Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Liberáli verzus konzervatívci Spoločnosť
24. jún 2020

Gender

Prečo sa časť feministiek spojila s konzervatívcami

Ani niektoré feministky nezvládajú držať krok s „trans“ hnutím. Ukazuje sa, že spojenectvo LGBT písmen už nie je samozrejmé.

Prečo sa časť feministiek spojila s konzervatívcami

Ilustračné foto Flickr

Tom Rost vlastní viac než storočný rodinný biznis, pohrebnú službu, v americkom štáte Michigan. Robil si svoju prácu a zrejme nikdy nečakal, že sa ocitne v centre spoločenskej debaty. To sa mu stalo v roku 2013, keď ho jeden z jeho zamestnancov Anthony Stephens po šiestich rokoch práce informoval, že sa bude po novom prezentovať ako žena Aimee Stephens.

Pre Rosta to znamenalo, že Stephens by začal používať rovnaké toalety ako jeho zamestnankyne, vyžadoval by rešpektovanie novej identity a porušil by predpísaný spôsob obliekania. Účelom oblekového dress codu pre mužov bolo priťahovať čo najmenej pozornosti počas náročných chvíľ, ktorými prechádzajú smútiace rodiny.

Po zvážení celej situácie sa Rost rozhodol odmietnuť Stephensov návrh a pracovný pomer ukončil. Nasledovala séria žalôb a odvolaní až na Najvyšší súd. Ten mal nakoniec rozhodnúť, či zákon zakazujúci diskrimináciu na základe pohlavia môže byť interpretovaný aj tak, že by zahŕňal rodovú identitu.

Je ťažké predstaviť si, ako by bolo možné zákon z roku 1964 interpretovať takýmto novátorským spôsobom. Pätnásťkrát boli v Kongrese navrhnuté zmeny, ktoré by do znenia pridali sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu, ale nikdy nezískali potrebnú väčšinu. Víťazstvo pre podporovateľov redefinície prišlo až súdnou cestou. Najvyšší súd rozhodol v polovici júna väčšinou šiestich sudcov proti trom, že diskriminácia na základe „rodu“ alebo sexuálnej orientácie v sebe nutne zahŕňa diskrimináciu „kvôli pohlaviu“.

Takto súd opustil interpretáciu zákona a prevzal úlohu zákonodarcu. Len ďalšie súdne spory rozhodnú, aký vplyv bude mať toto rozhodnutie na otázky náboženskej slobody, sociálnych služieb alebo športu. Otázkou je, či sa bežný Američan ešte môže spoľahnúť na znenie zákona. Ale zaujímavé je aj to, že tento prípad vyniesol na svetlo sveta rozpory v progresívnom tábore a neočakávané spojenectvá.

Zložitý vzťah feminizmu a trans agendy

WoLF je skratkou pre Women’s Liberation Front (Ženský oslobodenecký front). Jeho členky sa označujú za radikálne feministky, ktoré sa zasadzujú za „reproduktívnu suverenitu“ pre ženy a proti diskriminácii na základe rodu alebo pohlavia.

Až doteraz bolo nepredstaviteľné, aby WoLF našiel nejakú spoločnú pozíciu s Alliance Defending Freedom, kresťansko-konzervatívnou právnickou organizáciou, ktorá zastupovala Toma Rosta. V tomto prípade sa však ocitli na rovnakej strane.

Vo svojej intervencii pre Najvyšší súd WoLF napísal: „Právne predefinovanie „ženy“ na kohokoľvek, kto o sebe tvrdí, že je žena, ústi do vymazania žien ako triedy. Ak z pohľadu zákona môže byť ženou každý, potom ňou nie je nikto, a zákonná ochrana na základe pohlavia nemá vôbec žiadny zmysel.“

Ešte zaujímavejšia časť tohto stanoviska vyjadruje myšlienku, že trans aktivisti v skutočnosti posilňujú stereotypy, proti ktorým WoLF bojuje: „Jednoducho platí, že Aimee Stephens je muž. Chcel nosiť v práci sukňu a jeho argument na základe rodovej identity je ideológiou, ktorá diktuje, že ľudia nosiaci sukne sú ženy.“ Pre feministky z WoLFu sú pohlavie a rod dve oddelené nádoby – prvá je určená biológiou, druhá stereotypmi.

Realita bola zložitejšia než to, že Stephens chcel jednoducho nosiť sukňu. Ale toto tvrdenie poukazuje na jeden paradox trans pozície: ako niekto, kto sa narodil ako muž, vie, že sa cíti ako žena? Čo to vlastne znamená „cítiť sa ako žena“, okrem toho, že mám ženské telo? Nevolí si potom človek svoju identitu na základe stereotypov?

