Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
14. júl 2020

Matematik Kollár o koronavíruse

Niektorí epidemiológovia by nemali šíriť poplašné správy

Rozhovor s matematikom Richardom Kollárom o modelovaní pandémie aj o tom, prečo údaje o dennom náraste o ničom nevypovedajú.

Niektorí epidemiológovia by nemali šíriť poplašné správy

Richard Kollár. Foto – archív R.K.

Premiér Igor Matovič včera po stretnutí konzília epidemiológov uviedol, že opatrenia sa ani napriek miernemu nárastu prípadov meniť nebudú. Napriek tomu niektorí epidemiológovia tvrdia, že Slovensko čelí exponenciálnemu šíreniu korony. Matematik Richard Kollár v rozhovore pre Postoj s týmto názorom polemizuje.

Hovorí tiež, prečo si netreba všímať len čísla, koľko máme u nás chorých či pozitívne testovaných, a objasňuje, prečo bolo chybou zverejnenie analýzy Inštitútu zdravotnej politiky.

Vysvetľuje, či má zmysel zatvárať hranice, prečo je výskum imunitnej reakcie kľúčovým v ďalšom boji s koronavírusom, ale aj čo ho v súvislosti s pandémiou desí najviac. Richard Kollár učí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa predovšetkým dynamickému modelovaniu v prírodných vedách.

V súvislosti s modelovaním koronavírusu sa na analytikov spustila vlna kritiky, a to najmä po zverejnení prvej štúdie Inštitútu zdravotnej politiky, ktorá hovorila, že v polovici júna bude aj pri nízkej mobilite vyše 500-tisíc nakazených, čo sa onedlho ukázalo ako veľmi prestrelené číslo. Nehovoriac o tom, že pri vysokej mobilite malo byť infikovaných až 2,3 milióna ľudí. Ako sa na tento model s odstupom času pozeráte?

Nepozerám sa naň inak ako vtedy. Neviem, či tie čísla nie sú pravdivé. Problém je v tom, že stále s istotou nevieme povedať, či už dnes na Slovensku nemáme dva a pol milióna ľudí, ktorí sa s koronavírusom stretli. A nevie to asi nikto. Celá epidémia má v sebe stále veľa nezodpovedaných otázok.

Rozdiel medzi vtedajšou predikciou a dnešnými dátami je však bezpochyby priepastný.

Áno. Aj my sme sa s manželkou po zverejnení modelu IZP rozhodli študovať dáta, pretože tie zverejnené čísla boli strašne veľké a vyvolalo to v nás záujem, prečo je to tak a či to vôbec môže byť tak. Už v apríli sme zverejnili našu predikciu založenú na pozorovaných trendoch v svetových dátach aktívnych prípadov. Naša odborná publikácia analýzy situácie v jednotlivých krajinách sveta pomocou tejto metodiky sa ukázala veľmi dobre popisujúca realitu a je dnes v recenznom pokračovaní v renomovanom odbornom časopise. Nám vtedy na základe zahraničných trendov vyšlo, že na Slovensku budeme mať len tisícku prípadov v čase vrcholu, ktorý bude začiatkom mája, čo sa aj potvrdilo.

Zásadný rozdiel je však v tom, že sme nepredikovali skutočný počet chorých, len počet tých, ktorých bude Slovensko ako chorých reportovať. Aké má to číslo vzťah k počtu reálne chorých na Slovensku, to vôbec netuším, a preto tiež stále neviem, či sa prvý model IZP nakoniec nemýlil. Nemyslím si, že to tak je, ale nemožno to vylúčiť. 

Prečo ste vašu predikciu nezverejnili?

Keďže predchádzajúce modely hovorili o miliónoch či státisícoch, ani my sami sme neverili nášmu nízkemu číslu. Zdalo sa nám to až priveľmi nízke. Napriek tomu z dát vyplývalo, že to číslo bude len rádovo v tisíckach. Problém Slovenska bol aj v tom, že malo celkovo nízke čísla. Keď človek pracuje s takými malými číslami, je tam aj určitá nedôvera, či budú vôbec štatistické zákony fungovať. A preto sme sa k tomu ani nevyjadrovali. Nakoniec sa to potvrdilo aj s dátumom prvého vrcholu epidémie.

