Spoločnosť Koronakríza 25. jún 2020

Visolajský o druhej vlne Obavy sú dnes na mieste

Lukáš Kekelák
Lukáš Kekelák

Rozhovor s Petrom Visolajským o tom, že otvorené hranice a zrušenie povinnej e-karantény predstavujú pre Slovákov veľké riziko.

Rozhovor s Petrom Visolajským o tom, že otvorené hranice a zrušenie povinnej e-karantény predstavujú pre Slovákov veľké riziko.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Kekelák

Obavy sú dnes na mieste
Peter Visolajský. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Na Slovensku sa v posledných dňoch opäť zvyšuje počet prípadov nakazených koronavírusom. Podľa lekára Petra Visolajského, člena pozastaveného permanentného krízového štábu, nejde o nič neočakávané, no čísla neveštia nič dobré.

V rozhovore pre denník Postoj hovorí, či sme v takom prípade lepšie pripravení na ďalší nárast počtu pozitívnych prípadov, ako aj to, prečo bolo zrušenie povinnej e-karantény nesprávnym riešením. Rovnako však tvrdí, že krajina už úplnému lockdownu v prípade druhej vlny dokáže predísť.

Visolajský tiež kritizuje prijatie niektorých nevhodných opatrení, ako napríklad šachovnicové sedenie. Zároveň hovorí, že realizácia uvoľňovania by nemala byť hlavne na pleciach epidemiológov. 

Na Slovensku včera pribudlo 23 nových prípadov koronavírusu, pričom sa urobilo 936 testov. Nejde o vysoké číslo, no v porovnaní s predchádzajúcimi dňami, keď sme boli zvyknutí na čísla rádovo v jednotkách, ide o zásadný rozdiel. Prichádza podľa vás druhá vlna?

Trend je narastajúci, no treba si uvedomiť, že zatiaľ ide väčšinou o importované prípady ľudí zo zahraničia, ktorí sa vracajú na Slovensko. Samozrejme, s uvoľnením opatrení a otvorením hraníc zákonite narastá aj počet nakazených, ale nejde o nič neočakávané.

Nárast viacerí epidemiológovia v istej miere očakávali. Ako vnímate text pani Alexandry Bražinovej a Martina Pavelku, ktorí napísali, že nákaza sa šíri najrýchlejšie od vypuknutia pandémie? Myslíte si, že sme sa už naozaj dostali do nového cyklu problémov, ktoré sa naplno ukážu v nasledujúcich týždňoch?

Stále nie je známa metodika, ktorou sa títo epidemiológovia dopracovali k zverejneným číslam, no riziko druhej vlny tu určite je. V porovnaní s prísnymi opatreniami zo začiatku marca, po ktorých prijatí máme k dnešku aj tak takmer 1600 potvrdených pacientov a 28 úmrtí, uvoľnenie týchto obmedzení a fakt, že máme momentálne vyše sto pacientov s koronavírusom SARS-CoV-2, neveštia nič dobré. Dôvod na obavy z druhej vlny je na mieste.

Na druhej strane, všetko závisí od toho, ako sa budeme správať v tomto období. Všetci si uvedomujeme, že tie veľmi prísne opatrenia na začiatku, ktorým vďačíme aj za výborné čísla, nie sú dlhodobo udržateľné. A to nielen ekonomicky, ale ani psychologicky, a spôsobuje to veľké množstvo ďalších sekundárnych problémov. Dnes, keď o tomto koronavíruse vieme viac, už nemusíme ísť tou cestou, ktorou sme kráčali v marci a v apríli, ale treba ísť dôsledne po vyhľadávaní chorých, skorej izolácii chorých, ale aj podozrivých, dodržiavaní karantény či vyhýbaniu sa rizikovým situáciám.

V čom sme v porovnaní s marcom v najväčšej výhode?

Dnes už vieme podstatne viac ako pred tromi mesiacmi. Vieme, že 80 percent nákaz spôsobí len 10 percent chorých a to sú práve tí superprenášači. Síce nevieme povedať, kto je práve superprenášač, ale vieme obmedziť, aby infekciu šíril. Vieme totiž, že na to, aby mohol superprenášač nakaziť veľké množstvo ľudí, potrebuje vhodné podmienky a to sú práve uzavreté priestory s väčším množstvom ľudí.

Preto odporúčam ľuďom, aby sa takýmto situáciám vyvarovali, a ak sa im skutočne nedá vyhnúť, aby sa v nich správali naďalej veľmi opatrne, nosili rúška a dodržiavali 2-metrové odstupy a základy hygieny.

Ako si v tomto kontexte, keď väčšina pozitívnych prípadov je importovaných zo zahraničia, vysvetľujete zrušenie e-karantény?

Zrušenie povinnej e-karantény podľa mňa nebolo rozumné, a nebol to ani pôvodný zámer. Ale po zrušení hraničných kontrol sa e-karanténa nedala ďalej technicky realizovať. Otváranie hraníc nebolo len v réžii Slovenska. Hoci v tomto sme sa do veľkej miery museli prispôsobiť nášmu európskemu okoliu, na druhej strane aj na Slovensku silneli hlasy, aby sa hranice otvorili. Teda otvorené hranice nebol výmysel politikov, ale skôr následok tlaku verejnosti. 

Je rovnako dôležité uvedomiť si, že hranice nemôžu byť zatvorené pre ľudí ani pre tovar. Ale musia byť zatvorené pre koronavírus. To sa dá zabezpečiť prísnou kontrolu, kto k nám prichádza a či nie je prenášačom koronavírusu. V prípade rizikových ľudí je potrebná karanténa.

Peter Škodný, Vladimír Krčméry a Peter Visolajský z krízového štábu. FOTO TASR – Martin Baumann

Veľmi by pomohla tracková aplikácia na európskej  úrovni. Stále máme živú spomienku, aké obrovské problémy a traumu spôsobil nekontrolovaný návrat pár Rómov zo Sheffieldu do Žehry. Následok bola niekoľkotýždňová karanténa celej obce, takmer 2 000 ľudí, zapojenie armády a opakované testovanie stoviek ľudí. Uvoľnené hranice predstavujú pre Slovákov veľké riziko.

V poriadku, ale ako chcete pri uvoľnených hraniciach zabezpečiť ich zatvorenie pre koronavírus?

Rozmýšľali sme, ako ďalej, čím to nahradiť. Hoci permanentný krízový štáb je po ukončení krízového stavu už dva týždne v „spiacom režime“, na riešení sa ďalej pracuje. K zhoršujúcim sa číslam mal premiér sedenie ešte pred medializáciou obáv z druhej vlny, na ktorom sme o svojom znepokojení informovali aj ministra zdravotníctva a niektoré veci sme si vykomunikovali.

Jednou z možností by bola opätovná kontrola na hraniciach. Rovnako obnova povinnej e-karantény, ktorá kontroluje dodržiavanie domácej karantény. Viaceré dáta z iných krajín totiž ukazujú, že dobrovoľnú karanténu dodržiava len 50 percent ľudí.

Ideálnym riešením by bola aj už spomínaná tracková aplikácia, ktorá by v okolí „zviditeľnila“ neviditeľný koronavírus. Aplikácia by vám hlásila, že ste boli v kontakte s pozitívnym pacientom a je potrebné ísť na vyšetrenie. Veľmi by to mohlo pomôcť k riešeniu celého problému. Pánovi premiérovi som aj navrhoval, aby existenciu tejto aplikácie prebral aj na zasadnutí krajín V4. Pretože ak by táto aplikácia fungovala aj medzištátne, epidemiologickej situácii by to výrazne prospelo.

Máte nejaké informácie, či sa v tomto smere posunuli prípravy?

Premiér mal stretnutie s informatikmi kvôli tejto aplikácii. Pracuje sa na tom. Dúfam, že to bude čoskoro fungovať.

Okrem zrušenia e-karantény ste kritizovali aj šachovnicové sedenie, ktoré konzílium epidemiológov prijalo ako jedno z kritérií na povolenie napríklad športových podujatí s väčším počtom ľudí. Ako si vysvetľujete podobne prijaté opatrenia, ktoré nielen vy, ale aj viacero popredných odborníkov pokladáte za kontraproduktívne?

Ťažko to komentovať. Konzílium epidemiológov by podľa môjho názoru malo len zhodnotiť, či je dané opatrenie epidemiologicky v poriadku a do akej miery si ho môžeme v danej situácii dovoliť. Nemyslím si, žeby samotný návrh realizácie mal byť na ich pleciach.

Čo sa týka šachovnicového sedenia, treba povedať, že nebráni šíreniu koronavírusu, a povedal som to aj na konzíliu. Základom je, aby sme ľuďom povedali, že veľké podujatia, na ktorých je veľký počet ľudí pokope, sú vysoko rizikové. Rovnako všetky stretnutia s cudzími ľuďmi v malom priestore. Nehovoriac o ľuďoch na športových podujatiach kričiacich z tribún.

Šachovnicové sedenie v takom prípade naozaj nikoho neochráni, a, naopak, takýmito nariadeniami ľuďom dávame falošný pocit ochrany. Toto všetko sú miesta, v ktorých sa vírus šíri najlepšie a zároveň je najťažšie vypátrať možných nakazených.

