Rozhovor s autorom bestselleru Benediktova voľba o pripravovanej knihe, hrozbách novej totality, aj o tom, ako sa jej brániť.
Rozhovor s autorom bestselleru Benediktova voľba o pripravovanej knihe, hrozbách novej totality, aj o tom, ako sa jej brániť.
O mesiac by sa mala na pultoch amerických kníhkupectiev objaviť vaša nová kniha Nežiť v klamstve, v ktorej sa venujete katolíckemu disentu nielen v Československu, ale aj konkrétne na Slovensku. Čím vás oslovila naša krajina?
Poznal som dejiny Nežnej revolúcie, aj Václava Havla, no až keď som pripravoval knihu Benediktova voľba, jeden priateľ mi povedal o Václavovi Bendovi, jedinom kresťanovi v Havlovom okruhu. Prečítal som si jeho eseje a uvedomil som si, že on z vlastnej skúsenosti pochopil, čo znamená Benediktova voľba.
Keď moja kniha vyšla v češtine, navštívil som Kamilu Bendovú a jej deti v Prahe a bola to jedna z najdôležitejších skúseností môjho života. Bola taká pokorná! Povedal som si, že musím vedieť o týchto ľuďoch viac. Na Slovensku som sa potom stretol s ďalšími ľuďmi, ktorí odporovali komunizmu. Nikdy na nich nezabudnem, ich svedectvo je silné a dojímavé!
Z toho, čo ste pred časom napísali v článku Benediktova voľba v časoch Covidu, ktorý vyšiel aj na Postoji, však vyplýva, že vaša nová kniha nebude len o českom a slovenskom disente. Môžete prezradiť niečo viac o jej obsahu?
Pozornosť čitateľov chcem upriamiť najmä na poučenie, ktoré si máme vziať zo vzdoru týchto obdivuhodných ľudí voči komunistickej totalite. Pred niekoľkými rokmi mi jeden americký lekár povedal: „Moja matka, ktorá sa narodila v Československu a šesť rokov strávila za mrežami ako politická väzenkyňa, si povzdychla, že to, čo teraz vidí v Spojených štátoch, jej pripomína dobu, keď do jej vlasti prišiel komunizmus.“
To isté mi povedal aj môj priateľ, ktorý emigroval za komunizmu z Maďarska. Odvtedy sa vždy, keď stretnem niekoho, kto vyrastal v Sovietskom zväze alebo vo východnej Európe, pýtam: „Pripomína vám dianie v dnešných Spojených štátoch komunistickú totalitu?“ Všetci hovoria: „Áno, a nesmierne nás hnevá, že Američania to neberú vážne.“
Keď nesúhlasíte s progresívne ľavicovým svetonázorom na čokoľvek, pokúsia sa vás zničiť.Zdieľať
V čom vy a vaši priatelia vidíte túto paralelu?
V Spojených štátoch sa rozmohla veľká ideologická netolerancia. Keď nesúhlasíte s progresívne ľavicovým svetonázorom na čokoľvek, pokúsia sa vás zničiť, a deje sa to čím ďalej, tým viac. Chcel by som prebudiť Američanov a upriamiť ich pozornosť na túto soft totalitu. Preto som sa stretol a rozprával s ľuďmi, ktorí vyrastali počas komunistického režimu a vzdorovali hard totalite. Ale aby nedošlo k nedorozumeniu, nemyslím si, že do Spojených štátov prichádza stalinizmus, no čosi sa deje a musíme sa na to pripraviť.
Bude vaša nová kniha akýmsi pokračovaním Benediktovej voľby?
Presne tak, ale nebude to výlučne kresťanská kniha. Chcem, aby sa aj nenábožensky založení konzervatívci a čestní liberáli, ktorým nie je ľahostajné to, čo sa deje, poučili zo vzdoru voči komunistickej totalite v strednej a východnej Európe; na Slovensku a v Poľsku to bol hlavne katolícky disent, v Česku a Sovietskom zväze skôr sekulárny.
Ktosi na Slovensku mi povedal: „Celý život počúvam Američanov, ktorí nám hovoria, čo máme robiť. Až teraz po prvý raz vidím Američana, ktorý prišiel počúvať.“ (Úsmev) Skúsenosť, ktorú som si odniesol z vašej krajiny, je jednoducho úžasná.
Stretol som sa u vás s ľuďmi, ktorí žili Benediktovu voľbu, a s vďačnosťou za to, čo Boh v nich učinil, rozpoviem jednotlivé príbehy. Ľudia v Spojených štátoch to potrebujú počuť, no z našich médií sa o tom nedozvedia.
Od pádu komunistického režimu uplynuli už viac ako tri desaťročia, vyrástla tu celá jedna nová generácia. Ako ju vnímate?
Niektorí z vás mi hovoria, že mnoho mladých ľudí nevie takmer nič o komunizme. Chcel by som im odkázať, že ak spoznajú svoje vlastné dejiny, nenechajú sa zviesť Západom. Nechápte ma zle, nie som proputinovský, ale keď pápež Ján Pavol II. prišiel po páde komunistického režimu do rodného Poľska, varoval svojich krajanov: „Prežili ste jednu materialistickú herézu, neupadnite do druhej!“ Vnímam, že toto je skutočné nebezpečenstvo pre strednú a východnú Európu. Samozrejme, na tom, že chcete žiť lepší život, nie je nič zlé, ale nezapredajte svoju vieru, svoje dedičstvo, odkaz vašich rodičov a starých rodičov, ktorí prežili komunizmus. Nezapredajte to za dovolenku na pláži!“
Na tom, že chcete žiť lepší život, nie je nič zlé, ale nezapredajte svoju vieru, svoje dedičstvo, odkaz vašich rodičov a starých rodičov, ktorí prežili komunizmus. Nezapredajte to za dovolenku na pláži!Zdieľať
Spomenuli ste, že vaša nová kniha má byť rozkročená širšie ako Benediktova voľba. Máte pocit, že Benediktovou voľbou sa vám nepodarilo dostatočne zachytiť nekresťanské publikum?