Na druhej strane, našimi číslami sme sa veľmi netajili, nejakým spôsobom boli komunikované, a to aj v niektorých médiách, no nedostali toľko priestoru ako model IZP. Tieto čísla či iné informácie v súvislosti s koronavírusom však akoby presahujú odbornú rovinu a majú veľké dosahy na spoločnosť. A kým si človek nie je úplne istý, tak je podľa môjho názoru veľmi nebezpečné zverejňovať akékoľvek čísla. Veda má totiž v sebe aj veľkú mieru zodpovednosti.

Ako potom vnímate to, že prvý model IZP, ktorý bol skôr strestestom než reálnou predikciou, bol vôbec zverejnený?

Tá štúdia bola vypustená dosť nešťastným spôsobom cez politikov. Tí nemali hneď komunikovať najšokujúcejšie číslo, ktoré v štúdii objavili. Prvý model IZP tak nastavil debatu veľmi nešťastne. Nevravím, že nesplnil svoj účel, ale tá debata išla celkom iným smerom. Keď sa robí takáto vedecká štúdia a hlavne keď ju robia ľudia, ktorí ju predtým nerobili, myslím si, že musí prejsť odbornou kontrolou, čo sa však stalo až po zverejnení prvej verzie.

Následne ľudia vnímali už len akoby dva módy: buď tu dôjde ku katastrofe alebo tu korona ani nebude. Vytvorilo sa čierno-biele videnie, ktoré škodilo spoločenskej debate a eskalovalo ju.

V čom potom podľa vás tento model splnil účel, keďže naznačujete, že nepopierate jeho zásluhy?

Modelu možno vďačiť najmä za to, že priniesol do priestoru uvažovanie, či pandémia koronavírusu nebude zdrvujúca pre našu krajinu. Pri všetkých výčitkách voči prvému modelu IZP podľa mňa treba povedať, že splnil funkciu. Povedal, čo by sa stalo, keby sme mali veľmi rýchle šírenie za epidemiologických podmienok, o ktorých sme vtedy vedeli.

Napriek týmto parametrom a chybám vo výpočtoch však nedostali úplne nezmyselný výsledok z hľadiska modelu, ktorý použili.

Tiež si myslím, že posledná zverejnená analýza je veľmi kvalitná aj v porovnaní s mnohými inými krajinami. Dosť verne ukázala súčasný vývin, teda ťahavé šírenie, ktoré počíta s lokálnymi ohniskami. Nejde už ani tak o to, aké čísla predikuje, dostatočne však vizualizuje úvahu, že postupným zapaľovaním skupín môže kríza trvať ešte dlhšie.

Prvý zverejnený model vývinu pandémie koronavírusu vypracovaný Inštitútom zdravotnej politiky. Zdroj: IZP  

Spätne sa podľa mňa môžeme zamýšľať aj nad tým, či nešťastná správa IZP nepomohla k väčšej disciplíne ľudí. Aj omyly občas vedú k veľmi pozitívnym dôsledkom. Ale to je ešte skoro hodnotiť. Treba mať však stále na zreteli, že všetky modely sú vždy len špekulácie vychádzajúce z nejakých predpokladov.

Model IZP naozaj priniesol veľkú špekuláciu, no aj na základe tejto špekulácie boli prijaté isté radikálne politické rozhodnutia...

...ktoré však boli v princípe správne. Nevedeli sme, že tá špekulácia nie je reálna. Ale aj práve vďaka tým opatreniam sa špekulácia nenaplnila.

