História Taliani si pripomínajú dve tragédie, ktoré stále sprevádzajú mnohé nejasnosti

Najprv sa 27. júna zrútilo lietadlo v smere Bologna – Palermo neďaleko ostrova Ustica v Tyrhénskom mori a mesiac nato, 2. augusta, vybuchla bomba na železničnej stanici v Bologni.

Prvá udalosť vošla do dejín pod názvom Ustická tragédia, o život pri nej prišlo 81 ľudí, zatiaľ čo druhá je známa ako Bolonský masaker, ten si vyžiadal 85 mŕtvych a asi 200 zranených.

Útokom na železničnú stanicu v roku 1980 v krajine vyvrcholili takzvané roky olova (anni di piombo), počas ktorých rôzne ozbrojené skupiny páchali násilie, vraždy a atentáty. Aj keď za tento najkrvavejší masaker od druhej svetovej vojny odsúdili niekoľko neofašistov, jeho opravdiví strojcovia možno nesedia za mrežami.

Novinár Gianluca Scagnetti pre Postoj povedal, že v hre sú stále aj líbyjská a palestínska stopa. Prvá z nich pripúšťa, že v krvavom atentáte mal prsty vtedajší líbyjský vodca Muammar Kaddáfí.

Druhá naznačuje, že v severotalianskom meste sa začiatkom augusta 1980 zdržiavali teroristi z Nemecka Christa Margot Frohlichová a Thomas Kram. Podľa Scagnettiho je možné, že „špinavú“ prácu mali vykonať pre palestínskych teroristov. Nešlo by o ojedinelú udalosť: „K útoku v Bologni došlo v čase veľkého napätia vo svete. Sovietsky zväz a jeho satelity boli aktívne v západných krajinách a chceli spomaľovať proces zjednotenia Európy, takže dochádzalo aj k ďalším útokom.“

Hasiči a záchranári zasahujú po mohutnom výbuchu v Bologni. Zdroj – Wikipedia

Trup zrúteného lietadla je dnes vystavený v Múzeu Ustickej tragédie. Zdroj – Wikipedia

Až v januári tohto roku pritom odsúdili na doživotie ďalšieho človeka zodpovedného za Bolonský masaker. Je ním Gilberto Cavallini, niekdajší člen neofašistickej skupiny NAR. Na súde povedal, že je „zodpovedný za iné činy“, avšak „nie za tento“. Rodiny obetí boli s rozsudkom spokojné a dúfajú, že to pomôže odhaliť ozajstných pôvodcov krviprelievania. Najnovšie odsúdenie Cavalliniho je však podľa novinára Scagnettiho len spôsob, ktorým niekto „chcel nájsť vinníka pre verejnú mienku“, lebo pochybnosti pretrvávajú.

Na nové skutočnosti a dokumenty sa nedávno odvolali aj investigatívni reportéri z talianskeho verejnoprávneho média RAI. V programe s názvom Report tvrdia, že možno plne osvetlia túto tragédiu: „Po rokoch lží, omylov a nesprávnych stôp sa generálnej prokuratúre v Bologni po prvýkrát podarilo zrekonštruovať tok špinavých peňazí od Licia Gelliho (talianskeho fašistu, pozn. red.), ktoré podľa obvinení slúžili na financovanie vrážd, útokov a bômb neofašistických teroristov na prelome 70. a 80. rokov.“

Podobný osud mala tiež letecká nehoda neďaleko malého ostrova Ustica severne od Sicílie. Múzeum Ustickej tragédie na svojej webovej stránke informuje, že „mlčanie úradov živilo podozrenie, že šlo o kolíziu“, no ani po 40 rokoch vyšetrovania a odborných analýz nie je úplne jasné, čo spôsobilo pád lietadla. Podľa niektorých sa zrútilo, keď v jeho blízkosti vybuchla raketa.

Novinár Andrea Purgatori povedal, že v osudný deň roku 1980 sa v okolí ostrova Ustica pohybovali americké, francúzske i líbyjské lietadlá. V súčasnosti v tejto súvislosti stále prebieha vyšetrovanie.

Príbuzní obetí výbuchu v Bologni dodnes požadujú pravdivé ozrejmenie udalostí. Na fotografii pochod spred desiatich rokov. Zdroj – Wikipedia

Obnovená budova železničnej stanice v Bologni. Foto – autor

V uplynulých týždňoch si pád lietadla i bombový útok pripomenuli aj prezident republiky Sergio Mattarella s rodinami a príbuznými obetí. Spolu so starostom a predsedom regiónu Emilia-Romagna sa zúčastnili na spomienkovej svätej omši v Katedrále sv. Petra v Bologni, kde miestny arcibiskup, kardinál Matteo Zuppi povedal, že „spomínať je bolestivé“.

Zároveň naznačil, že obe tragédie stále nie sú dostatočne objasnené: „Stále žiadame, aby ten, čo niečo vie, našiel spôsoby, ako sprostredkovať všetko, čo môže pomôcť pravde, pretože aj keď utečieme pred súdom ľudí, neutečieme pred svojím svedomím a predovšetkým pred Božím súdom.“

Ku kardinálovej výzve sa pripojil aj prezident Mattarella, podľa ktorého musíme o týchto barbarských činoch „poznať plnú pravdu“. Zavítal tiež do miestneho Múzea Ustickej tragédie, čím sa stal vôbec prvým prezidentom, ktorý ho navštívil.