Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Rodina
09. november 2020

Rodičia a korona

Predčasný koniec technoilúzie

Najbohatší rodič nie je ten, ktorý má najdrahšie auto, ale ten, ktorý si môže dovoliť odpojiť svoje dieťa od obrazoviek.

Predčasný koniec technoilúzie

Foto – Adobe Stock

Keď v 90. rokoch prišiel na Slovensko McDonald's, stal sa statusovým symbolom. V Mekáčoch sa organizovali detské oslavy, rodiny si v nich plánovali nedeľné posedenia, deti a tínedžeri sa navzájom chvastali, keď sa niekomu prihodilo šťastie ísť na „hambáč“ s hranolkami. O pochybnej výživovej hodnote, ničení si zdravia a nevábnom dizajne rýchlopásovej reštaurácie nebolo počuť nič. Ak sa náhodou aj niekde ozval kritický hlas, bol ojedinelý, zaostalý, nemoderný.

Prešlo 25 rokov a je to všetko ináč. V pretekoch o dobré miesto na spoločenskom rebríčku návšteva McDonaldu pridáva človeku skôr mínusové ako plusové body – stáva sa miestom, ktoré moderní ľudia navštevujú skôr sporadicky. Už to nie je nič na vyťahovanie sa pred susedmi. Nahradili ho hipsterské hamburgárne, sushi a originálne talianske reštaurácie.

Symboly statusu často postihne tento osud. Najprv príde niečo nové, čo vyzerá veľmi cool. Stane sa to hitom a spoločenskou normou. Po čase príde protivlna. A spoločenské uznanie získa ten, kto robí presný opak toho, ako bolo dovtedy moderné. Niekedy bolo moderné fajčiť, dnes sa na fajčiarov pozerá zhora a ako-tak spoločensky akceptované sú dnes už zväčša len e-cigarety. Donedávna bolo „in“ mať veľké silné auto, dom preplnený  moderným nábytkom a vo švíkoch praskajúci šatník plný dizajnérskych kúskov. Dnes nastupuje trend minimalizmu, recyklácie a zbavovania sa vecí.

Prečo o tom hovorím? Niečo podobné sa teraz deje tabletom, počítačom a mobilom. Minimálne medzi rodičmi s malými deťmi.

Najväčší čávo na pieskovisku

Po príchode smartfónov na trh sa rodičia začali predbiehať v tom, kto kúpi svojmu dieťaťu lepší mobil a tablet. Chválili sa susedom, ako si ich batoľatá samy dokázali spustiť na telefóne Mášu a medveďa. Na ihriskách zaznievali debaty o detských aplikáciách a škôlkarskych videohrách. Nielen medzi mamičkami, ale aj medzi samotnými deťmi. Čo kto videl, zažil, hral na displejoch, sa stalo zásadnou témou pieskoviskových chvastačiek. Najväčším čávom je ten, kto toho nadisplejoval najviac.

Fázu vytriezvenia z technoošiaľu urýchlila koronakríza.

Digitálne batoľatá vyrástli a nastúpili do škôl, v ktorých ich zachytila najprv prvá, teraz druhá vlna korony. A nútene vytesnila podstatnú časť ich života do LED-svetiel plochých obrazoviek.

Digiutópia, o ktorej technonadšenci už dlho snívali, sa stala skutočnosťou. A v nej sa všetky črty a efekty digitálnych technológií zvýraznili. Tie dobré aj tie temné.

Vďaka zoomom, meetom a skypom bolo vôbec možné pokračovať vo vyučovaní. Veľká vec a úžasná vychytávka. No po prvej vlne online vyučovania už neostalo veľa rodičov, ktorí by v technike videli záchranu vzdelania svojich detí. Nádej, že digitálne nástroje zabezpečia efektívny prenos informácií do hláv používateľov, spľasla ako prirýchlo vykysnutý koláč.

Obrazovky nenahradia školu...

Až sedemdesiat percent slovenských rodičov má obavy o kvalitu vzdelávania detí počas dištančného štúdia. Potvrdzuje to prieskum realizovaný po prvej vlne korony medzi rodičmi detí do 18 rokov. Vôbec pritom neplatí, že sa to týka len malých detí. „Kým pri žiakoch 1. stupňa je obava o kvalitu vzdelania u približne 60 % rodičov, pri deťoch na 2. stupni ZŠ je to takmer 80 %,“ píše sa na stránke občianskeho združenia Rodičia.sk, ktoré tento prieskum organizovalo.