No aj na základe tohto modelu boli prijaté tiež opatrenia, ktoré sa časom ukázali ako možno nie celkom opodstatnené. Tento model nastavil atmosféru paralýzy spoločenského a ekonomického života. Spätne sa ukazuje, že istá časť ekonomiky či školy sa mohli otvárať o niečo skôr, prípadne niektoré sektory mohli byť obmedzené menej. 

Čo sa týka opatrení, tie by som už s modelom celkom nespájal. Opatrenia sa u nás prijímali najmä s prihliadnutím na iné krajiny. A treba zdôrazniť, že Slovensko v porovnaní s nimi malo šťastie na opatrenia, ako napríklad nosenie rúšok. Tým, že pandémia prišla k nám neskôr, mohli sme sa poučiť z toho, čo sa vo svete už zaviedlo, a preto sme vo veľkej miere len kopírovali opatrenia, cez ktoré sme vnášali svoj pohľad.

Slovensko má však veľmi dobrú epidemiologickú tradíciu, takže mnohé veci boli u nás dobre pripravené. Mali sme expertízu, ktorá, zdá sa, bola kvalitnejšia ako inde vo svete. Zároveň povedať, či bude niečo efektívne alebo neefektívne, je veľmi ťažké v čase, keď sa len zavádza do praxe. Ľudia boli vtedy vo veľkej neistote a veľa vecí sa stále nevedelo. Nesprávne opatrenia sa dajú hodnotiť dodatočne, ale nemôžeme za to súdiť čisto politikov. Tí sú však už plne zodpovední za logistiku opatrení.

Čísla, ktoré sa však onedlho ukázali ako nesprávne, mohli do istej miery diskvalifikovať odborníkov či analytikov v očiach verejnosti. Myslíte si, že to dlhodobejšie poznačí vzťah spoločnosti k podobným predikciám?

Takto by som sa na to nepozeral, ide podľa mňa v tomto smere len o okrajovú vec v porovnaní s problémami, ktorým sme vtedy čelili. To, ako sa človek pozerá na odborníkov a vedu, je spojené najmä s tým, aký vzťah na Slovensku voči vede a výskumu prechovávame. Ale pripúšťam, že v prípade nejakej budúcej pandémie to môže byť problém.

Ak by niekedy v budúcnosti naozaj hrozili veľké čísla, ľudia ich aj kvôli spomienke na nenaplnený prvý model IZP z čias koronavírusu môžu brať s veľkou rezervou a odborníkom v ich výpočtoch nemusia celkom veriť. Z tohto hľadiska sme si podmínovali budúcnosť.

Minulý týždeň sa pri náraste prípadov o číslo 53 strhla mierna panika. Vy ste však napísali status, v ktorom ste uviedli, že je to číslo, ktoré v podstate nič nevyjadruje. Prečo vás takéto čísla neznepokojujú?

53 je určite číslo, pri ktorom treba spozornieť a zaujímať sa, o čo ide. Celý problém je v tom, že tieto čísla samy osebe nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Veľmi dôležité sú okolnosti, o aké prípady či skupinu ide, či sa pacienti nakazili v zahraničí, koľkých ľudí a akým spôsobom nakazili u nás. Bez toho o tomto čísle, ani o žiadnom ďalšom, nevieme povedať veľa.

Som však veľmi rád, že epidemiológovia včera povedali, čo to číslo v skutočnosti znamená. Dnes už vieme, že z 363 reportovaných prípadov evidovaných za posledný mesiac na Slovensku, sa viac ako polovica nakazila v zahraničí. A iba 19 z nich nakazilo niekoho na Slovensku, čo sú hlavne ich rodinní príslušníci. Tiež vieme, že tí zodpovední ľudia, ktorí sa úradom nahlásili, nakazili naozaj minimum ľudí.

Minulotýždňové číslo 53 tak nehovorilo o žiadnej katastrofe. Som však rád, že sme konečne dostali bližšie dáta, a dúfam, že ich bude stále viac.

