Zjednotené Nemecko: Naozaj úspešný príbeh?

Tento víkend Nemci oslávili 25 rokov od znovuzjednotenia západného aj východného Nemecka. V berlínskych uliciach si výročie pripomenuli státisíce spokojných Nemcov, zaznievali optimistické prejavy prezidenta Gaucka či kancelárky Merkelovej o tom, že znovuzjednotenie Nemecka sa podarilo. Je to však naozaj tak?

Ak si vezmeme celkový obraz, tak áno: východní Nemci dnes majú v priemere podstatne vyššiu životnú úroveň než obyvatelia ostatných postkomunistických štátov. Tri štvrtiny východných Nemcov si podľa prieskumov myslia, že zjednotenie bola pozitívna udalosť (čo si však myslí sotva polovica západných Nemcov). 

V mysliach takzvaných Ossis sa mentálne zjednotenie podarilo aj preto, že obaja súčasní vrcholní politici Nemecka, prezident Gauck aj kancelárka Merkelová, prežili dlhšiu časť svojich životov v NDR. Aj z tohto dôvodu mohol Joachim Gauck so sebavedomím východného Nemca povedať, že integrácia státisícov utečencov je pre Nemecko väčšou výzvou, než bolo kedysi zjednotenie Nemecka.

Hodnotenie znovuzjednotenia Nemecka je zaujímavé aj z nášho pohľadu: dá sa porovnať, aký je rozdiel medzi spoločnosťou, ktorá prekonala komunizmus z vlastných síl a spoločnosťou, ktorá ho prekonala za masívnej pomoci silnejšieho brata v jednom štáte.

Dva bilióny eur

Miera pomoci, akou zahrnulo západné Nemecko bývalú NDR, nemá v moderných dejinách obdobu: od roku 1990 až podnes poslali západní Nemci do východných častí dva bilióny eur. Aj vďaka tomu sú cesty aj celková infraštruktúra na východe Nemecka v podstatne lepšom stave než v mnohých častiach na západe. Mohutná pomoc sa týkala aj ľudského kapitálu, keďže na mnohých úradoch či na súdoch nahradili krátko po zjednotení staré endeerácke kádre západonemeckí byrokrati a odborníci.

Napriek tomu už posledných šesť-sedem rokov východ ekonomicky nedobieha západ. Priemerné platy vo východnom Nemecku sú na úrovni 2800 eur, teda už tri štvrtiny západonemeckého priemeru, ale to nevyjadruje ani tak silu „východnej“ ekonomiky ako skôr robustnosť „západnej“ pomoci.

Najpodrobnejšiu štúdiu k tejto téme vydal Berlínsky inštitút pre demografiu a rozvoj, ktorý skúmal, do akej miery zrástli obe časti Nemecka. Výskumníci dospeli k záveru, že kým v niektorých oblastiach ako vzdelávanie, životné prostredie rozdiely takmer zmizli, v iných ostáva naďalej veľká medzera.

Východ putoval na západ

Vyberiem niekoľko zaujímavých údajov, najskôr k vnútronemeckej migrácii a demografii. Z východného Nemecka odišlo smerom na západ asi 1,6 milióna obyvateľov. Takzvané nové spolkové krajiny tak stratili v posledných 25 rokoch 10 percent obyvateľov, Sasko-Anhaltsko prišlo dokonca o celú pätinu obyvateľstva. Na východe Nemecka je len zopár prosperujúcich miest ako Lipsko či Postupim, kde sa podarilo tento migračný trend zastaviť. V mnohých iných mestách cítiť aj na miestnej ekonomike, čo znamená demografický prepad: napríklad vo Frankfurte nad Odrou pri hraniciach s Poľskom žilo pred 25 rokmi takmer 90-tisíc obyvateľov, dnes je to menej ako 60-tisíc.

Až polovica tých, čo odišli na západ, mali medzi 18 až 30 rokov, navyše boli nadpriemerne vzdelaní. K tomu sa pridružil ďalší problém, na východe totiž žije o 10 percent viac mužov než žien – táto nerovnováha medzi pohlaviami nevznikla ani tak z dôvodu, že by východné Nemky viac migrovali, ale skôr preto, že tie ženy, ktoré odišli do bohatších kútov Nemecka, sa na novom mieste skôr usadili a vydali sa, zatiaľ čo mnohí východonemeckí muži sa po sklamaniach s novým životom vrátili späť.

