Patológ Babál Mnohé obete Covid-19 boli aj závislé od alkoholu

Hovorí, prečo v Česku ani v Rakúsku nerobia v prípade úmrtia na Covid-19 pitvy, dokedy sme na Slovensku schopní pristupovať k vyhodnocovaniu obetí tak precízne ako doteraz. 

Vysvetľuje tiež, ako dlho je zosnulé telo človeka s koronavírusom ešte infekčné, aj to, kedy možno uviesť ako príčinu smrti Covid aj v prípade, že človek zomrel na infarkt.

Pavel Babál je profesorom na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a zároveň je zástupcom prednostu v Ústave patologickej anatómie. V minulosti sa venoval výskumu vo Francúzsku, ale aj na univerzite v Alabame v USA.

Počet obetí koronavírusu vo svete presiahol už 1,26 milióna. Každá krajina síce tieto obete reportuje odlišne, dá sa však povedať, či je toto číslo obetí podhodnotené alebo nadhodnotené?

Myslím si, že pri akomkoľvek hodnotení treba rozlišovať prvú a druhú vlnu. V prvej vlne sa mnoho prípadov nadhodnotilo, to treba otvorene povedať. Ale rovnako často dochádzalo aj k preťaženiu zdravotníckeho systému, čo zabránilo ošetreniu tých, ktorí by za normálnych okolností dostali zdravotnícku starostlivosť.

Zomreli teda aj ľudia, ktorí nemali žiadne spojenie s ochorením Covid-19, pritom takéto obete by sa do štatistík zahrnúť nemali. Viaceré štáty však štatistiky z prvej vlny dodatočne korigovali.

Ako to vnímate v prípade druhej vlny?

Teraz už vieme oveľa viac o víruse a o samotnom priebehu ochorenia. Tým pádom je aj samotná diagnostika presnejšia, väčšie množstvo prípadov môže byť identifikovaných ako infikované, a ak zodpovedá tomu aj klinický obraz, tak sú zaradené medzi obete ochorenia Covid-19.

Stále bude percento prípadov ľudí, ktorí zomierajú na iné príčiny a infekcia SARS-CoV-2 je len pridruženým nálezom bez toho, aby sa podieľala na smrti pacienta. Vzhľadom na to, že každá krajina klasifikuje obete iným spôsobom, môžeme sa len domnievať, do akej miery sú čísla nadhodnotené alebo podhodnotené. To lepšie vyhodnotíme až na konci roka, keď bude možné porovnať úmrtnosť v druhom polroku s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku.

Na Slovensku sme nezaznamenali nadmernú celkovú úmrtnosť počas prvej vlny. Pri druhej to už môže byť iné. Očakávate nárast v tomto smere alebo je ešte skoro hodnotiť?

Myslím si, že je vhodné vyčkať už tie dva mesiace do konca roka, pretože u nás práve druhá vlna poukáže na to, či došlo k zmene vývoja oproti minulému roku. Tri mesiace druhej vlny sú ešte príliš krátkym obdobím na spoľahlivejšie hodnotenie. Ten vývoj sa dá však predpovedať rovnako, ako aj pri iných infekčných ochoreniach: zvýšený počet infikovaných vedie k vyššiemu počtu hospitalizovaných a tomu počtu zodpovedá aj určité percento úmrtí.

Ako si vysvetľujete, že princíp reportovania obetí nie je jednotný ani v krajinách Európskej únie?

My na Slovensku sme sa od samého začiatku, teda u nás od 15. marca, pridŕžali platných pravidiel WHO hodnotenia úmrtí v súvislosti s infekčným ochorením. Že sa týchto pravidiel nedržali mnohé iné krajiny, a to aj napriek odporúčaniu Svetovej zdravotníckej organizácie z 15. apríla, je už iný problém.

Treba však pripomenúť, že počas prvej vlny bolo u nás týchto prípadov relatívne málo, a to vďaka veľmi včasným a striktným protiepidemickým opatreniam. Preto ani exaktné vyhodnocovanie u nás nenarážalo na problémy ako napríklad v severnom Taliansku, vo Francúzsku, Španielsku či neskôr v niektorých lokalitách v USA. Tam bolo nepredstaviteľné, aby to kvantum prípadov vyšetrili podrobnejšie.

Prvá vlna bola na Slovensku naozaj veľmi špecifická. Priebeh tej druhej sa však už podobá mnohým iným okolitým krajinám. Podľa ministerstva zdravotníctva pribúda v priemere okolo 18 obetí denne. Za piatok to bolo dokonca 34 mŕtvych s potvrdeným ochorením Covid-19. Aj pri tomto náraste stále klasifikujeme obete rovnako dôsledne ako doteraz?

Je tu snaha držať sa naďalej čo najbližšie k skutočným číslam. Do značnej miery to závisí aj od organizácie práce posmrtného vyšetrovania. Na Slovensku systém zatiaľ relatívne dobre funguje, takže prípady sú z veľkej väčšiny pitvané. Kapacitne sa to stíha a v prípadoch, keď ide o preťaženie nejakého pracoviska, teda keď sa nahromadí viac prípadov, volí sa prístup parciálneho vyšetrenia zosnulého.

Myslíte tým čiastkovú pitvu?

Áno. Nerobí sa kompletná pitva, ale cieli sa len na vyšetrovanie tkaniva pľúc.

Takže aj vďaka tomuto postupu možno povedať, že zatiaľ je na Slovensku každá obeť koronavírusu dôkladne prešetrená?

Je to tak. K tomu máme na Slovensku štyri pracoviská, ktoré robia stále kompletné pitevné vyšetrenia. Aby bolo jasné, pitvy prebiehajú v oblastných zariadeniach Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorých je na Slovensku desať, a my v Bratislave okrem hodnotenia vlastných prípadov dostávame tkanivové vzorky zo zosnulých aj z iných pracovísk. Ale to tiež len v tých prípadoch, kde nie je jednoznačne a ľahko určiteľná príčina úmrtia. Nepitvú sa však všetky obete s nálezom koronavírusu.

Aký je pomer obetí, ktoré končia dôkladným pitevným vyšetrovaním, a tých, ktoré sú aj bez pitvy klasifikované ako obete ochorenia Covid-19?

Exaktne potvrdené prípady ochorenia Covid-19 na Slovensku sa pohybujú nad 80 percentami, čo je veľmi vysoké percento z hľadiska veľkej štatistiky naprieč celým svetom. Tie prípady, ktoré neboli potvrdené pitevným nálezom, však nezohrávajú v štatistickom vyhodnotení podstatnú rolu.

Ide totiž o prípady, u ktorých bol klinický nález úplne jednoznačný a bola tam tiež potvrdená infekcia vírusom SARS-CoV-2. V takom prípade môžeme s vysokou mierou pravdepodobnosti povedať, že došlo k úmrtiu na Covid-19.

Ak dochádza k preťaženiu pracovísk v niektorých lokalitách, prípady s jednoznačne klinicky vyprofilovaným ochorením Covid-19  nie sú pitvané a aj napriek tomu sa zaraďujú do štatistiky úmrtí. Ale pripomínam, že ide o menej ako 20 percent pitvou nedoložených obetí tejto choroby.

Za včerajšok stránka korona.gov.sk vykazovala 366 obetí ochorenia Covid-19. Aké by bolo toto číslo, keby sme pripočítali aj tie obete, ktoré boli pozitívne na koronavírus, ale zomreli na inú príčinu?

K 9. novembru máme vedených 366 úmrtí s ochorením Covid-19 (10. 11. počet stúpol o 24, pozn. red.). Máme pritom aj 127 úmrtí s detegovanou infekciou SARS-CoV-2, ale títo pacienti nemali rozvinuté ochorenie Covid-19 a v štatistike ich vedieme len ako infikovaných. Na týchto číslach možno vidieť, že ide o podstatný rozdiel. Keby sme teda nerobili podrobné vyšetrovanie, úmrtí na Covid-19 by sme mali podstatne viac.

Niekto môže povedať, že z pohľadu veľkej štatistiky je to zanedbateľné, ale ak chceme exaktne vedieť, aký je dosah epidémie, tak má podľa mňa veľký význam mať čo najpresnejšie čísla a robiť to práve týmto spôsobom.

Dokedy je Slovensko kapacitne schopné skúmať jednotlivé prípady takto podrobne?

Je to teoretická otázka. Našou snahou bude udržať presnosť diagnostiky čo najdlhšie. Predpokladáme, že dramatický nárast prípadov už nenastane. Opatrenia vlády smerujú k tomu, že krivka sa už splošťuje, na to tiež nadväzuje pokles prípadov obetí. Ale keby sme mali aj 50 obetí denne, myslím, že sme to ešte schopní zvládať v tomto režime.

Sú však aj krajiny ako napríklad susedná Česká republika, kde sa pitvy vôbec nevykonávajú. Ako si to vysvetľujete?

Nejde len o Česko, ale napríklad aj Rakúsko, Nemecko alebo Maďarsko, kde sa nerobia pitvy covidových pacientov, alebo len nízke počty, prevažne na vedecké účely. Česko je však pre mňa väčším prekvapením aj vzhľadom na našu spoločnú históriu a podobný vývoj patológie. Ale závisí to hlavne od rozhodnutia na vedúcich postoch. My sme sa rozhodli postupovať takto, oni celkom inak.

Myslíte si, že v ich prípade išlo o rozhodnutie z kapacitných dôvodov?

Blokovanie iných pitiev v tomto prípade nehrozí. Skôr si myslím, že v prvej vlne išlo o značný strach z nepoznaného. My sme v marci netušili, do akej miery je nebezpečné pitvať takéhoto zosnulého, preto je aj jasné, že pitva v tých dňoch vyzerala celkom inak. Teda v kompletnom skafandri s maximálnou protiinfekčnou ochranou, čo dnes už nepovažujeme za potrebné.

Na základe čoho sa tento prístup zmenil?

V máji sme mali niekoľko pitiev, ktoré boli vykonané pri dodržaní bežných pracovných hygienických štandardov, pretože sme netušili, o aký prípad išlo, a ukázalo sa, že to boli ochorenia Covid-19. Nikto z personálu neochorel. Vysvitlo tak, že mŕtve telo nepredstavuje až také veľké riziko. Samozrejme, treba rozumne dodržiavať všetky pravidlá, aby nedošlo k náhodnému infikovaniu sa.

Takže bol to len strach či priveľký rešpekt pred nevykonávaním pitiev v daných krajinách?

Strach bol len zo začiatku. V súčasnosti je to na rozhodnutí kompetentných, či sa rozhodnú, že pitvať nebudú.

Predpokladám však, že aj na vašom pracovisku vládol pri prvých obetiach rešpekt pri tomto úkone.

Samozrejme, ten rešpekt je tu stále a treba tak pristupovať aj k ochoreniu vo všeobecnosti. Ide o vírus, ktorý je mimoriadne infekčný a výsledok infekcie je stále otázny, pretože sa dopredu nikdy nevie, ako infikovaný pacient dopadne. Či bude mať minimálne príznaky, alebo vážny priebeh ochorenia, ktorý môže viesť až k smrti.

Spomínate si na deň, keď k vám na pracovisko prišlo prvé takéto telo? Nevládla žiadna panika?

Tak ako v každom kolektíve, aj u našich pracovníkov sa prejavilo celé spektrum reakcií, vrátane celkom odmietavej. Ale nakoniec prevládol racionálny postoj.

Koľko dní je zosnulé telo takéhoto pacienta ešte infekčné?

Prieskum s touto otázkou sme robili na našom pracovisku ešte počas prvej vlny, ale stále ťažko povedať, ako dlho je takéto telo infekčné a ako dlho hovoríme o laboratórnej zachytiteľnosti prítomnosti vírusu. V prípade zachytiteľnosti hovoríme až o piatich dňoch po úmrtí človeka, keď RNA vírusu môže byť v stave ľahko detegovateľnom PCR metódou.