Z toho tiež vyplýva, že otvorené hranice zrejme nespôsobujú až taký veľký problém. Ako vnímate návrhy niektorých odborníkov, napríklad člena krízového štábu lekára Petra Visolajského, na opätovné zavedenie kontroly na hraniciach či prípadné obnovy e-karantény?

Peter Visolajský od začiatku tvrdí, že najväčším rizikom je nekontrolovateľný prenos zo zahraničia, a tvrdí, že by to vyriešila práve e-karanténa. Aj nedávny prieskum ministerstva vnútra však ukázal, že hranicami prechádzajú desaťtisíce áut. V priebehu 24 hodín konkrétne 65-tisíc áut, čo je násobne viac ľudí. Zatvoriť hranice teda nie je udržateľné.

Slovensko nie je schopné urobiť viac než päť- či šesťtisíc testov denne. Pán Visolajský má v princípe pravdu, no nie je to reálne technicky vykonateľné.

Čo by teda zamedzilo prísunu nákazy zo zahraničia?

Myslím, že riešením by bolo, keby Európska únia bola schopná členským krajinám reportovať prípady, ako keď cez letisko v Berlíne priletí Slovák z Brazílie. Nemecké úrady by mali byť schopné podobné situácie odkomunikovať Slovensku, aby daného človeka následne mohli naše úrady skontrolovať a kontaktovať, keď príde na naše územie.

Viem, že sa vláda o to dlho snažila, no nepodarilo sa jej to docieliť. Keby to však vyšlo, bol by to úspech pre celú Európu, pretože by sme našu bezpečnú oblasť výrazne rozšírili.

V súvislosti s otvorenými hranicami ste naznačili aj problém testovania. Kým jedna strana hovorí, že je na Slovensku potrebné testovať rádovo viac ľudí, iní zas tvrdia, že masívne testovanie pri otvorených hraniciach nemá dlhodobý význam. Bez efektívneho testovania však nemožno mať vírus pod kontrolou. Kde teda vidíte strednú cestu?

Bol by som rád, keby sme mali viac dostupných informácií než testov. Narážam na jeden z problémov, ktoré na Slovensku máme, teda častú absenciu niektorých podstatných údajov.

Čo tým myslíte?

Napríklad to, koľko ľudí je indikovaných na testovanie. Teda tých, ktorých lekári na základe príznakov či cestovateľskej anamnézy pošlú na testy. Všetkých týchto ľudí musíme určite otestovať, no reálne nevieme, koľko ich je. Ak niekoho, čo i len jedného z nich, nezvládneme otestovať, tak je to „prúser“.

Dôležité je tiež otestovať ľudí v správny čas, pretože aj chorý pacient má pozitívny test len v istom období. Nie je teda smerodajné číslo, koľko testov sa spraví, ale či zachytávame v daný deň všetkých tých, ktorí môžu byť medzi pozitívne testovanými.

Nie je teda zásadný rozdiel, či sa otestuje sto ľudí alebo dvetisíc?

Množstvo testov nutne nehovorí o tom, že lepšie zisťujeme, aká je epidemiologická situácia. My to vieme zistiť na základe štruktúry testovaných. Počet testov sám osebe nehovorí všetko, preto ma ani neznepokojuje, ak je počas víkendov tých testov menej.

Inzercia

FOTO TASR – Milan Kapusta

Skôr by ma zaujímalo, koľko vzoriek, ktoré boli odložené na neskôr, bolo nakoniec pozitívnych. Pretože ak odkladáme len vzorky, ktoré sú negatívne, tak v takom prípade by som pochválil tých, ktorí testujú. Indikujú to totiž správnym spôsobom. Či je to naozaj tak, však z dostupných dát zatiaľ nevieme.

V najnovšom texte epidemiológovia Bražinová, Pavelka a infektológ Sabaka hovoria, že Slovensko čelí exponenciálnemu rastu. S tvrdeniami, že sa nákaza na Slovensku šíri najrýchlejšie od začiatku pandémie, prišli aj koncom júna. V tom čase ste v reakcii uviedli, že šíria poplašnú správu. Stotožňujete sa dnes s ich tvrdeniami o exponenciálnom raste?

