Sociálny alebo socialistický?

Pohrobkovia komunistickej diktatúry Slovákom masírujú mozgy rečami o práci a pritom im odoberajú unikátnu možnosť dozvedieť sa autentickú pravdu o ich obľúbenom minulom režime.

Ak je pravda, že dejiny sa opakujú, je potrebné neustále si ich pripomínať, učiť sa a vyvarovať sa chýb našich predkov. Neuhasínajúca historická pamäť je jedným z kritérií moderného európskeho národa. Obzvlášť národa, ktorý bol len v 20. storočí súčasťou dvoch totalitných režimov a niekoľkých štátnych útvarov. Na začiatku tretieho tisícročia je už Slovenská republika vyspelou parlamentnou demokraciou, súčasťou Európskej
únie. Úspešne prekonala obdobie mečiarizmu, ale napriek tomu narastajú obavy z éry ficoizmu. Slovenský občan sa môže celkom oprávnene obávať, že práve historická pamäť je týmto novým -izmom poznačená.

Útok na ÚPN je útokom na demokraciu
Ústav pamäti národa vznikol v roku 2002. Jeho činnosť a úlohy vyplývajú z tzv. zákona o pamäti národa. Informuje verejnosť o dobe totality 1939-1989, prenasledovaným sprístupňuje informácie o ich prenasledovateľoch, ale tiež sa venuje publikačnej činnosti, nakrúcaniu dokumentárnych filmov či projektu Oral history. Je to inštitúcia, ktorá je jedným z pilierov demokracie na Slovensku. ÚPN je dôkazom toho, že sme sa so svojou totalitnou minulosťou vyrovnali, ale že na ňu nezabúdame.

Bizarne preto pôsobí správa, že skupina poslancov z SNS na čele so Slotom sa rozhodla túto inštitúciu zrušiť. Ak však vezmeme do úvahy skutočnosť, že Slotov otec bol agentom ŠtB a že mnoho poslancov koalície vrátane Fica bolo kedysi členmi komunistickej strany, toto rozhodnutie až také prekvapujúce nie je. Útok na ÚPN je zároveň útokom na demokraciu a na hodnoty ktoré vyznáva. Zrušenie tohto ústavu by znamenalo obmedzenie historického povedomia občanov a návrat späť do éry socializmu. Pamiatka Jozefa Langoša je už teraz poškvrnená.

Štát sociálny alebo socialistický?
Premiér sa podujal na zvyšovanie národnej hrdosti. Pripomínaním významných udalostí, ale i tradícií. A tak cestuje po Slovensku, stavia máje, rozpráva sa s obyvateľmi a - ľudovo povedané - prihrieva si polievočku. Myšlienka to je sama o sebe ušľachtilá a vznešená. Škoda len, že predseda vlády pri tom pripomínaní významných udalostí akosi zabudol na 17. november či 25. marec, ktoré sú z hľadiska histórie a štátotvornosti pre Slovensko určite dôležitejšie ako Sviatok práce.

Zdá sa teda, že pohrobkovia komunistického režimu v NR SR sa dištancujú od všetkého, čo súvisí s jeho pádom. A bojujú proti tým, proti ktorým by bojovali aj pred Novembrom ´89. Slovákom masírujú mozgy rečami o práci a pritom im odoberajú unikátnu možnosť dozvedieť sa autentickú pravdu o ich obľúbenom minulom režime. Otázkou je, či chcú štát sociálny alebo socialistický.

Tomáš Kysel