Potkan v byte Len mu zaklopte: odíde cez záchod, ako prišiel

Nočné ticho prerušilo hlasné buchnutie dverí. „Čo sa deje?“ stretávame sa so spolubývajúcou v nečakanej nočnej hodine pred dverami kúpeľne. „Je tam potkan,“ odpovedá. Spánkový opar mizne: „Ako môže byť potkan v kúpeľni? Veď sme na druhom poschodí. Vetracia šachta je zatvorená. Kadiaľ by sa do bytu dostal?“ Stojíme na chodbe v pomykove a nie sme si isté, či sa nám sníva.

Potkan sa rozhodol ukončiť naše pochybnosti. Z kúpeľne zaznie zvuk vedra, čo sa posúva po podlahe. O chvíľu počuť, ako padá mop a zvuky pohybujúceho sa... pravdepodobne hlodavca. S potkanom v byte sa zaspáva akosi horšie. O šiestej ráno hlodavcovi zaklopeme, či je ešte tam. Cupitanie nás uisťuje, že neodišiel. Vytáčam telefónne číslo prvej deratizačnej služby.

Sympatický starší hlas v telefóne na moju prosbu odpovie, že môže prísť až poobede a dodá: „Dovtedy to možno vyriešite sama.“ Vydesene hlásim, že to do poobedia s potkanom v byte nevydržíme. Hlas na druhej strane položí prekvapujúcu otázku: „Koľko vás je?“ „Dve,“ hovorím. „To je dobre, jednu by zožral, dve nezožerie.“ Pánovi deratizérovi humor nechýba. Ale konverzácia pokračuje vo vecnejšom tóne.

Foto: Flickr/Betty Tsang

Hovoríme mu, že máme čistú domácnosť, a jediná možnosť, ktorá prichádza do úvahy, je toaleta. Je to naozaj možné? Aj na druhé poschodie? „Jááj, slečny, staršie stúpačky sú pre potkana ako také schodíky. Po nánosoch, čo sa tam rokmi vytvorili, vylezie aj na desiate. Prejsť cez záchod mu nerobí problém. A veko ste mali zatvorené?“ Priznávame, že asi nie. „Tak to vidíte, deklík treba mať vždy dole.“

Naša otázka, čo robiť s potkanom, pána deratizéra pobaví: „Nuž, trošku mu zasvieťte a zaklopte. On sa vás bojí viac ako vy jeho. Odíde, kadiaľ prišiel.“ Potkana, ktorý stojí na kraji misy a dobrovoľne do nej skočí, si vieme predstaviť len ťažko, no dávame na odborníkove slová. A ešte nás dobromyseľne varuje, aby sme ho nenechali vybehnúť z kúpeľne ‒ naháňať potkana po celom byte je vraj fuška.

Potkanovi búchame na dvere, koľko vládzeme. Vypínačom robíme v kúpeľni malú diskotéku. Po chvíli načúvame, no vnútri je ticho. Predstava stretnutia s potkanom nás núti obliecť si pršiplášte a obuť gumáky. Do výšky kolien oprieme o zárubňu dosku: vybehne len cez naše mŕtvoly. Do ruky berieme dve metly a so zatajeným dychom otvárame dvere…

Odišiel. Kadiaľ prišiel. Zanechal po sebe len malý neporiadok a čierne nánosy v záchodovej mise. Chceme o svete potkanov vedieť viac.

Vynikajúci plavci a stiahnuté rebierka

Už krátke hľadanie nás presviedča o tom, že je to vskutku fascinujúci svet. Tieto hlodavce, dorastajú do veľkosti 16 až 27 centimetrov, aj keď v roku 2014 našla švédska rodina vo svojom dome potkana, ktorý meral 40 centimetrov. Potkany sú vynikajúci plavci: dokážu zadržať dych skoro na tri minúty, na hladine sa „šliapaním vody“ udržia aj tri dni a vedia preplávať dlhé vzdialenosti.

Potkanie končatiny sú zakončené ostrými pazúrikmi. Tie umožňujú tomuto rýchlemu zvieraťu vystúpiť po takmer akomkoľvek vertikálnom povrchu. Po tom, čo potkaní športovec vylezie pokojne až na desiate poschodie, začne hľadať otvor, ktorým by sa dostal von. Keď zacíti, že na konci potrubia sa mu otvára možnosť voľného prechodu, vojde do záchodového systému. Tu prichádza tá ťažko uveriteľná časť.

Foto: Flickr/René Gademann

Odpadová rúra bežného splachovacieho WC má niekoľko zákrut v tvare písmena „S“. Nie je teda plná vody ‒ na niekoľkých miestach sa v zákrute vytvára vzduchová bublina. Tú potkan využije na krátku prestávku a nádych, kým sa opäť ponorí a vypláva uprostred záchodovej misy.

