchto odboroch na slovenských vysokých školách tvoria 13 % z celkového počtu novoprijatých. V Českej republike je to takmer 30 % všetkých novoprijatých študentov so slovenským štátnym občianstvom,“ uvádza analýza.

Pre mladých Slovákov je atraktívne študovať v Česku aj medicínu. Zo slovenských študentov, ktorých prijali na vysoké školy v Česku, študuje až 8,6 percenta práve tento odbor. Je to výrazne viac ako z vysokoškolákov, ktorí ostali študovať doma. Z nich medicínu študuje 3,3 percenta novoprijatých študentov. „Jedným z dôvodov môže byť obmedzená kapacita lekárskych fakúlt slovenských vysokých škôl, o ktorej však neevidujeme žiadne údaje.“

Podľa analytikov zároveň platí, že v lekárskych odboroch na našich školách študuje najviac zahraničných študentov. Vychádzajú z údajov CVTI SR, ktorý pred dvomi rokmi evidovalo, že až 40 percent všetkých študentov lekárskych vied má iné ako slovenské občianstvo. Išlo celkovo o 2 900 študentov.

Čo to môže spôsobiť

Fakt, že mladí ľudia odchádzajú študovať do zahraničia, by sám osebe problémom nebol. Tým však je to, že sa väčšina z nich po skončení štúdia neplánuje na Slovensko vrátiť.

Ovplyvniť to môže nielen pracovný trh, ale aj našu vedeckú oblasť.

„Odliv mozgov pravdepodobne nie je kompenzovaný prílivom kvalitných študentov zo zahraničia na slovenské vysoké školy či prílivom vysoko kvalifikovanej pracovnej sily,“ hodnotia analytici.

Náš pracovný trh tak podľa nich o túto silu prichádza a slovenská veda stráca potenciálnych doktorandov a vedcov, čo môže mať nepriaznivý dosah na ekonomický rast.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame