Podľa epidemiologičky sa treba pripraviť na situáciu, že čísla budú ďalej rásť. Kapacity regionálnych úradov verejného zdravotníctva sa momentálne nenavyšujú, ale pracuje sa na schéme, ako pomôcť vyťaženým pracoviskám.
Hoci podľa Hudečkovej nie sme úplne pripravení na druhú vlnu, nesúhlasí s tým, že by sa medzi prvou a druhou vlnou na Slovensku nič nerobilo a situácia by sa podcenila. Ak sme však v prvej vlne robili drastické plošné opatrenia na národnej úrovni, teraz to už podľa nej nebude možné.
Epidemiologička Henrieta Hudečková je hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu. Je súčasťou Pandemickej komisie vlády i konzília epidemiológov. Pôsobí tiež ako vedúca Ústavu verejného zdravotníctva na Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine.
Určite áno, no podobné varovné signály už sledujeme istú dobu. Počet prípadov je skutočne závažný, ale dalo sa predpokladať, že k tomu dôjde, vzhľadom na to, ako sa ľudia správajú.
Netvrdím, že by boli veľmi nezodpovední, skôr to odráža mieru cestovania, keďže väčšina prípadov stále súvisí najmä s tým. Ale je to aj júnovým uvoľnením, keď sa veľa ľudí odviazalo a sčasti zabudli, že musia byť pri rodinných oslavách, návštevách podnikov či iných miestach naďalej veľmi zdržanliví. Hoci by sme boli radi, keby sa situácia nezhoršovala, dalo sa to očakávať. Osobne predpokladám, že nešlo ani o posledný prekonaný rekord a čísla budú ďalej narastať.
Zatiaľ sa to v rámci možností stíha. Bude to závisieť od toho, či vyšší počet prípadov nastane len v jednej lokalite, alebo sa bude zvyšovať súčasne po celom Slovensku. Ak 200 či viac prípadov pribudne v jednom okrese, je jasné, že to bude veľký problém, kedy už musíme predpokladať, že sa nebude dať všetko dostatočne zavčasu vyšetriť.
No netreba predbiehať, takú situáciu teraz u nás nepozorujeme a ja verím, že ešte nejakú dobu ani nebudeme. I keď raz k tomu určite dôjde, pretože ide o rýchlo sa šíriace ochorenie v populácii, ktorého sa úplne nezbavíme. Možno preto prejdeme aj na spôsob hlásenia, ako to funguje počas bežnej chrípky.
Myslím si, že v súčasnosti a až do ukončenia pandémie je veľmi dôležité informovať o aktuálnej epidemiologickej situácii, a to aj v prípade, keby na dennej báze neboli hlásené žiadne prípady. Každé navyšovanie chorobnosti poukazuje na zmenu situácie, ktorú nesmieme podceniť. V niektorých prípadoch by mohol nárast kriticky závažných prípadov a úmrtnosti ukázať, že sme niečo prehliadli.
Momentálne neviem, že by sa kapacity posilňovali. Pri vyššom výskyte a zvýšených požiadavkách na prácu epidemiológov regionálni hygienici presúvajú pracovníkov z iných oddelení RÚVZ na oddelenia epidemiológie. Hoci teraz je tu každý epidemiológom. Keď počúvam vyjadrenia, že by ich v tejto práci mohli nahradiť policajti, hasiči alebo iní dobrovoľníci, nie som s tým spokojná, pretože ide o odbornú činnosť, na ktorú sú potrebné aj isté kompetencie, ktoré vyplývajú zo vzdelania a získaných praktických skúseností z odboru.
Nejakú úlohu zrejme ešte zohrajú študenti verejného zdravotníctva, ktorí by mohli pomáhať jednotlivým pracoviskám. Ak by totiž na úrad prišiel niekto, kto o tomto type práce nevie nič, bol by brzdou pre systém. Táto pozícia si vyžaduje úzku kooperáciu.
Na základe výsledkov práce epidemiológa regionálny hygienik vydáva rozhodnutia a špecifické usmernenia pre konkrétne osoby. A to vôbec nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.

Vývoj pandémie koronavírusu na Slovensku. Zdroj: korona.gov.sk
Ale pokiaľ sa budeme stále držať dôsledného lokálneho riešenia a sledovania kontaktov pozitívne testovaných s klinickými príznakmi, ale aj asymptomatických, je v hre aj možný presun pracovníkov medzi regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva.