Takúto „vodnú akrobaciu“ mu umožňuje jeho anatómia. Potkany majú totiž rebrá spojené s chrbticou tak, že dokážu svoj hrudný kôš pri prechode úzkou časťou rúry stlačiť. Potkanie rebierka sa pritlačia ku chrbtici a hlodavec sa dokáže dostať všade tam, kam prejde jeho hlava. Kto neverí, presvedčia ho unikátne zábery National Geographic.

Ako je to s potkanmi v Bratislave

Potkana sme už predtým v Bratislave občas zahliadli napríklad pri Hlavnej stanici a spokojne prechádzal cez priechod pre chodcov aj na staromestských Palisádach.

Katarína Rajčanová, hovorkyňa bratislavského magistrátu, pre Postoj hovorí, že výskyt hlodavcov sa na území Bratislavy v posledných rokoch zvyšuje. Podľa spoločnosti Chemix-D, ktorá vykonáva deratizáciu v objektoch a na pozemkoch hlavného mesta, to má viacero príčin.

Prvou sú veľmi teplé zimy, ktoré dovolia, aby toto obdobie prežil väčší počet jedincov ako v minulosti. Množeniu potkanov prispieva aj fakt, že najvhodnejšie podmienky pre svoj život nachádzajú pod zemou: často si robia hniezda v blízkosti kanalizačných šácht. No a práve deratizácia spletitej kanalizačnej siete je zložitá. Svoj podiel na tejto situácii má aj skutočnosť, že v Bratislave sa posledné roky výdatne stavia. „Stavebná činnosť hlodavce vyháňa z ich úkrytov a pri hľadaní nových teritórií sa dostávajú aj na miesta, kde doteraz neboli.“

Hlodavce ako potkany či myši spôsobujú nielen zdesenie, ale aj zdravotné riziká. Sú zodpovedné za vznik a prenos rôznych ochorení ľudí i zvierat, ako salmonelóza, mor a rôzne horúčkovité ochorenia, napríklad leptospiróza. Tie sa môžu na človeka preniesť dotykom zo živého či mŕtveho potkana, potkaními telesnými tekutinami alebo aj uhryznutím.

Foto: Flickr/Terence Faircloth

Bratislavský regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojej výzve na jesennú deratizáciu uvádza, že jediným efektívnym spôsobom, ako populáciu týchto hlodavcov regulovať, je pravidelná celoplošná a zároveň synchrónna deratizácia. Tá je preto povinná. Ako odpoveď na reprodukčný cyklus potkanov a myší sa vykonáva na jar a momentálne prebieha až do konca novembra povinná jesenná deratizácia.

Sú za ňu zodpovedné jednotlivé obce, ale aj podnikatelia a právnické osoby v objektoch a na pozemkoch, ktoré spravujú. Povinnosť deratizovať majú všetci majitelia areálov, rozvodov, obchodov, správcovia bytových aj polyfunkčných budov, škôl aj zariadení sociálnych služieb. Tí si musia na pomoc zavolať profesionálov.

„V Bratislave si deratizáciu zabezpečujú jednotlivé mestské časti samostatne, rovnako tak aj mestské podniky ako OLO, Dopravný podnik či Bratislavská vodárenská spoločnosť,“ hovorí Katarína Rajčanová. Ak výskyt potkanov na území, ktoré je v správe magistrátu, nahlási obyvateľ Bratislavy, mesto na toto miesto vyšle deratizačnú firmu.

Firma aplikuje deratizačné prostriedky priamo do dier, ktoré hlodavce vytvorili, a zabezpečí, aby nástrahy nenašli živočíchy, na ktoré deratizácia necielila a, samozrejme, ani ľudia. Podľa informácií bratislavského magistrátu je na deratizáciu, ale aj dezinfekciu a dezinsekciu vyhradená suma približne 300-tisíc eur ročne.

Čo robiť, aby neprišiel

Pre bežného občana tak zostáva hlavnou otázkou, čo robiť, aby nemal potkana v kúpeľni. Miroslav Budinský je deratizérom viac ako dvadsať rokov a tomuto remeslu priučil oboch synov, zaťa a dokonca aj manželku. „Prípadov, keď sa potkan objaví v byte, som mal viac. Volajú mi aj o polnoci či o druhej ráno.“ Farbisto opisuje prípady, ako ho privolali k potkanovi, ktorý sa snažil prehrýzť von zo sifónu pod drezom na siedmom poschodí. Alebo ako našli pod posteľou staršej ženy, ktorú hlodavec v noci pohrýzol, lopaty potkanieho trusu.