Ale čo sa týka infekčnosti vo všeobecnosti, to stále celkom dobre nevieme. Je veľmi náročné, finančne i časovo, potvrdiť virulenciu, teda schopnosť vírusovej častice vyvolať infekciu. Bola by na to potrebná virologická štúdia vitality vírusu, teda jeho infekčnosti. Neviem o takejto štúdii z dostupnej literatúry, ale naše pracovisko v spolupráci so SAV plánuje takú štúdiu uskutočniť.

Prečo je pitva covidových pacientov dôležitá?

Pitva má dva rozmery. Prvým je presná diagnostika, aby sme vedeli, aký je skutočný dosah pandémie. Je to však tiež zdroj na získavanie nových poznatkov. Práce, ktoré sa objavujú vo svetovej literatúre, vychádzajú z menšieho počtu pitevných nálezov, ako máme my.

Potom sa opakovane ukazuje, že veľmi malé súbory sú zdrojom nie celkom presných údajov. My momentálne pracujeme s relatívne veľkým súborom a naším cieľom je využiť tento materiál na ďalší výskum a poskytnúť ho na vedecké účely tak, aby sa dodržali všetky etické pravidlá.

Na overenie toho, či išlo o obeť Covid-19, čakajú desiatky obetí s potvrdeným výskytom infekcie koronavírusu. Ako presne si máme toto čakanie predstaviť?

Keď ktokoľvek zomrie, ide jeho telo do márnice. Prehliadajúci lekár rozhodne, či bude zosnulý pitvaný alebo jeho telo bude určené na pochovanie. Nie je pravda, že stovky tiel čakajú na pitvu v márniciach. A ak sa pýtate na počet odpitvaných prípadov, ktoré čakajú na nahlásenie ako úmrtia na Covid-19, tých je do 40.

Ako dlho asi trvá pitva covidového pacienta a koľko ľudí pri nej asistuje?

V zásade ide o štandardnú pitvu, ktorá sa nijako nelíši od pitvy človeka s infekčnou chorobou. Od prehliadajúceho lekára až po laborantov sa na pitve podieľa približne desať ľudí. Čas je rôzny, závisí hlavne od zložitosti prípadu. V priemere ide približne o jeden a pol hodiny, ale ak ide o veľmi zložitý prípad, tak to môžu byť aj štyri hodiny. K tomu treba však prirátať ďalšie aktivity.

Čo tým myslíte?

Pri pitve sa odoberajú vzorky tkanív na ďalšie spracovanie v laboratóriu. Vzorky sa uložia do formaldehydu, po 24-hodinovej fixácii sa z nich odoberú výkrojky, ktoré sa následne spracujú, až sa dostane tkanivo vo forme histologického sklíčka na vyšetrenie pod mikroskop. Ak prípad nie je komplikovaný, tak za optimálnych podmienok v priebehu sedem až desať dní po pitve by mal byť výsledok na svete.

Hoci hovoríte, že samotný úkon netrvá dlho, prečo sú niektoré obete Covidu-19 zaradené do štatistík až po mesiaci?

V takom prípade ide o zložitejšie prípady. Nález pri histologickom, mikroskopickom vyšetrení nie je jednoznačný a musí dôjsť ku konzultácii a podrobnejšej analýze. Často ide o prípady z iného pracoviska, preto trvá istý čas, kým sa vzorky dostanú k nám do Bratislavy.

Niekedy je potrebné vzorky pľúcneho tkaniva opätovne laboratórne spracovať, musíme zaradiť ďalšie techniky, napríklad imunohistochemické farbenie histologických rezov na prítomnosť SARS-CoV-2 infekcie v tkanive. To všetko čas záverečného vyhodnotenia predĺži.

Sú pľúca obete Covid-19 vždy najviac poškodeným orgánom?

