Pochod za život ako malý zázrak

Ešte pred pár rokmi by v to nikto neveril. Téma potratov síce na Slovensku vďaka sieti pro life mimovládok vo Fóre života nezmizla z verejného diskurzu, ale rozhodne nebola masová. To všetko zmenili Košice v roku 2013. A Bratislava v roku 2015 môže opäť potvrdiť, že Slovensko kráča proti európskym trendom.

Pred dvomi rokmi to prišlo z čista-jasna. Napokon, na mobilizáciu pro life hnutia nebol nijaký silný vonkajší dôvod. Politicky bola téma dlhodobo zablokovaná. Keď sa v parlamente hlasovalo o zákaze či výraznom obmedzení potratov, zdvihla ruku maximálne tretina poslancov. Navyše, v roku 2007 Ústavný súd odmietol sťažnosť, že mimoriadne uvoľnené znenie nášho interrupčného zákona nie je v súlade s ústavou, ktorá garantuje ochranu života už pred narodením. Argumentácia Ústavného súdu bola pozoruhodne lajdácka, no potvrdila, že interrupčný zákon zostane na dlhé roky nedotknutý. A že nenarodené deti budú do 12 týždňa života naďalej požívať menšiu právnu ochranu než narodené zvieratá, napríklad korytnačka či morské prasa. Napokon prišlo ako náplasť malé víťazstvo pro liferov: poslanci v roku 2009 schválili takzvaný informovaný súhlas, na základe ktorého by mal lekár poskytnúť žene pred potratom viaceré informácie, ktoré môžu jej rozhodnutie zmeniť.

Zdalo sa, že po zásadnom rozhodnutí Ústavného súdu a symbolickom úspechu pro life hnutia bude dlho ticho. Prípadne že téma potratov bude naďalej živoriť na periférii: v podobe modlitebných stretnutí desiatok väčšinou starších ľudí, pripnutím bielej stužky na Deň počatého dieťaťa, alebo nanajvýš upúta pozornosť vizuálne agresívna kampaň Jany Tutkovej.

Z Bratislavy do Košíc

Ale potom prišiel rok 2013 a s ním začiatok nového letopočtu. Prvé veľké povzbudenie prišlo z Bratislavy, keď sa 16. marca napriek tuhej zime na Hviezdoslavovom námestí zhromaždilo asi dve tisíc ľudí. Akciu Bratislava za život zorganizovali mladí, vzdelaní katolíci zo Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) v spolupráci s Fórom života. Hoci si ju médiá nevšimli, pretože ich v tom čase viac zaujímalo stretnutie asi stovky holohlavcov pri hrobe Jozefa Tisa, bolo zjavné, že hnutie pro life získava novú podobu: po prvé, išlo dovtedy o najpočetnejšie protipotratové zhromaždenie v ponovembrových dejinách (o tom, koľkonásobne bude tento rekord prekonaný o šesť mesiacov v Košiciach, sa nikomu ani nesnívalo), po druhé, tón mu udávali mladí ľudia, a po tretie, hoci organizátori aj väčšina účastníkov boli praktizujúci katolíci, o potratoch sa nehovorilo ako o náboženskej, ale ľudskoprávnej téme, ktorá patrí do stredu spoločnosti.

Predseda SLH a organizátor bratislavského pochodu Juraj Šúst hovorí, prečo to chceli spraviť trochu inak: „Z tradície sa k tejto téme pristupovalo religiózne, čo neoslovovalo ani mnohých katolíkov. Chceli sme to preto spraviť civilne.“