Prekvapilo ma, koľko e-mailov som dostal od židov a moslimov, ktorí si prečítali Benediktovu voľbu a veľa sa z nej naučili. Prekvapilo ma to, ale vlastne ma to ani nemalo prečo prekvapiť. Každý poctivý kresťan, žid aj moslim vedú rovnaký boj – ako byť verný svojmu náboženstvu v extrémne materialistickej a individualistickej kultúre. Alebo, ak použijem termín Benedikta XVI., v diktatúre relativizmu. Myslím si, že podobne to bude aj s novou knihou.
A čo neveriaci čitatelia?
Poznáte príbeh sekulárneho židovského profesora Breta Weinsteina, ktorý pôsobil na Evergreen State College vo Washingtone? Nebudem vás trápiť detailmi, sú na internete. To, na čo chcem poukázať, je skutočnosť, že ho zo školy vyhodili po tlaku študentov, lebo sa postavil ich vylučujúcemu pokrokárstvu. Vznikol o tom aj dokumentárny film. Weinstein v ňom hovorí, že tu nejde o boj pravice a ľavice, ale o základné hodnoty civilizácie a o to, či ich budeme vedieť ochrániť pred týmito barbarmi.
Neveriaci môžu v Benediktovej voľbe rozpoznať dôležitosť komunity, disciplíny, obety a toho, že sa musíme vedieť zaprieť, aby sme následne napredovali. Profesor na Columbia Law School v New Yorku Tim Wu vo svojej knihe o histórii reklamy píše, že marketéri v ére online reklamy, internetu a sociálnych sietí sa snažia robiť rozhodnutia za nás ešte predtým, než ich my sami vykonáme. A dochádza k záveru, že sme tým, čomu venujeme svoju pozornosť. V tomto zmysle oceňuje stredovekých mníchov, ktorí vedeli, že ich pozornosť musí byť sústredená, že myseľ nemôže blúdiť a tápať. Musíme objaviť to, čo poznali už stredovekí mnísi, hovorí sekulárny profesor Tim Wu.
Musíme si osvojiť dlhodobú perspektívu. Začnime už dnes robiť malé veci. Ani svätý Benedikt nezačal nejakou pompéznou obranou Ríma. Chcel len uprostred malej komunity slúžiť Bohu.Zdieľať
František Mikloško mi pri jednom stretnutí povedal, že má rád liberálov, celý život sa s nimi priatelil, veľa sa od nich naučil a nevníma ich ako svojich nepriateľov. Ja mám tiež známych, ktorí sú liberáli. Asi ma považujú za blázna kvôli môjmu náboženskému a možno i politickému presvedčeniu, no tiež som sa od nich veľa naučil. A verím, že aj oni sa môžu čosi naučiť z mojich kníh. (Úsmev)
Keď som sa s rodinou presťahoval do Louisiany, našimi najlepšími priateľmi boli práve sekulárni liberáli, ktorí nechodili do kostola, ale mali rovnako kritický názor na súčasnú kultúru ako my, tiež čítali dobré knihy a nechceli svoje deti nechať napospas televízii a sociálnym sieťam. Mali zmysel pre posvätnosť, pre niečo, čo je nad nami, pre morálny poriadok. Modlím sa, aby raz povedali Bohu áno, snáď aj vďaka môjmu príkladu. Oni boli našimi spojencami, akých sme nemali ani medzi kresťanmi, ktorí síce v nedeľu chodili do kostola, no každý deň boli aj s deťmi ponorení do mainstreamovej kultúry.
Chcete tým povedať, že kresťania majú byť v opozícii voči mainstreamovej kultúre?
V mnohých prípadoch cirkvi prijali svetského ducha a dopustili, aby ním boli úplne pohltené. Potom sa nemožno čudovať, že kresťanstvo je na ústupe. Preto vyzývam kresťanov, aby boli radikálne protimainstreamoví. Kardinál Joseph Ratzinger opakovane hovoril o kreatívnej menšine kresťanov, ktorá v budúcnosti ponúkne svetu zmietanému v temnote a chaose, to, po čom tak zúfalo túži. No kým nastane obnova, ešte toho musíme veľa stratiť.
V Spojených štátoch sme to doteraz mali veľmi ľahké, nezažili sme náboženské prenasledovanie ako vy na Slovensku, a preto náboženskú slobodu považujeme za samozrejmosť. Ešte v 90. rokoch minulého storočia ju každý chránil, demokrati aj republikáni. Dnes to platí už len pre republikánov, podľa demokratov je náboženská sloboda len iným pomenovaním pre bigotnosť voči LGBT. Neviem, ako sa cez to dostaneme, no náboženská sloboda je základným princípom Spojených štátov. Ak ju prestaneme uznávať, celá demokracia bude v ohrození.
Aké poučenie z toho pre nás vyplýva?
Musíme si osvojiť dlhodobú perspektívu. Začnime už dnes robiť malé veci. Ani svätý Benedikt nezačal nejakou pompéznou obranou Ríma. Chcel len uprostred malej komunity slúžiť Bohu. Keď zomrel, zanechal len niekoľko kláštorov roztrúsených okolo Ríma. No v ďalších storočiach sa hnutie mníchov rapídne rozrástlo a prispelo k vybudovaniu západnej civilizácie. To je nádej, ktorú máme pred sebou. Nie je dnes náhodou najťažšou vec nemyslieť len v horizonte najbližších piatich minút? Začnime myslieť v horizonte storočí, ale konajme už teraz.