Zatiaľ to tak vyzerá. Pri tomto ochorení ide skoro výlučne o poškodenie pľúcneho tkaniva. Ak hovoríme o ochorení Covid-19, cieľovým orgánom je respiračný systém a v ňom dochádza aj k najväčšiemu poškodeniu.

Badať zásah infekcie koronavírusu SARS-CoV-2 aj na iných tkanivách či orgánoch?

Z toho, čo som mal možnosť vidieť, ale aj na základe dostupných dát z iných zdrojov, postihnutie iných orgánov a tkanív nie je celkom jasné. Nevidieť totiž výrazné zmeny, ktoré by poukazovali na jednoznačné poškodenie infekciou vírusom priamo v inom orgáne ako na pľúcach. Skôr sa stretávame so sprievodným poškodením.

Akým?

Pri ochorení Covid-19 dochádza k aktivácii zrážanlivosti krvi a práve tvorba mikrozrazenín môže potom poškodzovať ďalšie tkanivá. Niekoľko takýchto prípadov sme zachytili. Spomeniem mikroembolizáciu mozgu či infarkt myokardu, ktorý bol práve v súvislosti s ochorením Covid-19. Sú to skôr ojedinelé prípady, ale práve vykonané pitvy nám môžu odhaliť, aký je rozsah ďalšieho poškodenia pri tomto ochorení.

Práve v súvislosti s infarktom sa v minulosti relativizoval počet obetí ochorenia. Ak mal teda niekto koronavírusom napadnuté pľúca, ale dostal aj infarkt, na čo by podľa našej klasifikácie zomrel?

Ak máme pacienta, ktorý má infarkt myokardu, je hospitalizovaný a liečený na toto ochorenie, a zomrie na príznaky zlyhania srdca, rutinne sa mu robí test na koronavírus v nemocnici a aj u nás pri pitve.

Ak bol pacient testovaný pozitívne, tak, samozrejme, v tomto prípade veľmi podrobne skúmame morfologické zmeny v dýchacích cestách a na pľúcach. Ak sa tam nenájdu žiadne zmeny, ktoré by podporovali diagnózu rozvinutého ochorenia Covid-19, tak do štatistík sa tento pacient dostane len ako úmrtie s infekciou SARS-CoV-2.

Ak však išlo o čerstvý infarkt, povedzme s trvaním jeden-dva dni, a rozvoj zmien na pľúcach v súvislosti s ochorením Covid-19 jednoznačne ukazujú, že išlo o týždňový proces, tak pacient bude uzavretý s tým, že mal Covid-19 a umrel na jeho následky. Tu môžeme hovoriť o infarkte myokardu ako o bezprostrednej príčine smrti, ale základnou chorobou, prvotnou príčinou smrti bol práve Covid-19, ktorý zásadne prispel k zlyhaniu organizmu.

Keďže nie sú zatiaľ celkom preskúmané iné ako pľúcne vplyvy vírusu na organizmus, myslíte si, že by počet obetí mohol byť vyšší ako ten, ktorý dnes evidujeme?

Práve pitevné nálezy nám odhaľujú, čo sa deje. Vidíme sprievodné poškodenie obličiek, pečene, čreva, ale keď si predstavíme liečbu, akú pacient dostáva, nemôžeme sa veľmi čudovať týmto patologickým zmenám.

Keď sme sa však snažili, zatiaľ len v niekoľkých prípadoch, podrobnejšie mikroskopicky vyšetrovať tieto orgány, výsledky nám neukázali, že by išlo o priamy súvis s infekciou koronavírusu. Skôr môže ísť o sekundárne poškodenie.

Výsledky tých niekoľkých publikovaných štúdií sú tiež často protichodné. Ale to, čo určite nemôžeme vylúčiť, je poškodenie aj vzdialených tkanív v súvislosti s aktiváciou robustnej odpovede imunitného systému a zrážanlivosti krvi.

Platí, že väčšina zomrelých má pridružené ochorenie ako napríklad diabetes či obezita?