Slováci sa napriek všetkému počas pandémie správali naozaj veľmi zodpovedne, no bolo tu aj veľa krikľúňov na internete a v médiách, ktorí prekričali všetkých, dôsledkom čoho bolo prijatie opatrení, ktoré neboli optimálne.

Čo máte konkrétne na mysli?

Všetci sme mali možnosť vidieť v médiách tlak na premiéra, na vládu a odborníkov, ktorý bol niekedy až enormný. Spomeňme si napríklad na blokádu diaľnic fitness centrami. Hoci v závere docielili svoje, treba povedať, že fitness centrá sú vysoko rizikové miesta možného šírenia koronavírusu a práve pri tomto opatrení možno vidieť, že sa nebral ohľad na epidemiologické hľadisko. Ja tých ľudí chápem, je to často ich živobytie, no ide o najrizikovejšie miesta. Pritom sa dá športovať aj bezrizikovo na otvorenom priestranstve.

V takýchto prípadoch musím priznať, že sa premiér ocitá medzi mlynskými kameňmi. Tu treba však naďalej na ľudí apelovať, že opatrenia nie sú zavedené preto, aby sme mali dobré čísla, ale preto, aby v prvom rade ochránili ich blízkych – otcov, mamy, starých rodičov.

FOTO TASR – Jaroslav Novák

V susednom Česku sa čoskoro zruší povinnosť nosiť rúška v interiéroch, je to podľa vás predčasné?

Určite áno. Nosenie rúšok sa nám veľmi osvedčilo, dnes už existuje aj množstvo štúdií o tom, ako rúška výrazne pomáhajú v boji s koronavírusom a bránia šíreniu infekcie. Príkladom je aj nemecké mesto Jena, ktoré na začiatku pandémie zaviedlo povinné nosenie rúšok a dnes má najlepšie výsledky z celého Nemecka.

Benefit z tohto najmenej obmedzujúceho opatrenia je taký značný, že by sme ho zatiaľ určite nemali opúšťať. A touto cestou by som chcel verejne poprosiť aj novinárov a redaktorov, najmä v televíziách, hoci sa im táto povinnosť už skončila, aby opäť začali rúška nosiť a naďalej ukazovali ľuďom, že rúška v interiéri majú stále zmysel.

Na facebooku ste napísali, že v posledných dňoch máte pocit, že vláda podľahla sebaklamu úradníkov, ako všetko na papieri funguje, hoci realita je opačná. Rovnako tvrdíte, že boj s pandémiou na Slovensku v súčasnosti nemá pána. Máme to chápať tak, že je najvyšší čas, aby sa opäť prebral aj permanentný krízový štáb?

Všetky krajiny úspešné v boji s koronavírusom majú vybudovaný špeciálny tím, či už okolo ministra zdravotníctva, alebo vnútra. Na Slovensku bol síce spísaný pandemický plán, ktorý opisuje, ako k celej tejto záležitosti pristupovať a kto má čo riešiť, no celé sa to presunulo na ministra zdravotníctva.

V tomto prípade si však treba uvedomiť, že minister zdravotníctva musí v súčasnosti riešiť toľko problémov, od krachujúcich nemocníc po kolabujúce obvodné ambulancie, že podľa mňa nemá dostatočný priestor na to, aby sa naplno venoval takému veľkému problému, akým je stále koronavírus. Je tak na mieste, aby sme vytvorili špeciálne pracovisko, ktoré bude dohliadať výhradne na boj s pandémiou.

Prečo to nie je v hlavnej réžii Úradu verejného zdravotníctva, ako to možno vidieť v niektorých iných krajinách?

Úrad verejného zdravotníctva sa naplno venuje pandémii aj u nás, ale treba si priznať, že tento dôležitý úrad je dlhodobo poddimenzovaný. A druhá vec je, že na riešenie takého širokého problému je potrebné zastrešiť takmer všetky ministerstvá a viaceré úrady, teda chce to akési nadrezortné spájanie a riešenie.

Čo bude teda s permanentným krízovým štábom, ktorý tak donedávna fungoval?

Myslím si, že je veľmi potrebné, aby na Slovensku opäť vznikol špeciálny tím, ktorý sa bude zaoberať koronavírusom a koordinovať jednotlivé aktivity na dennej báze. Bez ohľadu na to, či to bude permanentný krízový štáb alebo nový orgán, je najvyšší čas, aby začal fungovať.

Na Slovensku sme si akosi zvykli na stav, že štátni úradníci a kompetentní sa tvária, ako všetko dobre funguje a ako je všetko dobre zabezpečené, hoci sú si vedomí toho, že to tak nie je. Takýto stav im totiž prináša najmenej problémov. Tvárenie sa, že všetko funguje, a o to viac to platí v čase koronakrízy, je veľmi nebezpečné. To je však naše národné špecifikum.

V prípade, že sa obnoví permanentný krízový štáb alebo vznikne nový orgán, ktorý bude boj s koronavírusom zastrešovať, plánujete v ňom ďalej pôsobiť?

Práca v krízovom štábe bola pre mňa osobne veľmi vyčerpávajúca. Išlo o prácu bez pracovného času v non-stop nasadení, takže som momentálne rád, že si pár dní môžem konečne oddýchnuť.

No uvedomujem si, že bol veľmi dôležitý a spravil veľmi veľa dobrých vecí, v mnohých prípadoch celkom neviditeľných. Toto teleso však malo veľký význam. Pôsobiť v krízovom štábe bola pre mňa veľká pocta. A, samozrejme, uvedomujem si vážnosť situácie, takže ak budem opäť oslovený, bral by som to ako svoju povinnosť.

Robert Mistrík, europoslanec Peter Pollák, predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský a manažér pôsobiaci v oblasti IT a telekomunikácií Peter Škodný na krízovom štábe na Úrade vlády 14. mája 2020. FOTO TASR – Martin Baumann

V rámci krízového štábu ste mali na starosti predovšetkým prípravu nemocníc a ochranných prostriedkov. Ako sú na tom nemocnice dnes? Zvládli by sme prípadnú druhú vlnu, ak by s ňou bolo spojených veľa pacientov s ťažším priebehom choroby?

Čo sa týka pripravenosti nemocníc po technickej stránke, výhodou je, že sme si to pri tých nízkych číslach už trochu natrénovali. Dokázali sme tiež nakúpiť a zabezpečiť ochranné prostriedky. Ešte pred utlmením činnosti krízového štábu sme odovzdali Štátnym hmotným rezervám zoznam a výpočty toho, čo bude treba nakúpiť aj pre prípadný scenár významného zhoršenia.

Vo vzťahu k ochranným prostriedkom by sme na tom teda mali byť už podstatne lepšie ako pri prvej vlne, i keď sa nám nepodarilo s ministerstvom hospodárstva rozbehnúť výrobu týchto prostriedkov aj na Slovensku. To osobne pokladám za chybu.

To, čo sa nám ani o mesiac, ani o rok nepodarí dať do poriadku, je personálne zabezpečenie nemocníc. A tým narážam najmä na nedostatok zdravotníkov, ale aj  lekárov. Ďalším problémom sú zdravotné sestry vo vyššom veku, ktorých je v slovenských nemocniciach i ambulanciách veľmi veľa, a pritom predstavujú rizikovú skupinu v tejto pandémii.

Ako veľký problém sa naplno ukázala počas pandémie aj ambulantná starostlivosť, keď mnoho ambulancií bolo zavretých, aj pre vek lekárov.

Nemali by sme paušalizovať. Kto z nás, ľudí v produktívnom veku, by pustil svojich rodičov v ohrozenej vekovej kategórii pracovať do takého rizikového prostredia?

Napriek tomu, že koronavírus blokuje zdravotnícky systém, čo má ďalšie následky, a vzhľadom na to, v akom zlom stave naše zdravotníctvo je, musím povedať, že sme pandémiu aj po zdravotníckej stránke zatiaľ zvládli veľmi dobre.

Ak by teda na Slovensko dorazila druhá vlna, myslíte si, že by sme v takom prípade zvládli boj s koronavírusom aj bez lockdownu a zatvorených škôl v akomsi smart móde? Alebo predpokladáte, že bude musieť opäť prísť k zatvoreniu krajiny?

Máme výhodu, že sme si to už trošku nacvičili a aj vďaka množstvu nových informácií a štúdií z celého sveta môžeme povedať, že úplnému lockdownu vieme predísť.

Myslím, že po novom by sme šli už cestou uzatvárania lokálnych ohnísk v danom území, aby sme tak predišli zatváraniu celého štátu, ako sme to mali možnosť zažiť v marci. Na druhej strane už vieme, ktoré spoločenské aktivity sú viac a ktoré sú menej rizikové, preto zatváranie ekonomiky môže byť veľmi adresné a cielené, a tým s menšími dosahmi.

Dnes už vieme, že väčšina prenosov bola v interiéri, že vonku sa vírus prenáša podstatne menej. Síce sa vírus prenáša aj dotykom, je to oveľa menej než aerosólom, teda tým, čo jeden človek vydýchne a druhý vdýchne. Rizikové sú hlavne veľké stretnutia cudzích ľudí a na malom priestore a nevetrané prevádzky.

No hlavne vieme, že v prvom rade je podstatné obmedziť pôsobenie chorých v populácii a ochrániť tých najzraniteľnejších. A na to by sme sa mali sústrediť. Ale boj s touto pandémiou nie je len vec štátu, je to na každom jednom z nás, aby sme sa správali zodpovedne.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0