Zdroj: OZ Rodičia.sk, prieskum realizovaný v septembri 2020

Táto situácia ukazuje, že rodiča vnímajú, že fyzický aspekt učenia je absolútne kľúčový. Každé technologické riešenie je voči osobe učiteľa prítomného v triede podradné a rádovo menej kvalitné.

... ani životné šťastie

Nejde tu však len o medzery vo vedomostiach, ktorými trpia deti počas korony. Karanténa na deťoch zanechala aj iné, horšie šrámy. 

Inzercia

„Počet kontaktov sa počas krízy zvýšil štvornásobne. Dnes sa na nás obracia zhruba 200-250 mladých ľudí denne. Predtým sme sa rozprávali s dvomi až tromi ľuďmi denne o ich myšlienkach na samovraždy, teraz ich je 10-15,“ píše sa na stránkach internetovej poradne Ipčko.sk. Táto poradňa poskytuje psychologickú pomoc tisíckam detí a mladých ľudí ročne. No nápor na ňu sa počas koronakrízy riadne zintenzívnil.

Prirodzene, zvaliť smútok detí na fakt, že musia mať online vyučovanie, by bolo priveľkým zjednodušením. Miesi sa tu množstvo faktorov, ako panika vyvolaná katastrofickými scenármi v médiách či uzavretie v dysfunkčných domácnostiach bez možnosti úniku.

No nalomenú psychiku zapríčiňuje aj absencia toho, čo deti bytostne potrebujú k životnému šťastiu: dobré rodinné vzťahy. Pozornosť svojich rodičov. Reálnu, fyzickú blízkosť priateľov. Dostatok fyzického pohybu. Tohto všetkého je počas korony zúfalý nedostatok.

Rodičia pod tlakom

Rodičia nevedia, čo skôr. Makajú v džoboch, ktoré si v tomto období nemôžu dovoliť stratiť. Energie na vytváranie pokojnej rodinnej atmosféry a venovanie sa deťom veľa nezostáva. Detskí kamaráti sú tiež často nedostupní. Návštevy, oslavy, podujatia, výlety, krúžky... To všetko deťom padlo.

Zavreté sú aj telocvične, ihriská a športoviská. Deti chodia zo školy domov nevybehané a koronové opatrenia im často berú aj poobednú možnosť prebehnúť sa po vonku. Zúfalé je to napríklad vo veľkých mestách: v Bratislave sa počas zákazu vychádzania nedalo ísť s deťmi von skoro nikam – parky zavreté, prímestské lesy preplnené na prasknutie.

Aby toto rodič stihol vykrývať pri súčasných obmedzeniach, krachujúcich biznisoch a neistote zamestnania, chce dávku hrdinstva. Mnohí to nezvládajú, a preto tu máme deti v lepšom prípade s nenaplnenými potrebami, v tom horšom priamo na šikmej ploche úzkostí a depresií.

Ako sa stať rodičom roka

Korona rozhádzala rodinám životy naozaj radikálne. Je možné, že to zásadne zmení vnímanie toho, čo to znamená byť „najcool rodičom“.

Už nebude najväčší macher ten rodič, ktorý kúpi dieťaťu najnovší elektronický gadget, ale ten, ktorý má slobodu neusádzať deti pred displeje. Vypnúť elektronickú babysitterku a tráviť s deťmi čas – to si dnes môže dovoliť len málokto.

Nie je až taký problém ísť raz do roka k moru. No môcť si denne dovoliť spoločnú rodinnú večeru bez pípania mobilov, bez stresov a nervov môžu len tí najšťastlivejší. 

Na nezaplatenie sa ukazuje byť voľný pobyt v prírode. Kto má dnes toľko času a možností, aby ešte za svetla stihol s deťmi vybehnúť do lesa?

A riešenie?

Každý dobrý text by sa mal končiť nejakým riešením či nádejou. Tá moja je v tom, že vďaka koronakríze budeme trochu múdrejší. Precitneme zo statusových ilúzií a už nikdy nebudeme brať jednoduché veci za samozrejmé.

Ešte väčšia nádej je v tom, že rodičovské trendy smerom k normálnosti pretočia samotné deti. Keď raz budú dospelé a keď si spomenú na skúsenosti zo zavretia do sveta plochých obrazoviek.

Odporúčame