Je to veľká väčšina. Celkovo v prípade obetí ide prevažne o pacientov vyššieho veku s pokročilejším rozvojom arteriosklerózy, vysokým tlakom, chronickými respiračnými chorobami, ktorí sú, bohužiaľ, náchylnejší na nepriaznivý priebeh choroby Covid-19.

V súčasnosti na rozdiel od prvej vlny, keď prevažovali prípady z DSS-iek, ide o mladšie ročníky s rôznymi komorbiditami (iné sprievodné choroby, pozn. red.), ako je práve diabetes a obezita, prípadne iné vážnejšie zdravotné problémy.

Mnohokrát ide aj o onkologických pacientov. Obete bez nijakého vážnejšieho sprievodného ochorenia sú naozaj výnimočným prípadom. Častejšie ide najmä o prípady ľudí, ktorí majú – nazvime to – iný zdravotný hendikep, napríklad aj chronickú závislosť od alkoholu.

O alkoholizme sa v spojitosti s obeťami koronavírusu zatiaľ veľa nehovorilo.

Je to tak, ale množstvo obetí má aj túto chorobu. Ide o rovnako ohrozenú skupinu. Ďalej však zbierame dáta, aby sme tento rizikový faktor mohli zovšeobecniť. Ale z toho, čo som mal možnosť doteraz vidieť, malo množstvo zosnulých mladších ročníkov aj problém s alkoholom.

Vieme, kde najčastejšie tieto obete zomierajú? Ide o nemocnicu, domáce prostredie alebo prípadne domov sociálnych služieb?

V prvej vlne to boli prevažne klienti DSS-iek, potom pacienti v nemocniciach a niekoľko prípadov tvorili aj úmrtia doma. V druhej vlne sa pomer obrátil, najpočetnejšie sú úmrtia v nemocniciach, potom DSS-ky, ale ak by došlo k preťaženiu zdravotníckych zariadení, mohli by sme očakávať nárast úmrtí aj v domácom prostredí.

Nový koronavírus sa často v rôznych súvislostiach, i nie celkom vhodných, porovnáva s chrípkou. Vidieť pri pitve zásadný rozdiel na pľúcach, ktoré zlyhajú z dôvodu infekcie vírusu chrípky a tých, ktoré poznačilo ochorenie Covid-19?

Patologický nález zápalu pľúc v prípade chrípky, ktorú spôsobili influenza vírusy, je veľmi podobný tomu, čo vyvoláva SARS-CoV-2 alebo aj iné koronavírusy z minulých epidémií ako SARS a MERS. Morfologické nálezy sú dosť podobné. Keď sa človek pozrie na tieto pľúca a rozreže ich, vyzerajú takmer identicky.

Nejaké morfologické detaily by sa dali nájsť, ale len na základe pozorovania v mikroskope možno vidieť, či ide o vírus chrípky či SARS-CoV-2. To už následne upresňujeme antigénovými, PCR testami alebo serologickými testami.

V prípadoch úmrtí, keď pacienti zomreli s príznakmi podobnými Covidu-19, ale nedokážeme potvrdiť prítomnosť koronavírusu, je na mieste pátrať predovšetkým po prítomnosti chrípkového vírusu.

Koľko je takých prípadov, pri ktorých si neviete dať rady?

Ide o veľmi nízky počet, aspoň doteraz ich bolo niekoľko, spočítam ich na prstoch jednej ruky. Ale máme aj takéto prípady. Vyšetrujeme ich následne antigénovými testami alebo imunohistochemickou metódou, teda mikroskopicky pomocou protilátok proti vírusu priamo na tkanivových rezoch pľúcneho tkaniva.

Sledujete aj pacientov, ktorí prekonali vírus, ale zomreli až povedzme o dva mesiace po tom, čo sa uzdravili?

Máme snahu zachytiť týchto pacientov. Niekoľko takýchto prípadov sme vyšetrovali. U jedného sú znaky závažného trvalého poškodenia pľúcneho tkaniva v zmysle patologickej organizácie, teda jednoduchšie povedané – jazvovatenia so zánikom funkčného parenchýmu (časť pľúc, kde anatomicky prebieha výmena plynov medzi krvou a vonkajším prostredím, pozn. red.), u iného sú pľúca bez závažnejšieho trvalého poškodenia.

Vírus aj u pacientov, u ktorých má minimálne klinické prejavy, môže viesť k dlhodobým zdravotným problémom. Takýto prípad sme zatiaľ v našom pitevnom materiáli nezachytili. Dát je stále nedostatok na to, aby sme problém vedeli všeobecnejšie vyhodnotiť.

Z tých dát, ktorými disponujete, vidíte nejaký súvis s prekonaním ochorenia a následným neskorším úmrtím?

Máme niekoľko takýchto prípadov, ktoré boli zachytené po prepustení z nemocnice, či asi tri prípady pacientov, ktorí zomreli až po istom čase, čo sa uzdravili z vážnejšieho priebehu ochorenia. Ako som už uviedol, vidíme dôsledky, ktoré táto choroba zanechá na pľúcach, ale nie je to tak vždy.

Mali sme aj dvoch pacientov, ktorí prekonali Covid-19, ale neskôr zomreli na úplne iné dôsledky, napríklad kardiovaskulárne ochorenie. V pľúcach sme však vážnejšie stopy po koronavírusovej chorobe nenašli.

Je tu stále aktuálna otázka, prečo u niekoho reparačné procesy po Covid-19 prebiehajú s takým dramatickým výsledkom, ktorý vedie k výraznej redukcii funkčnosti pľúcneho tkaniva, a potom sú prípady, u ktorých sa dokážu dať pľúca takmer do pôvodnej podoby.

Stále však ide o veľmi malú vzorku pacientov. Ale je to časť mozaiky, ktorá nám môže pomôcť v budúcnosti lepšie pochopiť celý problém.

Ako dlho plánujete sledovať takýchto pacientov?

Určite niekoľko mesiacov. Máme záujem získať čo najviac prípadov ľudí, ktorí prekonali toto ochorenie, uzdravili sa a zomreli s odstupom času. Uvidíme, koľko prípadov sa nám podarí zozbierať a podľa toho sa na tom pokúsime urobiť ďalšiu analýzu.

Koronavírus je súčasťou našich životov už od marca. Čo vás ako patológa na tomto ochorení stále prekvapuje?

Hlavne jeho atypické správanie. Či už ide o veľmi odlišné inkubačné obdobie u rôznych ľudí, veľmi rôznorodé klinické prejavy od nulových až po vážne poškodenia organizmu, ktoré vedú k smrti človeka, alebo o násobne vyššiu smrtnosť oproti vírusu chrípky.

Dnes už vieme, že veľmi kľúčovú rolu v priebehu ochorenia hrá imunitná odpoveď. Posunuli sme sa aj v tom, ako ju účinne ovplyvniť?

Na toto ešte odpoveď nepoznáme. Stále presne nevieme, akými mechanizmami vírus aktivuje imunitný systém, niečo tušíme, ale ide o čiastkové vedomosti. Rovnako nevieme, prečo koronavírus u niekoho aktivuje špecifickú imunitu, ktorá je účinná proti vírusu. U ďalších pacientov zas dochádza k aktivácii imunitných mechanizmov, ale nie sú účinné natoľko, aby pacienta ochránili.

Mňa osobne by najviac zaujímalo, akými mechanizmami organizmus aktivuje účinnú imunitnú odpoveď voči SARS-CoV-2. Toto pokladám za základnú otázku. Keby sme ju vedeli zodpovedať, je dosť pravdepodobné, že by sme vedeli aj účinne zasiahnuť.

Ale tých otázok je veľmi veľa. S určitosťou však vieme, že tento vírus bude na dlhšie obdobie ešte zdrojom prekvapení nielen pre medicínsku, ale aj pre širšiu vedeckú komunitu a pre ľudstvo celkovo. Úroveň súčasných vedomostí z pohľadu toho, čo budeme vedieť o chorobe Covid-19 o rok, o dva, bude asi aj smiešna.

Foto – Andrej Lojan