Na základe výskytu prípadov vidíme, že sú okresy, ktoré by vedeli poskytnúť posilu tým, ktorí majú viac práce. To je však v rukách hlavného hygienika, ako sa k tomu postaví. Viem si predstaviť mobilný tím epidemiológov a hygienikov či organizovanú výpomoc menej zaťaženého pracoviska okolitým okresom, ale na konkrétnej schéme sa ešte pracuje.
Podklady pre semafor denne pripravujú na Úrade verejného zdravotníctva a poskytujú ich jeho tvorcom. No aj v súvislosti so semaforom je treba povedať, že nemôže vystihnúť celú situáciu v danom regióne. Opatrenia, ktoré z neho vyplývajú či to, v ktorej farbe sa daný región nachádza, o tom všetkom rozhoduje príslušný regionálny hygienik. Ten musí prijímať jednotlivé opatrenia, a je to tiež on, ktorý rozhoduje, či zavedie opatrenia na celom území regiónu, alebo len v danej firme či škole. To sám osebe semafor nedokáže. A týka sa to aj nemocníc. Jednoducho, je dobré, že semafor máme, či už pre zdravotnícke zariadenia alebo pre školy, ale môže byť skresľujúci, a ani na regionálnej úrovni nemusí celkom vystihnúť danú situáciu.
Preto nie je vždy cestou prijať napríklad opatrenia pre celý okres. Musíme sa zacieliť na tú najnižšiu lokálnu úroveň urýchlene a veľmi striktne. Určite sa budú prijímať aj celonárodné opatrenia, no v prvom rade treba hasiť ohnisko tam, kde vzniklo. Každý prípad bude mať aj naďalej individuálny postup riešenia.
Samozrejme, takáto možnosť tu je. Druhé vlny, napríklad čo sa týka chrípky, sú väčšinou silnejšie ako prvé. Teraz by to nemuselo byť ani tak o počte, ako skôr o závažnosti prípadov. Teda, povedzme, viac hospitalizovaných či viac ťažkých prípadov. Dôležité je zamerať sa na proces šírenia nákazy, ktorý treba vždy dôkladne identifikovať.
Neviem, o akých odborníkov ide, dnes je už odborník takmer každý.
Prepáčte, ale čo on vie o opatreniach? Stretnutia epidemiológov a ďalších odborníkov – infektológov, mikrobiológov, verejných zdravotníkov – boli, aj keď bola situácia výrazne pokojnejšia. My sme situáciu neustále sledovali. Rovnako sa stále dostatočne testuje.
Vo vzťahu k výskytu ochorenia je to však určite dostatočný počet testov. Samozrejme, s nárastom prípadov bude narasť aj testovanie. Nemá zmysel testovať veľa, keď nie je dopyt.
Ale čo sa týka opatrení, napríklad minister zdravotníctva aj hlavný hygienik dostatočne skoro poukázali na riziko cestovania, napríklad návratu z dovolenky z Chorvátska. A ľudia ich slová v tomto smere do istej miery spochybňovali, hoci nakoniec k tomu aj tak došlo. No hlavne, keď na Slovensku nemáme problémy, nemôžeme nič zakazovať. Môžeme len neodporúčať, a takýchto pokynov bolo z našej strany dosť. A teraz chce niekto tvrdiť, že sme sa dostatočne nepripravovali?
Pozrite sa, môže dôjsť k situácii, keď sa ukáže, že na niečo sme možno pozabudli, no najmä z dôvodu, že toto ochorenie je nepredvídateľné. Ale predsa sme dopracovali pandemický plán krajiny so špecializáciou na Covid-19.
Áno, ale väčšina krajín sveta má stále pandemický plán vypracovaný len na chrípku, pretože také bolo odporúčanie WHO. My sme tak zašli podstatne ďalej. Ja nehovorím, že sme absolútne pripravení, ale nesúhlasím s tým, že sa nič nerobilo.
Vyjadrenie pána ministra Krajčího v situácii, keď tak urobil, bolo absolútne na mieste. Takisto aj vyjadrenie pána premiéra je v súčasnosti rovnako na mieste. Musíme na situáciu reagovať veľmi aktuálne, vzhľadom na jej monitoring. Viete si predstaviť, keby v danom čase pán minister povedal, že sa zakáže cestovať do Chorvátska na dovolenku? Viete si predstaviť reakciu obyvateľstva? Teraz by sa na to ľudia pozerali asi celkom inak.
V hre sú všetky možnosti. Aj takéto opatrenia môžu opäť prichádzať do úvahy. No či už od začiatku septembra alebo od zajtra, to ťažko povedať. Závisí to len od toho, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať. Aj keď opäť pripomínam, že namiesto opatrení pôjde skôr o odporúčania.
Pandemická komisia vlády je poradným orgánom, konzílium epidemiológov je rovnako len poradnou pracovnou skupinou a opatrenia môže prijímať len vláda, i keď na naše odporúčania. Ľudia by však aj napriek tomu v súvislosti napríklad s Chorvátskom mali zvážiť, či tam vôbec vycestujú. Ak by sa situácia výrazne zhoršila, všetko sa môže rýchlo zmeniť.

Výskyt pandémie koronavírusu v okresoch na Slovensku. Zdroj: korona.gov.sk
Označovanie konkrétnych regiónov v krajinách za rizikové pokladám za účinnejšie. A takto postupuje aj Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktoré v rámci svojich pravidelných analýz epidemiologickej situácie v Európe poukazuje nielen na rizikovosť krajiny, ale na konkrétne rizikové oblasti vnútri krajiny.
Čo sa týka e-karantény, jej zavedenie nebolo jednoduché, ale ukázalo sa, že veľmi pomohla pri práci regionálnym úradom. Aj tento zákon by určite veľmi pomohol, pripomenul by ľuďom ich povinnosť po návrate do vlasti a nám by dal dostatočnú predstavu, koľko prípadov nám uniká. Ale nedovolím si v tomto kritizovať pani prezidentku, ona vie, prečo to urobila, a má to svoje opodstatnenie. Zákon asi nebol dostatočne právne ošetrený. A opätovné použitie e-karantény teraz neprichádza do úvahy.
Vznik epidemiologických ambulancií sa komplikuje, ale v tomto smere ide o kompetenciu vyšších územných celkov, treba sa obrátiť na nich.
Ja osobne dlhé roky očkovanie ako také jednoznačne odporúčam, každoročne sa dávam očkovať aj proti chrípke a určite spravím tak aj tento rok. Je faktom, že vakcín proti chrípke zrejme teraz dostatok nebude, ale môžeme si za to sami: koľko ľudí sa dalo za minulý rok očkovať, toľko vakcín krajina na ďalší rok dostane. A keďže dopyt na Slovensku na očkovanie proti chrípke je každoročne veľmi nízky, vakcín proti chrípke tak veľa nedostaneme. Ministerstvo zdravotníctva sa bude určite snažiť vakcíny proti chrípke obstarať, no ťažko povedať, či bude úspešné.
Títo ľudia by mali čo najskôr informovať svojho všeobecného lekára pre dospelých či pre deti a dorast pri o tom, že majú záujem o očkovanie, aby v prípade objednávky očkovacej látky s nimi počítal. Samozrejme, ak už očkovacia látka nebude k dispozícii, treba aspoň naďalej dodržiavať zásadu ROR – teda nosenie rúška, dodržiavanie sociálneho odstupu a respiračnú hygienu spolu s pravidelnou dezinfekciou rúk.
Páči sa mi, ako dnes na druhú vlnu reaguje Nový Zéland, Austrália, ale aj také Nórsko či Island. Ale je to veľmi individuálne a pri každej krajine zohrávajú dôležitú úlohu mnohé faktory. Ani jedna z týchto krajín nie je prepojenou vnútrozemskou krajinou, akou je Slovensko, takže si môžu dovoliť aj opatrenia, ku ktorým by sa nám dnes pristupovalo ťažko. Ak sme v prvej vlne robili plošné opatrenia na národnej úrovni, teraz to už nebude možné.
Možno naša krajina nie je, ani nikdy nebola, v rebríčkoch pandemickej pripravenosti na popredných miestach – na rozdiel od Veľkej Británie či Spojených štátov – ale napriek tomu prvá vlna ukázala, že vieme konať včas, čo je našou výhodou v porovnaní s ostatnými krajinami. A verím, že sa to ukáže aj teraz.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.