„Raz som prišiel do domácnosti, kde dcéra a jej asi osemdesiatročná mama riešili, kam sa stratil ich kúpeľňový koberček. Dcéra bola presvedčená, že mama začína strácať pamäť. Na vine však nebola babička, ale potkaník: koberec si stiahol pod vaňu a začal si tam robiť pelech pre mladé.“

Foto: Flickr/Sasha the Okay Photographer

A pokračuje: „Situácia je za posledné roky naozaj horšia, no nielen v Bratislave. Nepomáha, že často má byty v správe jedna spoločnosť, kanalizáciu spravuje niekto iný. Zodpovednosť riešiť problém tak nie je jasná.“

Pán Budinský nás však uisťuje, že sa nemusíme báť: „Je minimálna pravdepodobnosť, že sa podobný príbeh stane u vás doma. Stačí byť normálne opatrný. Dodržať dve povinné deratizácie do roka a niekoľko jednoduchých rád.“

V bytovkách je základ ošetriť pivnice. Dobrá deratizácia neznamená len rozhádzať deratizačný prípravok a odísť. Treba sa pozrieť, či nenájdeme potkaní trus, niekoľko jedincov alebo stopy po ich prítomnosti. Dôležité je skontrolovať hlavný prívod vody a stúpačky. Niekedy sú v pivniciach zabudnuté toalety, ktoré nikto nepoužíva, no potkany ich rady využijú na cestu do domu. „Ak sa objavia potkany v dome, je dôležité ich najskôr prilákať dole. Ak im uzavrieme únikovú cestu pred tým, než zbehnú, nebudú sa mať ako dostať von,“ pripomína pán Budínsky.

Dnes máme k dispozícii viacero spôsobov deratizácie – od manuálnych pascí, cez lapače – lepy až po chemické látky. „Existuje viacero účinných látok: treba ich striedať, sledovať, ako ich potkany žerú a ako účinkujú. V deratizačnom prípravku je jedu málo, väčšinu zmesi tvorí krmivo, ktoré potkany láka. Dnes sú ,krmivá‘ nastavené tak, že potkany začnú zomierať približne na piaty deň. Až vtedy si potkany odovzdajú informáciu ,toto nežer, toto je zle‘. Tak zabezpečíme, že deratizácia zasiahne čo najväčšiu populáciu. Ak by totiž potkany príliš skoro zistili, že ich kolegovia zahynuli, odišli by inde.“

Vysvetľuje, že potkany sú všade a vždy budú. Sú to voľne žijúce hlodavce. V malých počtoch nám nemusia robiť starosti. „Keď ich zazrieme cez deň, sú zjavne premnožené. Je dôležité začať situáciu riešiť.“

A ďalej nás upokojuje: „Potkan je vlastne čistotné zviera. Vychádza za potravou hlavne v noci, pretože je plachý. Má dobrý čuch, mapuje si prostredie a značí si cestu. Kadiaľ prišiel, tadiaľ vie aj odísť. A naozaj platí, že ľudí sa bojí viac ako my jeho. Buď pred nami utečie alebo sa schová. Často stačí trochu hluku a svetla ‒ vo väčšine prípadov je potkan už dávno preč, kým stihnem doraziť.“

Rada od deratizéra je jednoduchá: zatvárať toaletnú misu. Aj keď potkan vie zadnými nohami šliapať vodu, nemá sa ako zaprieť a odtlačiť toaletné veko. Navyše, uzavretý koniec možnej cesty mu signalizuje, že sa týmto smerom nemá vybrať.

Foto: Flickr/Webponce

Bratislavský regionálny úrad verejného zdravotníctva odporúča v tomto smere obyvateľom viaceré praktické rady. Základom je neposkytovať potkanom potravu tým, že do WC vylievame zvyšky jedál. Zvyšky našej kuchyne potkanov priťahujú a bez nich budú mať menej dôvodov začať sa štverať po našej stúpačke. A deratizér Miroslav Budinský dopĺňa: „Moderné drvičky odpadu zabudované v dreze sú zlý nápad. Tak potkanov kŕmite.“

Dôležité je aj neskladovať potravu, krmivo pre domáce zvieratá ani odpad na dvoroch, balkónoch, v pivniciach či spoločných priestoroch. Aj tie hlodavce zbytočne lákajú. Fyzický prechod im znemožní, keď vo svojich domoch a najmä suterénnych priestoroch zakryjeme okienka aj vetracie otvory sieťkami a všetky nefunkčné diery uzatvoríme.

Ani poriadok a čisté prostredie potkanom nevonia. Pomôže tiež, keď budeme dôkladne zatvárať dvere: „Potkan dokáže zacítiť smetný kôš, ktorý si vykladáme pred dvere, aj z pivnice. Keď necháme pivnicu otvorenú, môže vybehnúť hore po schodisku. Dávať pozor treba aj pri rekonštrukcii bytov, vtedy často prebiehajú.“

Od úsmevnej príhody už ubehlo niekoľko deratizačných cyklov, no poklop sme odvtedy na toalete nezabudli zatvoriť nikdy. Aj keď vieme, že pravdepodobnosť, že sa k nám potkan vráti, je malá, jedna vec je istá:

Sedenie na mise už nikdy nebude to, čo predtým.