Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
08. október 2020

Divadelná Nitra

Územie Étos ponúklo len vlažný morálny odkaz

Zrušené predstavenia sa dočkali len slabých náhradníkov.

Územie Étos ponúklo len vlažný morálny odkaz

Divadelné predstavenie Tyjátr na Medzinárodnom festivale Divadelná Nitra. Foto TASR - Henrich Mišovič

„Vitajte na Území Étos. Prosíme vás, aby ste boli etickí a nechali si rúška počas celého predstavenia.“ Nezvyčajné privítanie, ktoré opakovane zaznievalo pred každým vystúpením, nenechalo nikoho na pochybách, že 29. ročník Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra s leitmotívom Územie Étos, sa koná v mimoriadnej dobe.

Na Svätoplukovom námestí pred Divadlom Andreja Bagara po minulé roky hrávali hudobné skupiny, deti sledovali detské predstavenia a nechýbali ani mnohé ďalšie aktivity. Tentoraz bolo námestie väčšinou poloprázdne a až na niekoľko plagátov o programe alebo občasné aktivity nič nenasvedčovalo tomu, že sa tu posledný septembrový týždeň odohráva najväčší divadelný festival na Slovensku.

Pre pandémiu koronavírusu ešte pred začiatkom podujatia zrušili všetky zahraničné vystúpenia a v priebehu festivalu aj niektoré slovenské. Diváci sa tak museli predčasne rozlúčiť napríklad s americkým komikom Davisom Freemanom či s medzinárodným tanečným vystúpením Ikarus.

„Chceme prezentovať predovšetkým slovenských tvorcov, ktorí v dôsledku koronakrízy o veľa prišli, chceme priniesť radosť zo stretávania sa s umením a dokázať, že bez umenia  človek žiadnu krízu neprežije,“ zdôraznila počas verejnej diskusie riaditeľka festivalu Darina Kárová.

„Je to zvláštne, vidieť tú neistotu a nižšiu účasť. Na druhej strane som rada, že organizátori sa napriek tomu nevzdali a dotiahli festival do konca,“ ocenila konania festivalu, hoci aj v limitovanej podobe, jedna z diváčok.  

Samotné predstavenia dopĺňali sprievodné projekty, ktoré pripomínali zabudnuté a prehliadané umelecké a architektonické pamiatky v Nitre (Aj toto je umenie) či nevidiacich a slabozrakých ľudí (Darujem ti tulipán). „V lete sme navštívili deti v ich domácom prostredí a videli sme ich zázemie: neraz vychádzajú z rozbitých rodín a z detských domovov. Malo to veľmi silný náboj a étos. Keď lepšie poznám ich problémy, môžem sa im lepšie venovať. Na festivale sprostredkujeme svet nevidiacich vidiacim ľuďom s nádejou vo vzájomnú pomoc,“ povedala pre denník Postoj vedúca projektu Elena Kárová.


Riaditeľka Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra Darina Kárová. Foto – TASR/Michal Svítok

Na tomto mieste mala nasledovať recenzia hry Dnes večer naozaj nehráme, ktorá sa však naozaj z preventívnych dôvodov súvisiacich s pandémiou nehrala. Inscenácia Slovenského národného divadla (SND) vznikla pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie a zobrazuje atmosféru v SND v novembri 1989.

Ďalšia recenzia mala byť na hru Kacířské eseje v podaní pražského Studia Hrdinů. Rovnako je zasadená do komunistického Československa, zobrazuje poslednú časť života filozofa Jana Patočku, signatára a hovorcu Charty 77, ktorý zomrel na následky násilného výsluchu zo strany ŠtB. Pre koronavírus tak z programu neplánovane vypadla kritika krajne ľavicového „étosu“.

Totalite, v tomto prípade fašistickej, na pozadí občianskej vojny v Španielsku v 30. rokoch minulého storočia nastavilo zrkadlo predstavenie Dom v podaní domáceho Divadla Andreja Bagara. Ide o „súčasný prepis kultovej drámy“ Dom Bernardy Alby, ktorú ešte za minulého režimu uviedol v Nitre režisér Jozef Bednárik. Rovnomennú hru napísal ľavicový literát Federico Garcia Lorca, ktorého zastrelili práve počas španielskej občianskej vojny.

Opus sa odohráva v dome na španielskom vidieku, kde „čerstvá“ vdova zatvára dcéry do samoty, a tým ho premieňa na dom smútku a domáce väzenie. Nedáva im voľnosť, prísne dbá na morálku a poriadok, no nedbá na emócie svojich detí a jej panovačnosť vyústi do tragického konca.

Druhá dejová línia sleduje samotného tvorcu hry Federica Lorcu, ktorého tragický koniec sa prelína s podobne dramatickým záverom v dome smútku. Lorca ešte pred svojou popravou myslí aj na obecenstvo a obráti sa na dozorcu so slovami:

Inzercia

„A čo morálne ponaučenie a žalúdky divákov? A čo publikum? Musím sa rozlúčiť s publikom!“

„Toto nie je divadlo, ale väzenie.“

Umelecké dielo dokresľovala výstava o Lorcovi aj o úspechu pôvodnej nitrianskej inscenácie, ktorá reprezentovala Československo na Divadle národov v Sofii v roku 1982. Podľa expozície drámu v Španielsku 30. rokov ocenilo liberálne publikum, no „pravicoví novinári ju hodnotili ako nemorálnu a protišpanielsku, ako útok proti duchu tradične katolíckej krajiny“.

Nataša Šándorová z Klubu filmových novinárov pre Postoj poznamenala, že na súčasnom Dome v réžii Mariána Amslera sa jej nepáčila súčinnosť tvorcu s dielom. Dodala, že „herečky hrali veľmi dobre, oceňujem aj vývoj postáv od čiernych šiat na začiatku až po bielu spodnú bielizeň v závere, no ďalší dvaja mužskí herci tam nesedeli“.


Divadelné predstavenia poznačili protiepidemické opatrenia. Foto – TASR/Henrich Mišovič

Za ideálnych okolností by sme v nasledujúcich riadkoch priblížili Tichú noc, tmavú noc v réžii Iva Kubáka. Frontové divadlo na čele s Andrejom Bagarom počas SNP povzbudzovalo povstalcov, zdravotníkov i ranených a práve túto atmosféru chcelo do Divadelnej Nitry priniesť zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského.

Predstavenie sa odohráva v rôznych priestoroch divadla a diváci sú občas komparzistami, hosťami kaviarne či akoby vojakmi. Súčasťou predstavenia mal byť spoločný odchod divákov z Nitry do Zvolena v autobuse a diskusia s hercami cestou späť. Predpokladaný morálny odkaz a inovatívne prvky sa z preventívnych dôvodov nekonali.

Zvolenské predstavenie suploval Proces Franza Kafku, s ktorým vystúpilo Nové divadlo z Nitry v réžii Šimona Spišáka, vnuka známeho režiséra Karola Spišáka. Aj keď absurdnej dráme nechýbal vtip, vyslúžila si len krátky potlesk, azda kvôli menej skúseným hercom, ako aj pre zdĺhavé dialógy a nadbytočné postavy a scény. V tých sa strácal nielen zatknutý/obžalovaný Jozef K., ale aj sami návštevníci. „Lož sa stáva poriadkom sveta,“ zaznelo na konci ponaučenie z bezvýsledného a nepodloženého súdneho procesu.

Na záver mala prísť Komedia česká o bohatci a Lazarovi, ktorej tvorcom je renesančný autor Pavel Kyrmezer a text v biblickej češtine spracovalo Slovenské komorné divadlo v Martine. No pandémia si aj v tomto prípade vyžiadala náhradu, ktorou bola hypermoderná a nebiblická monodráma Masterpiece. Týmto tanečným „performance“ sa autorka Sláva Daubnerová (údajne) rozlúčila s kariérou performerky.

Koronakríza na Divadelnej Nitre oslabila pôvodne očakávaný morálny odkaz viacerých predstavení. Festival sa síce pokúsil dokázať, že „bez umenia človek krízu neprežije“, no žiada sa dodať, že neprežije najmä bez kvalitného umenia. A toho sa verným divákom dostalo len pomenej.

Odporúčame