Zaskočilo ma, že znovu tvrdia, že šírenie je exponenciálne, a pritom to nepodkladajú žiadnymi dátami. Z dát, ktoré v súčasnosti na Slovensku máme, sa podľa mňa nedá usúdiť exponenciálny rast. Chcel by som preto vidieť tie dáta, na základe čoho to tvrdia. Aj ich vyzývam, aby zverejnili svoje odborné zdôvodnenie, ako došli k týmto číslam, pretože bez toho ide opäť skôr o poplašnú správu.

Ľudia by si mali naozaj uvedomiť, že epidémia stále nie je za nami. No keď niekto povie, že čelíme exponenciálnemu rastu, začínam sa báť, pretože viem, čo to znamená. Predstavujem si pod tým, že situácia sa výrazne zhoršuje. No čísla tak dnes vonkoncom nevyzerajú.

Tiež tvrdia, že rozlišovanie krajín na bezpečné a menej bezpečné nedáva z epidemiologického hľadiska zmysel. Odporúčajú radšej necestovať vôbec.

Pri stanovovaní bezpečných a nebezpečných krajín majú logicky pravdu. Argument, ktorý ponúkajú, teda že krajiny nie sú homogénne, je pravdivý. No zo štatistického hľadiska, akú šancu má človek nakaziť sa, možno krajiny hodnotiť ako viac a menej rizikové.

S pandémiou sme sa tiež naučili množstvo termínov, ako napríklad kĺzavý medián, faktor R0 a iné. Čo je však podľa vás dnes to výpovedné číslo či údaj, ktoré by mala verejnosť ďalej sledovať?

Úžasné na našich opatreniach bolo to, že sme ich urobili ešte v čase, keď sme mali málo nakazených a žiadne obete. Neriadili sme sa totiž našimi dátami. Preto by som povedal, že by sme nemali zužovať náš záujem len na sledovanie situácie nutne u nás, ale najmä v okolitých krajinách.

Ak sa zhorší situácia u nich, stane sa to aj u nás. Keď sa ukáže silné komunitné šírenie v Nemecku, tak sa začnem báť aj ja, pretože by to následne hrozilo aj na Slovensku. Rovnako treba ďalej sledovať, či sa znova neobjavia trendy globálneho šírenia infekcie v Európe. Ak by sa to potvrdilo, tak hrozba ďalšej pandémie je obrovská. Bez ohľadu na to, že naše R0 bude 0,5.

Sú nejaké údaje či trendy, ktoré vás v rámci svetového vývoja prekvapili?

To, že čísla nakazených svetovo rastú, nie je žiadnym prekvapením. Je to dosť očakávané a sám predpokladám, že sa budú tieto dáta ešte zhoršovať, pretože v mnohých rozvojových krajinách pandémia zatiaľ naplno neprepukla. Rovnako ani v krajinách ako Indonézia či Bangladéš, ktoré majú obrovský epidemiologický potenciál. Predpokladám, že následne po Spojených štátoch prevezmú vodcovstvo v rebríčku. Skôr ma prekvapuje, že to tam doteraz nie je také vypuklé, čo môže byť dobrá, ale aj zlá správa. To nevieme.

Zároveň ma trochu prekvapuje, že sa zlepšujú čísla v Európe. Celkom nerozumiem, prečo to tak je, ale je to výborná správa a ak sa podarí zabezpečiť dôslednú ochranu vonkajších hraníc Európy, ako aj krajín medzi sebou z hľadiska migrácie ľudí, tak by to mohlo fungovať ako dobrá bezpečnostná hrádza pred vypuknutím ďalšej epidémie.

Zaujímavý trend, ktorý nastal v mnohých krajinách, je však tiež ten, že zatiaľ čo počty nakazených stúpajú, tak počet hospitalizovaných klesá. Nikto zatiaľ dobre nevysvetlil, prečo to tak je, no je to trend pozorovaný v mnohých európskych krajinách.

