Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
16. september 2020

Postoj TV

Kultúrno-etické témy vyvolávajú vášne už len tým, že sú, chýba rozumná diskusia

Rozhovor s moderátorkou Postoj TV Janou Zlatohlávkovou o novej televízii aj o živote na myjavských kopaniciach.

Kultúrno-etické témy vyvolávajú vášne už len tým, že sú, chýba rozumná diskusia

Foto – Postoj/Andrej Lojan

Ak si dobre spomínam, tak my dvaja sme sa spoznali pred viac ako pätnástimi rokmi na letnom žurnalistickom seminári združenia katolíckych novinárov Network Slovakia. Pamätáš sa na to?

Samozrejme, bolo to niekoľko dní predtým, ako som začala študovať žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave.

Vždy si chcela byť novinárkou?

Nie, vždy som chcela byť učiteľkou. Svoje rozhodnutie som zmenila až na poslednú chvíľu – v maturitnom ročníku.

Prečo?

Môže za to seminár z dejepisu. Pani profesorka na prievidzskom gymnáziu, ktoré som navštevovala, nám zadala úlohu, aby sme si predstavili, že sme novinármi v štúrovskom období, a mali sme napísať článok do dobových Slovenských národných novín. Vžila som sa do tej roly natoľko, že som text napísala priamo v štúrovskej slovenčine. Profesorka bola z môjho počinu nadšená, vravela, že by zo mňa mohla byť novinárka. Jej slová mi vŕtali hlavou, až som sa napokon rozhodla ísť práve týmto smerom.

Len so žurnalistikou si sa však neuspokojila a pribrala si si k nej aj teológiu. Čo ťa k tomu priviedlo?

Vždy som sa pohybovala v cirkevnom prostredí, bola som animátorkou v rámci eRka, kde som čelila najrôznejším otázkam detí a dospievajúcich, ktoré koniec koncov zaujímali aj mňa. Keďže ma bavilo študovať, v treťom ročníku žurnalistiky som si pribrala teológiu, aby som prehĺbila svoje náboženské poznatky.    

V 90. rokoch zažívalo vysokoškolské štúdium teológie boom. Popri bohoslovcoch, ktorých boli vtedy kňazské semináre plné, ju študovalo aj mnoho laikov, ktorí chceli byť katechétmi. Postupne však počet záujemcov o kňazstvo aj o výučbu náboženstva začal klesať. Aké bolo osadenstvo školských lavíc pred desiatimi rokmi, keď si štúdium teológie končila?  

Keďže som študovala externe počas víkendov, tak som sa stretala výhradne s laickými poslucháčmi. Boli medzi nimi študenti ako ja, ktorí si k jednému študijnému programu pribrali ďalší, tiež vyštudovaní učitelia, ktorí chceli rozšíriť svoj pedagogický záber, ale aj ľudia z iných profesií, ktorých teológia jednoducho zaujímala a ich práca im umožňovala, aby sa popri nej pustili do vysokoškolského štúdia.

V tom čase si ešte nevedela, že teológia sa ti napokon zíde aj v pracovnom živote, postupne si sa stala jednou zo známych tvárí televízie Lux. Moderovala si tam napríklad reláciu Fundamenty, v ktorej si s pozvanými teológmi rozoberala najprv Katechizmus Katolíckej cirkvi a potom dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu. Divákom dáva táto relácia celkom zabrať, platilo to aj o tebe ako moderátorke?

Keďže som nechcela byť len tvárou, ktorá udeľuje slovo a pritakáva, mnoho vecí som si musela vopred naštudovať. Keďže som reláciu moderovala popri materskej s troma malými deťmi, tak po večeroch som nečítala oddychovú, ale teologickú literatúru. Ak som chcela, aby diskutovanú tému pochopili diváci, najprv som jej musela porozumieť ja ako moderátorka. Mojou ambíciou bolo pretaviť vysokú teológiu do jazyka zrozumiteľného obyčajným ľuďom, aby ju vedeli preniesť do praktického života.

Ako na to reagovali tvoji hostia?

Myslím, že postupne sme sa dopracovali k zhode na tom, že relácia bude pre divákov prínosná len vtedy, keď náročné témy budú odkomunikované zrozumiteľným spôsobom. Aj keď som rozumela tomu, že zjednodušovanie niektorých vznešených teologických konceptov sa im muselo zdať ako čosi nehodné a nepatričné. Preto som túto úlohu neraz brala na seba ja sama. Teda oni sa desať minút medzi sebou o niečom bavili, aby som to napokon s malou dušičkou zhrnula do dvoch-troch viet s tým, či som to správne pochopila. Väčšinou sa mi to podarilo, za čo vďačím práve svojej príprave pred reláciou.

„My vieme, o čom hovoríme, prečo to hovoríme, nehanbíme sa za to a radi si to vydiskutujeme s každým, s kým sa diskutovať dá.“ Zdieľať

Ale boli aj momenty, keď som do teologickej dišputy svojich hostí musela vstúpiť s tým, že jednoducho nerozumiem tomu, o čom hovoria. Samozrejme ich to zaskočilo, no zároveň ich to nakoplo k zrozumiteľnejšiemu prejavu.

Ako na reláciu reagovali diváci? Nestretala si sa s výhradami typu, prečo také mladé žieňa moderuje teologickú diskusiu?

S divákmi som mala pomerne intenzívny kontakt, keďže s televíziou sme chodievali na rôzne púte, festivaly, do farností, mali sme deň otvorených dverí, a reakcie na Fundamenty boli naozaj pozitívne. Niektorí mi dokonca vraveli, že si ju nahrávajú a púšťajú si ju vtedy, keď majú viac času a môžu sa na ňu lepšie sústrediť. Brali to ako taký teologický e-learning.

V televíznej brandži pôsobí aj tvoj manžel, je aj on tvojím divákom a kritikom?

Keďže pracuje ako technik a kameraman, rozumie procesom televízneho prenosu, situáciám, ktorým čelí moderátor na pľaci, vie mi spätne povedať, či som bola dobre nasvietená, ktoré zábery neboli vydarené, potom sa zvykne vyjadriť k tomu, ako som bola oblečená a napokon aj k samotnému obsahu (smiech).

Inzercia

Keď už sme pri tvojej rodine, pred niekoľkými rokmi ste sa rozhodli, že opustíte Bratislavu a odídete žiť na myjavské kopanice. Ako to spätne hodnotíš?

Pochádzam z malého mesta, z Bojníc. Žili sme v dome aj so starými rodičmi, mali sme hospodárstvo, veľkú záhradu, no mňa domáce práce vôbec nebavili. Vždy ma to ťahalo k mestskému spôsobu života. Napokon som si v Bratislave našla Bratislavčana, takže všetko išlo podľa plánu. No keď sa nám narodili deti, celé som to nanovo prehodnotila a uvedomila si, že chcem dať svojim deťom také detstvo, ako som mala ja, že mi nestačia ihriská medzi panelákovými blokmi. Aj manželovi ako dieťaťu z paneláku stále viac a viac chýbala príroda, navyše má rád zvieratá.

Spočiatku sme to riešili tak, že sme víkendy trávili u svokrovcov na chalupe mimo Bratislavy alebo u nás v Bojniciach. Napokon, už ani neviem ako, sme sa ocitli na myjavských kopaniciach, kde máme záhradu, hospodárstvo, a keďže cítim, že moje deti a manžel sú tu šťastní, tak som šťastná aj ja.

Obaja máte prácu v Bratislave, staršie deti vám už začali chodiť do školy a škôlky, k tomu statok, asi vám to dáva zabrať, nie?

Určite si to vyžaduje kvalitný time manažment. Na druhej strane, pri práci na záhrade či pri zaváraní si človek nielen dobre psychicky oddýchne, získa vnútornú rovnováhu, ale zároveň dostane aj mnoho nápadov a premyslí veľa pracovných vecí.   

Ostáva ti popri tom všetkom čas aj na hru na organe?

Áno, po dlhšej prestávke som sa k nemu vrátila a pravidelne hrávam v našom myjavskom kostole.

Do redakcie Postoja si prišla v apríli, keď sme už postupne začínali s prípravami na spustenie Postoj TV. Aké sú tvoje pocity niekoľko hodín pred jej spustením?

Pociťujem najmä radosť, veľmi sa na to teším. Postoj TV má veľký potenciál, je to ďalší spôsob, ako prezentovať a obhajovať naše konzervatívne hodnoty, a zároveň ukázať, že nie sme žiadnymi podivínmi s názormi, ktoré nepatria do 21. storočia a s ktorými sa nedá diskutovať. Naopak, my vieme, o čom hovoríme, prečo to hovoríme, nehanbíme sa za to a radi si to vydiskutujeme s každým, s kým sa diskutovať dá.

Zrejme súhlasíš so svojím kolegom z Postoj TV Michalom Magušinom, že „je najvyšší čas, aby vo verejnej diskusii silnejšie znel aj hlas ľudí, ktorí sú inšpiratívni a hlbokí, i keď nie sú obalení kúlovým marketingom“?

Presne tak. Takéto typy hodnotných ľudí už dostali priestor v našich podcastoch, či už to bola Andrea Peťková, mama jedenástich detí, český pedagóg Marek Herman, ktorý hovoril o dôležitosti úlohy otca v rodine, alebo tlmočníčka do posunkového jazyka Agáta Čermáková, ktorá sa narodila v nepočujúcej rodine a má nepočujúceho manžela aj syna. Vďaka Postoj TV bude hlas týchto ľudí počuť ešte častejšie a intenzívnejšie. 

Koho privítaš v prvom vydaní svojej relácie Osobne s Janou Zlatohlávkovou?

Bude to známy český kňaz a psychiater Max Kašparů. Ale diváci sa môžu tešiť aj na arcibiskupa Cyrila Vasiľa, ktorý tiež prijal naše pozvanie. Venovať sa však chcem aj kultúrno-etickým témam, ktoré vyvolávajú vášne už len tým, že sú, a chýba pri nich rozumná, konštruktívna diskusia.

To znamená, že v Postoj TV dostanú priestor aj ľudia, ktorí vidia veci ináč ako my konzervatívci?

Samozrejme, ako som povedala pred chvíľou, budeme diskutovať s každým, s kým sa diskutovať dá. Myslím si, že je dôležité, aby sme nežili len vo svojej uzavretej bubline, ale konfrontovali sa aj s inými postojmi, pohľadmi a názormi, pretože takáto otvorená debata nás môže posúvať profesionálne aj osobnostne vpred. 

Odporúčame