Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
14. október 2020

Nový rozpočet

Slovensko zlomí rekord v raste dlhu, v budúcnosti nás čakajú problémy

Kým minulý rok zadlženie dosiahlo 48 percent hrubého domáceho produktu, v roku 2023 by malo dosiahnuť nevídaných 70 percent.

Slovensko zlomí rekord v raste dlhu, v budúcnosti nás čakajú problémy

FOTO TASR - Jaroslav Novák

Keď Španielsko prechádzalo v rokoch 2010 až 2013 ekonomickou krízou, v tamojšej spoločnosti sa začala diať jedna anomália. V televíznych novinách ani jeden deň nechýbala správa o tom, ako išiel predaj štátnych dlhopisov a oči všetkých sa upierali na jedno kľúčové číslo: rizikovú prémiu. Termín, ktorý bežný človek ani nepozná, sa stal predmetom rozhovorov v kaviarňach či baroch.

Riziková prémia určuje, s akou prirážkou si štáty v zlej ekonomickej situácii oproti bežným štátom požičiavajú na trhoch peniaze, aby zabezpečili svoje fungovanie. Čím väčšia prirážka je, tým väčšie náklady musia neskôr štáty vynaložiť na splatenie pôžičky. No a keď dosiahne určitú hodnotu, nikto už krajine nepožičia, je totiž viac-menej jasné, že nebude schopná záväzok splatiť.

A práve preto sa v Španielsku stala hlavnou témou. Istý čas totiž dosahovala aj 600 bodov, čo znamenalo, že oproti nemeckým dlhopisom si Španieli požičiavali s o 6 percentuálnych bodov vyšším úrokom. Zdravie verejných financií bolo totiž v krajine veľmi zlé a istý čas to vyzeralo tak, že skončí v bankrote a po vzore Grécka ju bude musieť zachraňovať Európska únia. To by malo za následok obrovské škrty napríklad v dôchodkoch, zdravotnej starostlivosti či platoch verejných činiteľov, prepad konkurencieschopnosti a nárast nezamestnanosti.

Riziková prémia je pritom veľmi citlivá na výšku verejného dlhu. Čím je vyšší, tým je totiž pravdepodobnejšie, že krajina bude mať problémy splácať svoje záväzky. Preto je veľmi dôležité držať verejný dlh na uzde.

Naša vláda však dnes skoro ráno schválila verejný rozpočet na roky 2021 až 2023, ktorý ukazuje, že slovenský verejný dlh sa v nasledujúcich rokoch rozhodne na uzde držať nebude. Kým minulý rok dlh dosiahol 48,5 percent hrubého domáceho produktu, v tomto roku by to malo kvôli koronakríze byť už 62 percent a v roku 2023 dokonca takmer 70 percent. V priebehu štyroch rokov sa tak dlh zvýši o pätinu, čo je najviac za celú históriu krajiny a dosiahne historicky najvyššiu hodnotu.

 
 

Sme zraniteľní a budeme rýchlo starnúť

Na prvý pohľad sa môže zdať, že to nie je veľký problém a ide iba o vzdialené čísla na papieri. Veď predsa všetky krajiny na svete fungujú na dlh a  v mnohých prípadoch je dokonca výrazne vyšší ako ten náš.

Na toto zvyšovanie však už zareagovala aj ratingová agentúra Fitch, ktorá zmenila výhľad pre Slovensko na negatívny. To je dôležité, pretože podľa týchto ratingov sa investori rozhodujú, komu peniaze požičať a za aký úrok. V súvislosti so Slovenskom tak dostali negatívne varovanie.

Okrem toho, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má na starosti dohľad nad tým, aby verejné financie v budúcnosti, kvôli prílišnému rozhadzovaniu v prítomnosti, neskolabovali, určila bezpečnú hranicu verejného dlhu pre Slovensko na 50 percent.

Túto hranicu vysvetľuje Zuzana Múčka v štúdii „Po 60ke sa riziko infarktu zvyšuje aj vo verejných financiách“. Slovenská ekonomika je kvôli svojej malosti a závislosti na zahraničí veľmi zraniteľná a malé výkyvy, napríklad v Nemecku, môžu nášmu hospodárstvu spôsobiť veľké škody, čo by malo za následok aj rast dlhu.

Inzercia

Ďalším problémom je, že nás čaká nepriaznivý demografický vývoj, kvôli čomu budú príjmy štátu klesať a výdaje naopak stúpať. V budúcnosti tak bude peňazí menej a na výdaje si budeme musieť požičať. Aby nám však v tej dobe ešte niekto na trhu požičal, musíme si udržať čo najnižší dlh.

Ako Múčka v štúdii zároveň upozorňuje, riziková prémia, o ktorej sme hovorili vyššie, rastie podstatne strmšie ako verejný dlh a veľmi citlivo reaguje na ekonomický vývoj. To v našom prípade zrejme nebude úplne platiť, Európska centrálna banka totiž už od poslednej krízy nakupuje dlhopisy jednotlivých krajín eurozóny, čím akoby garantuje ich platbyschopnosť. Ani to však nie je úplnou zárukou a vysoký dlh však aj tak môže byť v budúcnosti problémom.

Dlh sa naberá ľahko, zbaviť sa ho už také ľahké nie je

Samotný Heger na tlačovej konferencii, kde rozpočet predstavil, uistil, že na znižovanie dlhu nerezignovali, no súčasná situácia si vyžaduje, aby štát lial peniaze do ekonomiky. Aj nový šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v blogu upozornil, že výraznejšie  šetrenie v budúcom roku by mohlo ekonomiku skôr poškodiť, ako jej pomôcť.

Zároveň však dodal, že „z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je kľúčové, aby stimul prichádzal z jednorazových protikrízových dávok a z efektívnych verejných investícií.“ Dobrou cestou sú teda pandemické dávky, dočasná pomoc s nájmami či čiastočné preplácanie výplat, ktoré fungujú iba počas krízy.

Nebezpečnými sú však opatrenia, ktoré sa budú opakovať. Tam by sme mohli zaradiť napríklad zvýšenie 13. dôchodkov či iné opatrenia z prvého sociálneho balíčka Matovičovej vlády. Ako ale vysvetlil Heger, ich vláda nechce šetriť na ľuďoch a sústredí sa na samú seba. V budúcom roku by preto mali výdaje na tovar, služby a mzdy vo verejnej správe klesnúť o desať percent.

Nikto nechce šetriť na ľuďoch, dôležité je však míňať iba toľko, koľko si skutočne môžeme dovoliť a nebrať do úvahy iba prítomnosť, ale aj to, ako sa nám v budúcnosti bude so zvýšeným dlhom hospodáriť a či sa nám ho podarí skresať.

Posledná ekonomická kríza nám totiž ukázala, že zadlženie rastie rýchlo, jeho znižovanie je však už mravenčia práca. Pred krízou v roku 2009 bol náš dlh na úrovni necelých 30 percent, o štyri roky bol už na takmer 55 percentách, a aj napriek neskorším rokom hojnosti sa nám na pôvodnú hodnotu už nikdy nepodarilo vrátiť ani sa jej priblížiť.

Aká je teda pravdepodobnosť, že sa nám zo 70 percent podarí vrátiť do bezpečného pásma okolo 50 percent?

Inzercia

Inzercia

Odporúčame