Korona a deti Nerozumiem rodičom, ktorí sa obávajú škôl, ale akvapark za riziko nepovažujú

Po takmer šiestich mesiacoch pôjdu budúci týždeň žiaci a študenti do škôl povinne. Základnou podmienkou, aby do nich mohli vstúpiť, bude dobrý zdravotný stav bez akýchkoľvek príznakov choroby. V školách aj na internátoch sa sprísnia hygienické pravidlá, ktoré musia všetci dodržiavať.

Ministerstvo školstva vypracovalo podrobné manuály, ako budú žiaci a učitelia od septembra fungovať a čo majú robiť v prípade, že sa objaví prípad nákazy koronavírusom. Na tvorbe manuálov sa podieľala aj odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pediatriu Elena Prokopová.

V rozhovore vysvetľuje, prečo budú prvé dva týždne školského roka kľúčové, prečo budú podľa nej deti zo zdravotného hľadiska vo väčšom bezpečí ako obvykle a či sa neobáva paniky rodičov pri potvrdení nákazy v škole.
 

V spolupráci s ďalšími odborníkmi a ministerstvom školstva ste pripravili manuály pre všetky typy škôl, podľa ktorých majú od septembra postupovať. Môžu rodičia bez obáv poslať deti budúci týždeň do školy?

Takto sa to nedá povedať nikdy. V súčasnej situácii nie je úplne bezpečné ani ísť s dieťaťom do obchodu. Každá situácia predstavuje určité riziko. Môžem však povedať, že opatrenia v manuáloch sme nastavili tak, aby boli žiaci a študenti v čo najväčšom bezpečí.

Bol pri tvorbe manuálov nejaký bod, na ktorom ste sa nevedeli dohodnúť?

Nemyslím, že by sme sa na niečom nedokázali zhodnúť, skôr bolo náročné vymyslieť čo najvhodnejšie riešenie niektorých zložitých situácií.

Netvrdím, že jednotlivé manuály sú dokonalé a nemenné. Budú sa musieť prispôsobovať aktuálnej situácii. Keď si uvedomíte, koľko typov škôl a zariadení na Slovensku máme a ako v nich vyučovanie prebieha, zistíte, že existuje množstvo krízových vecí, na ktoré treba prihliadať. Nastaviť usmernenia pre všetky prípady je mimoriadne zložité.

Skúste povedať príklad.

Zoberte si len ranný nástup do základnej školy, pri ktorom musíte ustrážiť bezpečnosť tisícky detí od prvého po deviaty ročník. Tie sa potom v škole presúvajú na hodiny, obed či rôzne krúžky. Musíte vychytať všetky situácie a nastaviť opatrenia tak, aby sa dodržiavali hygienické podmienky a zároveň fungoval chod školy čo najplynulejšie.

Do školy budú môcť teraz vstúpiť iba deti bez akýchkoľvek príznakov choroby. Za iných okolností do nich chodievali aj tie, ktoré kašľali či soplili. S príchodom jesene stúpne počet nachladnutí či chrípok. Dokážeme to ustáť?

Viem, že to bude komplikované najmä pre rodičov. No na druhej strane chceme udržať v bezpečí všetky deti vrátane tých, ktoré majú príznaky choroby. Ani za normálnych okolností nepatrí dieťa s kašľom či zvýšenou teplotou do školy. Ak by každý rodič posielal dieťa s nejakými príznakmi, môžeme ju rovno zavrieť.

Príznaky covidu a chrípky sú ťažko rozlíšiteľné. Navyše, ak už dieťa má oslabenú sliznicu dýchacích ciest, je vyššia pravdepodobnosť, že chytí covid skôr, ako keby bolo zdravé.

Nehrozí, že o mesiac budú triedy poloprázdne, pretože aj kvôli slabému kašľu či sopľu neprídu mnohí žiaci do školy?

Môže sa to stať. Deti si však respiračné ochorenia odovzdávajú najviac vtedy, keď sú v kolektíve. Stačí, že jedno dieťa v triede soplí či kašle a už dokáže nakaziť viacerých spolužiakov. Teraz, keď také dieťa do školy nepôjde, nebude infekt šíriť medzi ostatnými. Chorobnosť by tak mala byť omnoho nižšia.

Skúsenosť z marca a apríla nám pediatrom ukázala, že v čase, keď boli školy a iné kolektívne zariadenia zatvorené, prakticky sme nemali respiračné infekty. A bolo to v jarných mesiacoch, keď je, podobne ako na jeseň, vysoká chorobnosť.

Čo s deťmi, ktoré majú oslabenú imunitu alebo ochorenia dýchacích ciest?

Samozrejme, máme deti s chronickými ochoreniami alebo alergiami, ktoré pokašliavajú stále. Tieto deti budú môcť do školy ísť. Ostať doma budú musieť vtedy, keď sa prejavia akútne príznaky, ktoré sa v ich prípade vymykajú štandardu. To si musia ustrážiť rodičia. Zväčša stačia dva-tri dni, aby ľahká infekcia prešla.

Deti s týmito problémami chodili do školy aj po iné roky. Dokonca chrípka môže byť pre nich nebezpečnejšia ako covid a napriek tomu neostávali v období chrípok doma. Išli do školy bez špeciálnych hygienických opatrení alebo rúšok. Situácia bola vtedy pre nich rizikovejšia, ako bude teraz, keď máme prísne preventívne opatrenia a žijeme v obozretnejšej spoločnosti. A to platí podľa mňa pre všetky deti.

Navyše rizikom pre nich nie je len škola. Majú rodičov, chodievajú na rôzne rodinné či iné akcie, stretávajú sa s kamarátmi. Riziko, že rodič prinesie nákazu z hromadnej dopravy je možno ešte väčšie, ako to, že dieťa ju prinesie zo školy, kde sa dodržiavajú prísne opatrenia.

Hovoríte teda, že deti, ktoré sa v septembri vrátia do škôl, budú zo zdravotného hľadiska vo väčšom bezpečí než za normálnych okolností?

Viem, že je ťažké tomu uveriť, ale naozaj si to myslím. Predtým prišlo bežne do školy dieťa so sopľom, kašľom či bolesťou hlavy a nikto ho neposlal domov. Nerobil sa ani žiaden zdravotný filter. Teraz rodič podpisuje, že dieťa s príznakmi akéhokoľvek ochorenia do školy nedáva a pozornejší budú aj učitelia.

Nemôže sa stať, že detský lekár posúdi, že dieťa do školy ísť nemôže a iný vyhodnotí rovnaké príznaky odlišne? Plánujete dať pediatrom presné pravidlá posudzovania?

Mám ich už nachystané a tento týždeň ich plánujem po dohode s konzíliom zverejniť. Pôjde o presné a jednotné pravidlá pre všetkých pediatrov.

Je pravda, že sa pripravujú výnimky z povinnej školskej dochádzky pre deti s vážnymi diagnózami?

Nerada by som ich ešte zverejňovala. Nie je to uzavretá téma, uvažujeme nad viacerými možnosťami. Ak by som teraz špekulovala, ako to nastavíme, zbytočne by som vytvárala paniku. Do začiatku školského roka však bude všetko jasné.

Ozývali sa vám rodičia kvôli výnimkám z nosenia rúšok?

Áno. Treba pripomenúť, že stále platí usmernenie hlavného hygienika, ktorý určil presné výnimky z povinnosti nosiť rúško. Ide o ľudí s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, dychovou nedostatočnosťou, kožnými ochoreniami tváre alebo poruchami autistického spektra. Tieto výnimky sa vzťahujú aj na deti.

Lekárka Elena Prokopová s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom predstavujú opatrenia pre školy. Foto - TASR/Martin Baumann

Pred týždňom ste s ministrom školstva predstavili semafor, podľa ktorého budú školy postupovať, ak sa v nich vyskytne prípad koronavírusu. Čo sa musí stať, aby sa rozhodlo o zatvorení školy?

O tom rozhoduje vždy iba regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo iný orgán, ktorý má na to oprávnenie. Z epidemiologického hľadiska by sa mala škola zavrieť vtedy, ak sa vo viacerých triedach vyskytne väčší počet infikovaných žiakov.

O tom vlastne hovorí červená fáza semaforu. Žiaci druhého stupňa v takom prípade prejdú na dištančné vzdelávanie a triedy prvého stupňa sa môžu roztiahnuť po škole do menších uzavretých skupín. Pri menšom počte sa dá tiež ľahšie nastaviť príchod do školy či stravovanie. Kým tie staršie dokážu dištančné vzdelávanie zvládať lepšie, deti prvého stupňa si vyžadujú najväčšiu pozornosť a kontakt s učiteľmi.

Treba si tiež uvedomiť, že deti do deväť rokov majú najnižšiu chorobnosť, a teda aj najnižšiu prenosnosť ochorenia Covid-19.

Neobávate sa paniky rodičov, ktorí odmietnu dať deti do školy, ak sa v nej vyskytne čo i len jeden prípad nákazy?

Určite takí rodičia budú. Nevieme však s tým robiť nič iné, ako len dookola vysvetľovať zmysel opatrení a zdôvodňovať naše kroky, ktoré smerujú k tomu, aby sme školy urobili čo najbezpečnejším miestom. Vôbec si nemyslím, že budeme mať „covid free“ školy, ale rovnako sa môžu ľudia nakaziť, keď pôjdu do obchodu.

Nerozumiem rodičom, ktorí sa obávajú poslať deti do školy, ktorá má takto prísne nastavené opatrenia, ale akvapark či dovolenku v zahraničí za riziko nepovažujú.

Čo bude nasledovať po prvých dvoch týždňoch školského roka? Budú sa manuály prehodnocovať?

Prvé dva týždne budú pre nás extrémne dôležité. Po ich uplynutí uvidíme, koľko detí sa nakazilo a ostalo doma. Aj z tohto dôvodu sme napríklad vnútorné športoviská škôl nechali zatvorené na prvé tri týždne školského roka. Urobili sme to preto, aby sme si najprv zistili, ako zvládajú deti vyučovanie v triedach.

Na manuáloch neustále pracujeme a prípadne ich budeme ďalej dopĺňať vzhľadom na vývoj situácie.

Krátko pred jeho zverejnením premiér Igor Matovič navrhol, aby mali prvé dva týždne povinné rúška aj deti na prvom stupni. Prečo ste ich nechali iba ako odporúčané?

Túto otázku sme konzultovali na konzíliu odborníkov. Do manuálu sme dali iba to, čo bolo na konzíliu schválené. Nebol to náš výmysel.

Konzílium sa tak rozhodlo preto, že niektorí žiaci prvého stupňa jednoducho nedokážu svojimi mentálnymi schopnosťami pochopiť, prečo musia rúška nosiť. Nechceli sme na ich učiteľov naložiť stres a povinnosť, aby ich neustále kontrolovali. Nerobili by nič iné, iba ich dookola upozorňovali na rúška.

Ďalším faktorom je, ako som spomínala, že deti do deväť rokov majú najnižšiu chorobnosť a prenosnosť. Riziko je tak nižšie ako v prípade starších detí. Vieme ich takisto ľahšie izolovať, keďže sa v rámci školy nemiešajú tak ako starší žiaci.

Nechali sme to teda na uvedomelosť rodičov a učiteľov, aby zohľadnili situáciu u jednotlivých žiakov. Ak to bude možné, rúška môžu nosiť, aj keď budú sedieť v triedach. Mnohí učitelia ich k tomu vedia motivovať hravou formou, nechceli sme však, aby malé deti zažívali stres z tejto povinnosti.

Hovoríte, že u detí do deväť rokov je chorobnosť a prenosnosť ochorenia Covid-19 nižšia. Čím to je?

Detí majú menej receptorov, cez ktoré sa zachytáva vírus na sliznicu dýchacích ciest. Ich imunita je viac prispôsobená na zvládanie vírusových ochorení. Vo väčšine majú za sebou viacero vírusových atakov, ktoré boli spôsobené inými typmi koronavírusu. Môže tam teda zohrávať rolu tzv. krížová imunita a protilátky, ktoré si pri iných typoch koronavírusu vytvorili. Ďalším dôvodom je, že deti majú menej pridružených chronických ochorení.

Platí teda zásada, že čím staršie dieťa, tým je rizikovejšie?

Určite áno. Vidieť to aj na krivkách chorobnosti.

V prípade malých detí sa vírus dobre šíri počas spánku. Nemali by teda materské školy premyslieť organizáciu poobedného spánku detí?

V manuáli odporúčame, aby boli medzi postieľkami väčšie odstupy. Nič nebráni materským školám, aby ich roztiahli na väčší priestor. Takisto pri škôlkach platí, že dieťa do nich môže ísť, iba ak je úplne zdravé.

Semafor pre školy. Foto (FB/Ministerstvo školstva)

Na minulotýždňovej tlačovke ste spomenuli, že vďaka noseniu rúšok zaznamenali pediatri na jar nižší počet komplikácií alergií.

Áno, bolo tam viac faktorov. Alergie začínajú v marci a apríli. Teraz sme mali v týchto mesiacoch všetko zatvorené, ľudia boli zväčša doma a nevystavovali sa alergénom v takej vysokej miere ako bežne. A keď išli von, nosievali rúška.

Komplikácie alergických ochorení nebývajú len zo samotnej alergie. Alergia oslabí sliznicu, na ktorú skočí infekcia a šíri sa najmä medzi ľuďmi kašľaním a kýchaním. To tento rok nebolo. Rúška nás nechránia iba pred koronavírusom, ale rovnako aj pred inými ochoreniami či alergiami.

Zaznievali reakcie, načo je potrebný zložitý manuál pre školy, keď sa deti aj tak stretávajú vonku, kde už opatrenia nedodržiavajú. Aký je teda zmysel prísnych opatrení?

V exteriéri je prenos vírusu oveľa menej intenzívny ako vo vnútri. Rodičia vedia ovplyvniť, kde sa budú deti schádzať. Práve od nich, bude veľmi závisieť, ako to celé na jeseň dopadne. Je dôležité, aby dohliadali na zdravotný stav detí a na dodržiavanie opatrení.

Ak sa vyskytne nákaza u dieťaťa, musia ísť do karantény aj rodičia?

O tom musí rozhodnúť regionálny úrad. My na rodičov dosah nemáme a v manuáli sme to vyriešiť nemohli. Ja ako pediatrička môžem karanténu nariadiť iba dieťaťu. Regionálny úrad však pozná jeho úzke kontakty, ktorým karanténu uloží.

Neplánujete vydať odporúčanie, aby sa deti nestretávali so starými rodičmi, ktorí patria do rizikovej skupiny?

Ako lekári a epidemiológovia to odporúčame a hovoríme o tom často. Nemohli sme to však dať do školského manuálu, pretože to priamo nesúvisí s výchovno-vzdelávacím procesom.

Nebudú najväčším rizikom stredoškolské či vysokoškolské internáty, v ktorých sa zídu naraz stovky študentov?

Určite je to riziko, no študenti musia niekde bývať. Na všetky opatrenia musíme pozerať vzhľadom na realitu života. Aj do internátov budú môcť vstupovať študenti iba zdraví, pri vstupoch budú mať dezinfekciu a v spoločných priestoroch rúška.

Návštevy zvonka budú zakázané. Hneď ako sa u kohokoľvek z ubytovaných na internáte objavia príznaky akéhokoľvek respiračného ochorenia, má ubytovaný povinnosť ostať na svojej izbe a informovať o tom svojho lekára a prevádzkovateľa internátu.

Aj tu bude teraz výrazne bezpečnejšia situácia ako bežne. Inokedy sa mohli po chodbách pohybovať študenti s horúčkou, zápalom pľúc či bronchitídou a nikto to neriešil.

Minister školstva odporúčal vysokým školám, aby posunuli začiatok semestra na 28. septembra, napriek tomu viaceré školy oznámili, že začínajú skôr. Čo si o tom myslíte?

Musíme to len akceptovať. Odporúčali sme to posunúť preto, aby sa prípadný nárast chorobnosti rozložil v dlhšom čase. Nemohli sme to však nariadiť príkazom.