A dáta, ktoré vás z hľadiska modelovania pandémie znepokojujú?

Správa, ktorá ma desí, nesúvisí s číslami. Je spojená s medicínskymi aspektmi koronavírusu. Ide teda o nálezy ochorenia Covid-19 u ľudí, ktorí nemali žiadne príznaky. A to je faktor, ktorý hovorí o tom, že táto choroba môže byť omnoho vážnejšia aj v skrytej podobe.

Vývoj pandémie koronavírusu na Slovensku. Zdroj: korona.gov.sk

Nevieme to dnes ešte vyhodnotiť, ale môže sa to prejaviť na dlhodobom charaktere zdravia obyvateľstva. Vyhodnocovanie pandémie z hľadiska dát o počte vážne chorých podľa mňa preto nie je úplné a mali by sme sa zamerať aj na to, aké poškodenia zdravia to tiež vyvoláva všeobecne u mnohých iných.

Mnohí špičkoví odborníci zo zahraničia hovoria, že také ochorenie ešte nevideli. Je to veľmi nebezpečné ochorenie a neodporúčam nikomu, aby sa úmyselne nakazil. Ani to, že nemajú príznaky, neznamená, že sú v úplnom poriadku.

O koronavíruse toho už vieme podstatne viac ako v marci, no stále platí, že toho veľa nevieme. Vy sledujete štúdie o ochorení Covid-19 na dennej báze. Čo je podľa vás kľúčové vedieť na to, aby sme boli vo výhode v pokračujúcom boji s pandémiou?

V prvom rade je potrebné presne zistiť, ako sa vírus šíri. Máme množstvo čiastkových informácií, no zatiaľ žiadnu ucelenú. Druhá vec, na ktorej budeme pracovať aj v rámci výskumu na Slovensku, je zistiť, ako to vyzerá s imunitnou odpoveďou človeka. Zdá sa, že práve imunita je úplne kľúčovým hráčom a má veľmi veľa rôznych vrstiev.

Niektorí ľudia majú protilátky voči vírusu, iní nie. Takže budeme skúmať detaily imunitnej reakcie. Docent Celec z lekárskej fakulty má zaujímavú hypotézu, že veľmi významnú rolu hrajú aj sliny, na čo sa chceme tiež bližšie pozrieť.

Spomenuli ste, že nie je taký dôležitý ani počet vykonaných testov či nárast počtu prípadov než údaje, ktoré sa za nimi ukrývajú. Je však vyslovene kvantitatívny údaj, ktorý by dokázal odkryť nejaký zásadný trend?

Mňa ako matematika najviac zaujíma, koľko ľudí bolo a je naozaj chorých. A najmä to, kedy ochoreli. Je to informácia, ktorá sa nedá jednoducho zistiť. Na základe štúdií vzoriek krvi sa v niektorých krajinách z obdobia ešte pred vypuknutím pandémie ukázali v krvi protilátky voči koronavírusu. A nešlo o zanedbateľné číslo ľudí.

Veda dnes pracuje s predpokladom, že masívne šírenie vírusu tu bolo už predtým, no bolo nepozorované. A to chceme zisťovať aj na Slovensku z testov darcov krvi Národnej transfúznej služby. Uvidíme, či aj u nás nebol vírus skôr, než naplno prepukol.

V poslednom období sa stále viac skloňuje príchod druhej vlny. Prichádza aj podľa vašich výpočtov?

Všeobecne si myslím, že o druhej vlne ešte hovoriť v Európe a ani na Slovensku nemôžeme. Druhá vlna nastane, keď v epidemiologickej oblasti klesne počet pozitívnych prípadov na veľmi nízke číslo a potom sa opäť zvýši. My si nákazu zatiaľ len vymieňame. Slováci nakazia pár Čechov a opačne.

Druhá vlna by však mohla nastať, ak epidémia príde opätovne do Európy z iného kontinentu v čase, keď ľuďom prestanú fungovať protilátky. A to sa v žiadnom prípade nedá vylúčiť.

Čo sa však týka protilátok na nový koronavírus, stále nevieme, ako dlho fungujú.

Je pravda, že pri koronavíruse nevieme presne odhadnúť, ako dlho pôsobia. Pri SARS, myslím, išlo o približne dva až tri roky. Keď nevieme, ako sa stráca imunita ľudí, ťažko určiť, či a kedy príde druhá vlna.

Ak však bude stále veľa nakazených mimo našej epidemiologickej oblasti a my budeme strácať protilátky, budeme v obrovskom ohrození a druhej vlne sa nebude dať zabrániť. Kľúčové je však to, aké budú tieto časové škály a ako dlho sa bude nákaza šíriť v iných krajinách.

Sú teda súčasné tvrdenia o druhej vlne postavené takpovediac na vode?

Tvrdiť, kedy príde druhá vlna, je s momentálnymi poznatkami na úrovni veštenia z krištáľovej gule či astrologickej poradne. Akékoľvek predikcie o druhej vlne totiž nie sú založené na dátach, pretože ich zatiaľ nemáme.

Môžeme robiť predikcie na základe analógie s inými chorobami, no toto ochorenie preukázalo toľkokrát zlyhanie v rôznych oblastiach, že by som bol veľmi opatrný pri robení analógie. Keby tento vírus bol taký analogický, tak o ňom dnes vieme už podstatne viac.

Ak však príde, očakávate, že bude silnejšia než tá prvá?

Ak sa zásadne nezmení situácia, tak predpokladám, že bude minimálne taká silná ako teraz. Ale je to len tip, nie som veštec.

Sme na ňu teda podľa vás aspoň dostatočne pripravení?

Ako v čom. Mám pocit, že naše nemocnice sú už lepšie pripravené, čo majú robiť. Máme tiež viac ventilátorov, ľudia sú už skúsenejší. V tejto medicínskej časti sme na tom omnoho lepšie. Zachytil som, že konzílium odborníkov tiež vyhodnocuje dopady jednotlivých opatrení, a to by som naozaj rád videl, akým spôsobom to prebehlo. Lebo nad tým si dnes lámu hlavu aj svetoví vedci, hoci niektoré štúdie kvantifikujúce dôsledky opatrení už vyšli.

Pritom stále nevieme, koľko bolo skutočne chorých. Nech je to akokoľvek, treba uznať, že naši odborníci aj epidemiológovia ukázali, že zvládli krízu, ktorá u nás bola, a nie je dôvod pochybovať o ich schopnostiach. Hoci aj ja osobne som na začiatku mal isté pochybnosti, preukázali svoju kompetenciu. Absolútne by som si nedovolil spochybňovať ich rozhodnutia, aj keď niektoré by som odporúčal robiť inak. 

Myslíte si, že už nebude nutné pristupovať k celoplošným opatreniam?

Ideálne by bolo riešiť všetky problémy vždy v rámci lokálnej oblasti, no to sa nám nemusí vždy podariť. Keď prídu väčšie hromadné akcie ako veľký futbalový zápas, koncert či festival, tak sa epidemiologickou oblasťou môže stať opäť celá krajina. A vtedy už nebude iné riešenie ako zaviesť celoplošné opatrenia. Je preto dôležité vždy prijať adekvátne opatrenia k veľkosti šírenia.

Ale treba tiež povedať, že okrem veľkých hromadných akcií je šírenie vždy lokálne. Na Slovensku superšírenie či superšíriteľ ešte nebol ani spozorovaný, čo je zrejme európskym unikátom. Neviem teda o žiadnej inej európskej krajine, ktorej by sa to vyhlo.

Ak však prekročíme tento rubikon, tak nás budú čakať už len celoplošné opatrenia a v takom prípade budú jednoznačne oprávnené.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame