V priebehu novodobých dejín bolo Slovensko centrom pozornosti celého sveta len málokrát. Na začiatku minulého storočia nás napríklad preslávili udalosti v Černovej, neskôr SNP a osemdesiate roky so sebou priniesli Sviečkovú manifestáciu.

Zaujímavou zhodou okolností je, že vo všetkých troch prípadoch Slováci bojovali za svoje práva a všetky tri udalosti predznamenali blížiaci sa koniec temnej éry našich dejín. To však nie je to jediné, čo majú spoločné. Výročia významných medzníkov našej histórie sa do jedného stali nástrojom slúžiacim na politickú propagandu. Nebyť usilovných agitátorov, väčšina bežných ľudí by ich oslavovala asi sotva.

Minulý rok Slovenskom zarezonovalo sté výročie masakru v Černovej. Svojej úlohy sa bravúrne zhostila SNS. Zo spomienkovej udalosti sa stalo verejné zhromaždenie národniarov. Už skeptickejší sú slotovci vo vzťahu k SNP. Predseda SNS sa už tradične osláv výročia Povstania nezúčastňuje. Štyridsať rokov to bol sviatok, ktorý si prisvojovali komunisti. V súčasnosti sa o jeho udržiavanie v pamäti národa stará najmä Gašparovič a Fico.

A komu patrí Sviečková manifestácia? Prezident a premiér, obaja bývalí členovia komunistickej strany, sa oslavám okrúhleho 20. výročia obratne vyhli. Zdá sa, že Sviečková bude v sfére vplyvu kresťanských demokratov. O príhovory v upršanom bratislavskom počasí sa starali najmä tradiční kádeháci Mikloško, Čarnogurský, Fígeľ či primátor mesta Ďurkovský. Najmä Mikloškovi a jeho mladej strane príde každé zviditeľnenie a reklama vhod. Jeho tvár, hoci stále známa, je predsa len rokmi ošúchaná a voličsky neatraktívna.

Výročia významných dejinných udalostí sú miestom, kde spolupráca medzi ľudom a politikmi funguje takmer dokonale. Oslavujúci občania majú aspoň na okamih pocit hrdosti a spolupatričnosti a predsedovia strán sa môžu tešiť z rozširovania svojej voličskej základne. A nepotrebujú na to ani drahú predvolebnú kampaň.

Tomáš Kysel