Hazard Bojovníci proti herniam sú blízko dôležitého víťazstva

Po marcových parlamentných voľbách sme priniesli text o tom, prečo by snaha o zákaz hazardu v Bratislave mohla byť námetom na kriminálku. Zosumarizovali sme niekoľko javov, ktoré sprevádzajú snahu vytlačiť hazard z hlavného mesta. 

Medzi najdivokejšie úkazy patrí doteraz neobjasnená krádež petičných hárkov priamo z budovy magistrátu, ďalej opakované hlasovanie mestských poslancov o zákaze herní, následný súdny spor, naposledy pri zbieraní podpisov pod novú petíciu podozrenie z falošných dobrovoľníkov a napokon, čerešnička na torte, ktorú upiekla Threema – Marian Kočner a jeho záujem o tému hazardu na súdoch.

Môže to pôsobiť príliš zjednodušujúco, ale nič z tohto by sa zrejme nestalo, nebyť jednej veci – podmienky petície. 

Od roku 2013 totiž platí, že samospráva sa môže reguláciou hazardu na svojom území zaoberať až po vyzbieraní podpisov od 30 percent dospelých obyvateľov. Medzičasom sa podarilo do legislatívy presadiť zmenu – v prípade Bratislavy a Košíc stačia podpisy 15 percent obyvateľov.

Podmienka petície trápila snahy o vytlačenie herní aj v iných mestách. Svoje o tom vedia napríklad v Dolnom Kubíne, kde radnica neuznala 700 podpisov. V Nitre po prijatí nariadenia o zákaze herní ho prokurátor navrhoval zrušiť, lebo mal pochybnosti o počte podpisov pod petíciu. 

Ďalším kameňom úrazu formulácie súčasného zákona je, že počíta so zákazom hazardu len v prípade, ak sa obyvatelia v petícii sťažujú na narúšanie verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. 

Naplno sa toto úskalie prejavilo, keď bratislavský krajský súd rozhodoval o tom, či bol zákaz hazardu v Bratislave prijatý zákonne. Sudca pri rozhodnutí, ktoré bolo v neprospech mesta, prišiel s námietkou, že nevidí žiaden dôkaz, že mesto preverovalo narúšanie verejného poriadku. 

Všetkým podobným teátram, ktoré priniesla podmienka petície, môže byť čoskoro koniec. Koaliční poslanci v novele zákona o hazardných hrách navrhujú, aby mohli obce zakázať hazardné hry aj bez potreby petície občanov. Dnes by mali o novele hlasovať v prvom čítaní. 

Poslanci rozumne upozorňujú, že v slovenskom právnom poriadku chýba jasné definovanie pojmu verejný poriadok. Zároveň vypustenie petície považujú za posilnenie kompetencie samosprávy. 

Čuduj sa svete, samosprávy si myslia opak. Teda, aspoň ZMOS, ktorý žiada poslancov, aby zmenu zákona nepodporili, pretože „občianska petícia, od ktorej sa odvíja rozhodnutie zastupiteľstiev, je podľa nášho názoru vhodným, odskúšaným a vyváženým modelom dialógu medzi obyvateľmi a ich volenými orgánmi pre potreby regulácie hazardu v mestách a obciach.“

Príjmy z hazardu sú najmä pre malé obce nezanedbateľnou položkou, pre jednoduchšiu stopku hazardu by o ne mohli prísť. Naopak, krajské mestá už dávnejšie vyzývali vládu, aby si mohli otázku hazardu regulovať sami, bez potreby petície. 

Ak teda poslanci zbavia hazardnú legislatívu nadbytočnej podmienky petície, aktivisti za zrušenie herní si pripíšu jedno z kľúčových víťazstiev. 

Pretože znovu – zákaz hazardu v Bratislave dnes neplatí len pre to, že súd neuznal opakované hlasovanie mestských poslancov – pretože o petícii občanov sa podľa neho nehlasuje dvakrát.