WoLF dokonca napísal spoločnú intervenciu s Family Policy Alliance, kresťanskou prorodinnou organizáciou. Nahradenie pohlavia rodom  označujú ako „orwellovský fiat“, teda vedomý súhlas s nepravdou. Tak ako strach z ohrozenia stúpa, feministky a lesby začínajú vystupovať na konzervatívnych zhromaždeniachpanelových diskusiách konzervatívnych think-tankov.

V prípade Toma Rosta intervenovalo aj Independent Women's Forum (Fórum nezávislých žien) spoločne s 1013 atlétkami a ich rodičmi. Obávajú sa, že voľná interpretácia slova „pohlavie“ by negatívne ovplyvnila chápanie zákona, ktorý zakazuje diskrimináciu vo vzdelávaní. Tento zákon má vplyv aj na silnú tradíciu športov na školách. Ak pohlavie znamená rod, čo bráni chlapcom, aby súťažili a vyhrávali v dievčenských súťažiach?

Prakticky nič. Selina Soule a ďalšie dve stredoškolské atlétky už podali sťažnosť na miestnu altetickú asociáciu v štáte Connecticut, ktorá to umožňuje. Dvaja biologickí chlapci dominovali v atletických súťažiach a odniesli si od roku 2017 celkovo 15 štátnych titulov, ktoré ešte rok predtým získalo deväť rôznych dievčat. Niekoľko atlétok sa preto nekvalifikovalo do ďalších kôl. Zhoršila sa im tak možnosť uchádzať sa o športové štipendiá na mimoriadne nákladné univerzitné vzdelanie.

Nie je to však „len“ otázkou štipendií a vzdelania. Tvár ženského športu samotného sa môže zmeniť. Nové rekordy v niektorých disciplínach už stanovili „transrodoví“ atléti. Postoj už informoval o mužoch dominujúcich v ženských športoch tu.

Biológia je konfliktnou líniou

Na Slovensku ešte stále nie je rodová téma natoľko presiaknutá do legislatívy alebo verejnej diskusie ako na Západe. Napriek tomu už niektoré feministky narazili na trans múr. To je príklad webovej stránky feminist.fyi, ktorá napriek svojmu radikálnemu feminizmu nestačí držať krok s progresívnou agendou.

Minulý september stránka publikovala a zdieľala článok vysvetľujúci skratku TERF – „trans-exkluzívne radikálne feministky“. Za týmto podivuhodným zhlukom slov sa skrýva nová nadávka pre feministky, ktoré sa stále držia toho, že pohlavie je objektívnou a dôležitou biologickou realitou.

V článku ukazuje feminist.fyi príklady názorov, za ktoré sa môže feministke takejto nadávky dostať, a tiež rôzne agresívne správy, ktoré zaplavujú takéto feministky na sociálnych sieťach.

Inzercia

Ale podľa niektorých aktivistov bol článok vlastne potvrdením autorkinej „transfóbie“. Na sociálnej sieti sa rozprúdila vášnivá debata a na Denníku N sa objavila aj blogová reakcia s názvom „Transženy sú ženy. Bodka.“ Niektoré feministky sa tak našli v jednom vreci, v ktorom sa nikdy nájsť nechceli – v „transfóbnom“ vreci, ktoré, ako sa zdá, teraz zdieľajú s konzervatívcami.

Cynik by mohol schmatnúť pukance, vyložiť si nohy a sledovať, ako sa progresívny liberalizmus stráca vo svojich vnútorných protirečeniach. Namiesto škodoradosti by však malo záležať na tom, aby v spoločnosti neprevládla vzájomná nevraživosť, rezignovanie na očividné pravdy a všadeprítomné nálepkovanie rôznymi „fóbiami“.

Pretože podchvíľou človeka napadne, kto každý v tom vreci môže ešte skončiť. Niektorí aktivisti napríklad tvrdia, že je v poriadku mať záujem iba o ženy, ale že predsa existujú „ženy“ s mužskou fyziológiou. Necítiť príťažlivosť k nim je podľa nich spôsobené našou „transfóbnou kultúrou“. Takže lesby, ktoré nemajú záujem o vzťah s „transženami“, sú vlastne „transfóbne“.

Vitajte vo vreci. V Spojenom kráľovstve už vzniklo združenie LGB Alliance – bez „téčka“. Je to skupina gejov, lesieb a bisexuálov, ktorí odmietajú, že pohlavie je iba „priradené pri narodení“ a chcú chrániť deti a mladých pred „nevedeckými rodovými doktrínami“.