Čo sa týka vzdelania, je pozoruhodné, ako sa v rôznych rankingoch darí východonemeckým školám. V matematike aj prírodných vedách sú tamojší žiaci zreteľne lepší než žiaci na západe, konkurovať im vedia len školy v Bavorsku. Experti sa podľa štúdie nevedia zhodnúť, prečo je to tak, niektorí vidia ako príčinu oveľa väčší podiel detí migrantov na západe krajiny, iní argumentujú vysokými výdavkami na žiaka na východe či dedičstvom NDR, ktorá kládla dôraz na matematiku a prírodné vedy.

Dedičstvo NDR stále žije

Tradičným problémom regiónov bývalej NDR je vysoká nezamestnanosť, tu nájdeme mnohé podobnosti so slovenskými 90. rokmi. Mnohé priemyselné závody tu po zjednotení stratili konkurencieschopnosť a zbankrotovali, k čomu výrazne prispelo zavedenie výmenného kurzu 1:1. Úspechom nebola ani privatizácia, o vtedajšom privatizačnom fonde, ktorý mal predávať a sanovať podniky, sa dodnes hovorí ako o príklade nezvládnutého manažmentu aj korupcie.

Ešte pred desiatimi rokmi dosahovala nezamestnanosť vo východnom Nemecku vyše 20 percent. Potom však prišiel zvrat, nemeckej ekonomike sa po rokoch stagnácie začalo dariť, z čoho profitovali aj nové spolkové krajiny (dnes je tam nezamestnanosť pod 10 percent). Aj z tohto dôvodu bilancia zjednotenia po 25 rokoch vyzerá oveľa lepšie než pri 10. či 15. výročí.

To všetko má vplyv aj na politiku, kde sa ukazuje rozdielna mentalita oboch častí Nemecka: východní Nemci volia radikálnu postkomunistickú ľavicu (v parlamentných voľbách v roku 2009 tu Linkspartei získala takmer 30 percent) a v tamojších regionálnych voľbách sa občas darí aj extrémistom typu nášho Kotlebu. Naopak, strana Zelených, ktorá vládne na juhu Nemecka v Bádensku-Württembersku a je mimoriadne silná v západonemeckých mestách, by sa na území NDR sotva dostala do parlamentu.

A na záver šport, kde je dedičstvo NDR stále veľmi silné. Východní Nemci sú naďalej slabí vo futbale, v bundeslige nemajú zastúpené ani jedno mužstvo, a to aj preto, že východonemecké kluby doplácajú na mizerné hospodárenie. Na druhej strane, v mnohých športových disciplínach (napríklad jazda na boboch či severská kombinácia) sa tunajším športovcom nadmieru darí a nosia Nemecku medaily z olympiád.

Je teda 25 rokov zjednoteného Nemecka úspech? Závisí to od perspektívy. Bývalý kancelár Helmut Kohl, ktorý bol hlavným strojcom zjednotenia, v roku 1990 predpovedal, že na území bývalej NDR vzniknú „o tri až štyri roky prekvitajúce kraje“. Rodenému optimistovi Kohlovi predpoveď príliš nevyšla. Jeho predchodca Helmut Schmidt bol naopak už len pre svoju analytickejšiu povahu skeptik – predpovedal, že východné Nemecko bude akýmsi „južným Talianskom bez mafie", teda trvalo zaostalejším miestom. Schmidt bol k pravde možno bližšie než Kohl, ale ani jemu odpoveď nevyšla v plnej miere. Berlín a jeho širšie okolie ťažia z atraktivity hlavného mesta, dobrým miestom na život sú aj Lipsko, Drážďany či Erfurt.

Lenže nedá sa všetko merať ekonomikou. Najväčší úspech zjednotenia leží v tom, že sa vyformovala nová národná mentalita, v ktorej sa už Nemci čoraz menej delia na „arogantných Wessis“ a „pribrzdených Ossis“. V neposlednom rade je to aj zásluhou jednej veľmi bystrej východnej Nemky v čele štátu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo