Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
14. august 2020

Koronavírus a deti

Treba sa obávať otvorenia škôl?

Zatváranie škôl a škôlok by malo byť až jedno z posledných opatrení s tým, že platí zásada „čím staršie dieťa, tým je rizikovejšie“.

Treba sa obávať otvorenia škôl?
Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Zatváranie škôl a škôlok by malo byť až jedno z posledných opatrení s tým, že platí zásada „čím staršie dieťa, tým je rizikovejšie“.

Nový koronavírus SARS-CoV-2 sa dokázal rozšíriť už na všetky kontinenty a počet prípadov neustále rastie. Rizikové skupiny sú známe, ohrození sú seniori, ľudia s nadváhou alebo obezitou a pacienti s pridruženými ochoreniami.

Ani deťom sa nový koronavírus nevyhýba, avšak vieme, že z počtu všetkých úmrtí úmrtia v detskom veku tvoria len približne 0,1 percenta a závažný priebeh je pomerne zriedkavý. 

Sú však deti v bezpečí? Môžeme v septembri smelo otvoriť všetky školy a deti bez obáv pustiť do kolektívu?

Na tieto otázky neexistuje presná odpoveď, ale dnes už máme oveľa viac dát ako napríklad v marci.

Samotné uzavretie škôl má na pandémiu slabý vplyv

Dôvody na nutné otvorenie škôl sú nespochybniteľné – naši školáci majú vymeškané takmer štyri mesiace školskej dochádzky, rodičia – zamestnanci boli nútení zostávať na OČR, čo blokovalo množstvo povolaní. V neposlednom rade na OČR vypadávali aj zdravotníci z nemocníc či ambulancií a s dieťaťom za chrbtom ani ten home-office nie je plnohodnotná práca.

Na Slovensku máme 300-tisíc pracujúcich rodičov, takzvanú OČR pri prvej vlne poberalo 110-tisíc z nich, čo znamená nemalé finančné výdavky štátu. A potom je tu význam škôlok a škôl pre deti, o ktorom sa málo hovorí. Tie nešťastné obedy zadarmo v školách sú na Slovensku pre veľa detí jediné teplé jedlo za deň, často tieto deti majú jedinú príležitosť spoznať príbor práve v školskej jedálni.

Škôlka a škola je pre veľa detí na Slovensku jediná šanca, ako sa dostať z chatrče a jediná nádej dostať sa z marginalizovanej skupiny do lepšieho života – čo je v konečnom dôsledku pre štát a pre nás všetkých nevyčísliteľný benefit. Toto všetko priniesli zavreté školy a škôlky pri koronakríze na jar.  

Zavreté školy majú aj nepriame následky. Napríklad sa zistilo, že sa počas ich zatvorenia zvyšuje mobilita ľudí, teda ak zostanú deti doma, spolu s rodičmi viac cestujú po krajine a deti bez školy znamenajú aj viac sociálnych interakcií – viacej kontaktov medzi ľuďmi, čo je pre boj s pandémiou nežiaduce.

Vo Veľkej Británii sa zistilo, že viac ako 40 % britských starých rodičov sa následne staralo o vnúčatá, keďže ich pracujúci rodičia nemali kam dať. Tým sa starí ľudia vystavovali väčšiemu riziku nákazy.

Máme teda na jednej strane vážne dôvody pre nutnosť otvorených škôlok a škôl. Aké sú však riziká pre spoločnosť počas pandémie nového koronavírusu? Našťastie, dnes už máme podstatne viac informácií v tejto diskusii.

Môžeme sa poučiť z viacerých krajín. Keď sme v máji zvažovali otváranie škôlok a škôl, ako argument za ich otvorenie sme použili skúsenosti z Austrálie. Tam pandémiu COVID-19 zvládli výborne, mali prísne karanténne opatrenia na hraniciach kontinentu, ale aj v krajine.

Napríklad v meste ľudia v čase vrcholenia pandémie mohli opustiť domov len zo štyroch dôvodov – športovanie, cesta do práce, nákup potravín a návšteva lekára. Ak niekoho polícia stretla v meste a mal iný dôvod na opustenie domu, trest bola pokuta 1600 dolárov. Kauzou sa stal prípad rodiča, ktorý učil svoje dieťa šoférovať, polícia zastavila ich auto na ulici a dostali pokutu za porušenie karantény.

Napriek týmto prísnym opatreniam a skvelým výsledkom Austrália mala počas celej prvej vlny plne otvorené škôlky a školy a dokonca austrálska vláda stimulovala rodičov, aby svoje deti nosili do škôlok, tak, že im odpustila pomerne vysoké poplatky za škôlku. Cieľ bol, aby rodič mohol pracovať, lebo tento postup bol pre štát omnoho výhodnejší, ako platiť OČR.

Druhým príkladom z čias prvej vlny bol Island, ktorý takisto zvládol prvú vlnu excelentne s minimom obetí a infikovaných, napriek tomu, že celý čas boli ich školy a škôlky otvorené. Island otestoval v čase prvej vlny náhodne 13-tisíc obyvateľov vrátane detí, aktívnu infekciu nenašli u žiadneho dieťaťa do 10 rokov. U detí medzi v rozmedzí 10 – 19 rokov bolo zachytených len 2,4 % prípadov, pričom školská dochádzka nebola obmedzená. 

Vedecko-analytický tím z Veľkej Británie sa zaoberal rizikami školskej dochádzky na pandémiu COVID-19 a dospel k záveru, že pri chrípke je zatvorenie škôl na zvládnutie epidémie kľúčové. Pri SARS v Číne, Singapure a Hongkongu, ale aj pri MERS sa ukázalo, že prenos v školách nehral významnú rolu a ich zavretie nemalo významný vplyv na šírenie týchto koronavírusov.

Vedci záverom predpokladajú, že aj pri SARS-CoV-2 uzavretie škôlok a škôl samo osebe má na pandémiu slabý vplyv.

Otázka neznie, či v septembri otvárať školy, ale ako

Ako modelový príklad otvorenia škôl môže poslúžiť prípad detského tábora v Georgii v USA, kde bolo na pobyte 363 detí v školskom veku a staralo sa o nich 264 zamestnancov. V tábore boli dodržané viac-menej všetky hygienické opatrenia ako izolácia skupín, osobná hygiena a podobne. Pri spoločných táborových aktivitách však deti nemali rúška a pri skúmaní tohto prípadu vychádza, že práve tento moment – nechránenie sa rúškami bolo kľúčové pre prepuknutie ochorenia v tábore.

Ochorenie do tábora priniesol jeden zamestnanec a napriek jeho okamžitej izolácii po objavení príznakov sa napokon nakazilo až 49 percent detí. 26 percent z nich však nemalo žiadne príznaky.

Inzercia

Pri analýze prenosu sa napríklad zistilo, že vírus sa medzi deťmi dobre šíri pri spánku. Tu sa môžeme zamyslieť, či od septembra by sa nemal vzhľadom na výnimočnosť situácie prechodne zrušiť poobedný spánok u starších škôlkarov ako vysoko riziková aktivita a priestorovo zabezpečiť potrebný spánok pre mladších škôlkarov. Šírenie respiračných infekcií pri spánku detí v škôlke je pediatrom dobre známe. V ľahu totiž chorému dieťaťu zatekajú hlieny, dieťa viac kašle, a tým odovzdáva infekciu ostatným spiacim deťom v miestnosti.

Dnes už tiež vieme, že platí pravidlo „čím staršie dieťa, tým väčšie riziko nákazy“. Ako hranica sa uvádza vek 10 rokov. Ide o zlomový vek, nad ktorý sa nákaza vyskytuje častejšie a priebeh býva závažnejší. Dáta z USA potvrdzujú, že so stúpajúcim vekom u detí sa infekcia vyskytuje častejšie.

Prečo sú deti menej ohrozené?

Vysvetlenie dnes nie je jednoznačné. Pravdepodobne ide o súhru faktov. Každý rodič vie, čo to znamená „škôlkarský sopeľ“. Škôlkarský vek je obdobie dôležitého vývinu imunity, ale v tomto veku ešte imunita nie je v plnej forme a prejavuje sa to tým, že škôlkar ľahšie ochorie.

To má za následok, že deti v škôlke častejšie trpia ľahkými virózami. A tie spôsobujú najčastejšie bežné koronavírusy. Bežné koronavírusy spôsobujú u ľudí nádchu a zanechávajú krátkodobú imunitu.

Škôlkari majú nádchu často, a preto majú voči nim viac protilátok ako dospelí, ktorí sú postihnutí bežnými koronavírusmi menej často. A predpokladá sa, že tieto protilátky na bežné koronavírusy čiastočne chránia malé deti aj pred koronavírusom SARS-CoV-2.

Taktiež receptory pre koronavírus (akési úchytky pre koronavírus) sa v detských dýchacích cestách nachádzajú v menšej miere, teda do krvného obehu sa dostane len menšie množstvo vírusu. Prípadne si telo dieťaťa s vírusom poradí ešte na slizniciach dýchacích ciest a ďalej do tela sa vírus vôbec nedostane. 

Článok v Nature zase uvádza, že imunitná odpoveď dieťaťa nie je taká robustná ako u dospelých, u ktorých práve nadmerná imunitná odpoveď býva príčinou ich vážneho stavu. (Ak vojsko bráni svoje mesto pred nepriateľom, často boj poškodí aj samotné mesto.)

Keď vieme, že deti sú ochorením ohrozené menej, je to dôvod na spokojnosť?

Ani veľmi nie. Je síce dobrou správou, že nový koronavírus ohrozuje deti výrazne menej ako napríklad starších a chorých ľudí. Problémom však je, že napríklad učiteľky a ďalší personál v školách sú neraz ľudia v pokročilom veku, ktorí sú bezpríznakovými infikovanými deťmi reálne ohrození. A nielen oni. Mnohí z nás žijú v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, prípadne starí rodičia s našimi deťmi zásadne pomáhajú.

Posledné odporúčanie Európskeho centra pre kontrolu infekčných chorôb (ECDC) problematiku uzatvára s tým, že deti s príznakmi roznášajú vírus v spoločnosti v rovnakej miere ako dospelí, avšak nevieme, akú úlohu v šírení vírusu zohrávajú nakazené deti bez príznakov. A tých je pravdepodobne dosť.

Je teda otvorenie škôl bezpečné?

Vedci sa zhodujú v tom, že zatváranie škôl ako jediné opatrenie nemá na prenos SARS-CoV-2 zásadný vplyv.

Najpodstatnejšie je dodržiavanie štandardných opatrení ako nosenie rúšok, hygiena rúk, skorá izolácia chorých, vyhýbanie sa skupinám ľudí, práca z domu, zákaz hromadných podujatí a podobne.

Už vieme, čo je dôležité aj pri školskej dochádzke. Sú to rúška v škole minimálne u starších žiakov, obmedzenie internátov na najväčšiu možnú mieru a s prísnym epidemiologickým dohľadom. Dieťa ani dospelý s príznakmi virózy nesmú prísť do školy, rovnako tí, čo boli v kontakte s infikovanými, preferovať učenie a pobyt vonku, vetranie škôlok a škôl, zrušenie povinnosti poobedného spánku u starších škôlkarov.

U menších detí je dôležité priestorové preventívne zabezpečenie spánku škôlkarov a obmedzenie hromadných akcií v škole, kde dochádza k premiešavaniu detí či učiteľov. 

Zatváranie škôl a škôlok by malo byť až jedno z posledných opatrení s tým, že platí zásada „čím staršie dieťa, tým je rizikovejšie“.


Foto: TASR

 

Odporúčame