Medicínske riešenia a deti

V knihe When Harry Became Sally ukázal Ryan Anderson absurdnosť, rozporuplnosť a škodlivosť chápania rodu ako subjektívnej seba-identifikácie. Knihou sa tiahne jedna kľúčová línia. Utrpenie spojené s pocitom odcudzenia od svojho vlastného tela je v mnohých prípadoch skutočné, no ideologické riešenia ho iba zhoršujú.

Anderson ponúka niekoľko príbehov ľudí, ktorí prešli zmenou pohlavia v nejakom období svojho života. Ich účelom malo byť potvrdenie sebaidentifikácie, ale žiadna z procedúr sa nestala skutočným riešením. Každý z nich si uvedomil, že skutočnú príčinu ich problémov nemohla vyriešiť úprava ich tela alebo to, akým zámenom ich oslovovali ostatní ľudia.

Výsledkom neschopnosti rozoznať skutočné príčiny sú telá, ktoré poškodili chirurgické zákroky, hormóny a zúfalá snaha o „de-tranzíciu“. Napriek tomu, že hormonálna a chirurgická „tranzícia“ sa používajú čoraz častejšie, Anderson ukazuje, že vedecké štúdie štatisticky nepotvrdzujú zlepšenie mentálneho zdravia pacientov.

Z mnohých dôvodov chýbajú v tejto oblasti kvalitné štúdie, faktom však zostáva, že zdravotníci v mnohých krajinách sebavedome vykonávajú nebezpečné experimenty na trpiacich ľuďoch. Stále viac ľudí si to uvedomuje a vystupuje proti tomu.

Počas posledných štyroch rokov dalo výpoveď 35 zdravotníkov a iných zamestnancov v londýnskej klinike v Tavistock Centre, ktorá sa v Anglicku ako jediná venuje deťom s rodovou dysfóriou (teda nespokojnosťou so svojím pohlavím). Marcus Evans, jeden z bývalých manažérov kliniky, rezignoval minulý rok, pretože manažment podľa jeho slov preceňoval svoju expertízu.

Podľa mnohých rodičov klinika prirýchlo nasmerovala ich deti k vážnym, život meniacim rozhodnutiam. Najskôr sa odporúča „sociálna tranzícia“, potom medikamenty na zablokovanie puberty, počas dospievania hormóny a v plnoletosti zákrok. Najmladší pacient mal 3 roky.

Štatistiky ukazujú zarážajúce čísla: v období 2009/2010 sa na klinike prihlásilo 32 dievčat. V období 2018/2019 to bolo už 1740 dievčat, čo je 54-násobný nárast v priebehu desiatich rokov. Otázkou je aj to, prečo počet prípadov chlapcov narástol „len“ 15-násobne z 40 na 624. Klinika teraz čelí za svoje praktiky žalobe zo strany bývalých pacientov, zdravotníkov a rodičov.

Znepokojená kultúrnym dopadom „rodovej“ kontroverzie na deti je aj autorka Harryho Pottera, J. K. Rowlingová. Svoje feministicky ladené obavy z rodovej ideológie nedávno vyjadrila v blogu, kde opísala aj agresivitu a nenávisť, s ktorou sa za svoje názory stretla.

Do pozornosti verejnosti sa však dostala už v decembri tým, že podporila Mayu Forstater. Táto daňová špecialistka prišla o prácu, pretože na sociálnych sieťach napísala, že biologickí muži sú muži, nech už sa identifikujú akokoľvek, a že uzákoniť opak by bolo ohrozením pre ženy a dievčatá.

Rowlingovej knihy začali trans aktivisti páliť (a podľa jej blogu aj kompostovať).

Nahlas

Zdá sa, že stále viac ľudí naprieč politickým a ideologickým spektrom je ochotných povedať svoj názor aj napriek zhoršujúcej sa právnej situácii v mnohých krajinách. V slovenskom kontexte by bolo chybou robiť z toho paniku a zbierať na tom politické body. Praktická úloha však zostáva: hovoriť pravdu jasne, ale s láskou, rešpektom a starostlivosťou.

Musíme nájsť pomoc pre tých, ktorí zápasia, stavať mosty s tými, s ktorými nesúhlasíme, aj s tými, ktorí sa dostali do nemilosti svojich vlastných ideologických prúdov. Spájať pravdu a lásku niekedy nie je jednoduché poslanie. Ale je to poslanie pre tieto naše časy.

Odporúčame