A potom prišli Košice: „Pracovali sme s viacerými prognózami účasti: tie pesimistické rátali so štyrmi tisíckami účastníkov, realistické so siedmymi tisíckami, optimistické s 20 tisícmi účastníkmi. Medzi nami bol jeden, čo tvrdil, že príde 50 tisíc ľudí, ja som si však myslel, že mu preskočilo,“ spomína s úsmevom kňaz Dušan Škurla na debaty, ktoré medzi sebou viedli ľudia z organizačného štábu košického Pochodu za život. Skutočná účasť – 70 až 80 tisíc ľudí – predčila očakávania najväčších fantastov. Samozrejme, dôvodom takéhoto masového charakteru bola priama záštita zo strany katolíckej cirkvi. Napriek tomu však Košice nepripomínali mariánsku procesiu či púť v Levoči, ale v mnohom nadviazali na Bratislavu – bolo tu veľa mladých ľudí a rodín, hlavný pochod aj viaceré sprievodné akcie sa niesli v civilnom duchu, súčasne však bolo jasné, že ide o manifestáciu veriacich.

Oba pochody tiež spájalo to, že vznikli zdola. S nápadom zorganizovať Národný pochod v Košiciach prišlo združenie Deti svätej Alžbety okolo kňaza Dušana Škurlu, ktoré sa už pár rokov pokúšalo v tejto téme zmobilizovať svoje mesto. Organizovalo modlitby pred nemocnicami, či mestské pochody so stovkami účastníkov. Nápad celonárodneho pochodu by sa možno nezrodil bez celkom iného košického podujatia, Európskeho hlavného mesta kultúry. „Prirodzene sa nám to spojilo, napokon Ján Pavol II. ako prvý hovoril o zápase kultúry života s kultúrou smrti.“

Nová výzva pre pro liferov

Ďalším kľúčovým človekom bol Marek Michalčík, vtedajší podpredseda Fóra života, ktorý bol hlavným koordinátorom prípravného tímu. Obaja so Škurlom vedeli, že šance na úspech pochodu by zvýšila morálna záštita zo strany cirkvi. Biskupi im však vyrazili dych, keď na žiadosť o morálnu podporu ponúkli, že sa stanú hlavnými organizátormi pochodu. To na jednej strane zaručilo pochodu masívnu účasť, na druhej strane mu prinieslo pečať katolíckej akcie. Michalčík pripúšťa tento problém, no hovorí, že ak chcú pro liferi, aby ich počúvala širšia spoločnosť, bolo dôležité zmobilizovať vlastné prostredie. „My sme si vôbec neboli istí tým, či téma ochrany života pritiahne do ulíc naše prostredie, sympatizantov Fóra života. Teraz, keďže chceme potvrdiť, že to nie je iba katolícka, ale ľudská hodnota, ideme do ťažšieho prostredia, do centra Bratislavy.“ Michalčík zdôrazňuje, že aj z toho dôvodu chcú teraz organizátori v rámci sobotňajšieho programu venovať viac priestoru diskusiám a polemikám. „Chceme sa jednoducho konfrontovať aj s ľuďmi, ktorí majú iný pohľad,“ približuje nový akcent Marek Michalčík. Zároveň je všetkým jasné, že aj tento pochod budú médiá a vonkajší svet vnímať ako aktivitu katolíkov – čo napokon zodpovedá realite.

Juraj Šúst v tejto veci provokuje vlastné prostredie: „Nezdieľam celkom presvedčenie, že naše hnutie má úspech, ak zaujíma len ľudí z katolíckeho prostredia. To všetko je určite fajn, ale úspech bude, keď si naše ciele osvoja aj ľudia zo sekulárnej spoločnosti.“

Pro life hnutie v spolupráci s cirkvou ukázalo pred dvomi rokmi obrovskú silu, keď pritiahlo do ulíc desaťtisíce ľudí. Masovosť bude meradlom úspechu aj teraz, najmä po nízkej účasti vo februárovom referende o rodine. Pred ochrancami nenarodených detí však stojí dlhodobo ešte väčšia výzva: ako dostať svoju tému z námestí do politiky. A ukázať, že Slovensko kráča proti európskym trendom aj zákonmi.

Foto: TASR

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo