Víťazstvo matky nad nórskym Barnevernetom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Víťazstvo matky nad nórskym Barnevernetom

Protest proti praktikám nórskeho úradu o starostlivosť detí, foto z facebookovej stránky Stop Barnevernet in Norway.

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol prvý veľký proces proti nórskemu systému starostlivosti o deti. Matka odobratého dieťaťa po 11 rokoch procesov nakoniec vyhrala.

Jej príbeh však dobre ukazuje, že nespravodlivosť sa niekedy nedá úplne zvrátiť rozhodnutím súdu.

Kritika nórskeho systému starostlivosti o deti nie je novinkou a už nejaký čas nie je ani výlučnou doménou konzervatívcov. O jeho prešľapoch písali v BBC, rezolúciu o ňom prijalo tiež Parlamentné zhromaždenie Rady Európy. „Barnevernet“, ako sa systém nazýva, sa pre mnohých stal synonymom násilných intervencií štátu do života rodín.

Najčastejším príkladom jeho problémov je časté odoberanie detí na základe pochybných podozrení a neochota zabezpečiť čo najrýchlejšie znovuzjednotenie rodín. Niekoľko rokov predtým, ako sa o Barnevernet začali zaujímať medzinárodné organizácie a zahraničné médiá, naň narazila Trude Lobben.

Najkrajnejšie rozhodnutie

Slobodná Trude Lobben prežívala v roku 2008 náročné tehotenstvo. Ešte pred pôrodom sama požiadala Barnevernet o pomoc. Navrhli jej pobyt v rodinnom centre počas prvých mesiacov po pôrode. Už po necelom mesiaci bola však zvolaná núdzová porada kvôli poklesu hmotnosti dieťaťa. Padlo podozrenie, že matka zanedbáva kŕmenie. V strachu, že jej nakoniec nedovolia zo zariadenia odísť, tak odišla sama.

Úrady zareagovali odobratím trojtýždňového dieťaťa a umiestnili ho do náhradnej starostlivosti. Matke povolili dvojhodinový kontakt šesťkrát ročne. Mestský súd na jednej strane uznal, že prvotnú stratu váhy spôsobila viac infekcia než nedostatok potravy. No súčasne dospel k záveru, že vzťah matky a „psychologicky zraniteľného“ syna sa počas stretnutí nezlepšoval.

V decembri roku 2011 tak úrady prijali najkrajnejšie rozhodnutie: zbavili matku rodičovskej autority a dali dieťa na adopciu. V roku 2012 nórsky Najvyšší súd rozhodnutie nezvrátil. Matka následne podala sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) a tak spor dostal svoje známe meno: Strand Lobben a ostatní proti Nórsku.

V čom bol problém?

Na prvý pohľad nemusí byť jasné, prečo Barnevernet postupoval zle. Koniec koncov, Piata sekcia ESĽP (jeden z menších senátov súdu) rozhodla v roku 2017 tesným pomerom 4 ku 3, že žiadneho porušenia rodičovských práv a rodinného života sa Nórsko nedopustilo. Prečo nakoniec po poslednom možnom odvolaní Veľká komora rozhodla inak?

Barnevernet predpokladá, že vždy koná v najlepšom záujme dieťaťa. Preto keď si Lobben podľa Mestského súdu „nevyvinula pozitívnejší vzťah“ k náhradnej matke a Barnevernetu, považovalo sa to za dôkaz, že nie je spôsobilá starať sa o dieťa. Aj keď je jasné, že matka, ktorej odoberú dieťa, nebude mať k úradom pozitívny vzťah a nič to nehovorí ani o jej spôsobilosti.

Je tiež veľkou otázkou, ako sa môže za 12 hodín ročne rozvíjať vzťah matky a dieťaťa. A či sa na základe takejto lehoty dá ich vzťah vyhodnotiť. Súdy ďalej podľa Veľkej komory nevzali do úvahy, že Lobben sa medzitým vydala (odvtedy Strand Lobben) a úspešne vychovávala svoje druhé dieťa. Ešte predtým jej s výchovou mala pomáhať jej matka.

Našlo sa teda niekoľko závažných faktov, na ktoré nižšie súdy nebrali ohľad. Kvôli tomu nedokázali správne aplikovať hlavné princípy, ktoré majú v takýchto prípadoch platiť: násilné umiestnenie dieťaťa na adopciu má byť krajnou voľbou a v rámci rozumných medzí má byť zabezpečené čo najrýchlejšie znovuzjednotenie rodiny. Rozsudok Veľkej komory padol 10. septembra v jasnom pomere 13 ku 4 v prospech Strand Lobben.

Zaujímavé je, že sedem zo sudcov, ktorí hlasovali v prospech matky, vydalo ešte ďalšie súhlasné názory. Podľa nich nie sú jadrom problému iba čiastkové pochybenia v tomto konkrétnom procese, ale systematické chyby a nastavenie Barnevernetu. Poukazujú na to aj krajiny, ktoré sa svojimi príspevkami do procesu zapojili, medzi nimi aj Slovensko. Barnevernet je totiž v konfliktoch a súdnych procesoch s viacerými občanmi iných členských štátov Rady Európy, ale aj s občanmi mimoeurópskych krajín. Proti Nórsku sa v podobných prípadoch vedie na ESĽP viac než 20 prípadov.

Trpké, a predsa významné víťazstvo

Rozsudok pomohol vytvoriť ešte silnejší tlak na Nórsko v otázke starostlivosti o deti. Barnevernet už vie, že proti nemu stojí precedens, ktorý možno citovať na rôznych úrovniach súdov a medzinárodných organizácií. Zvyšuje sa tak šanca, že bude procesy prehrávať. Pre Nórsko môže byť ťažké tento tlak ustáť, pretože individuálni sťažovatelia, vlády aj občiansky sektor majú teraz v rukách aj právnu interpretáciu najvyššej autority.

Rozsudok ESĽP je zároveň povzbudením pre zástancov rodičovských práv a rodinného života, že v prípade nespravodlivých zásahov štátu sa majú o čo oprieť. A bude to aj varovným prstom pre štáty, ktoré by chceli zaviesť príliš prísne „detské politiky“.

Tento rozsudok má teda pozitívny význam ako precedens. Ale čo samotná sťažovateľka Trude Lobben? ESĽP nemohol urobiť nič viac, ako udeliť Nórsku pokutu. Víťazstvo tak znamená 35 000 eur, ale nie návrat dieťaťa. Napokon, syn má už 11 rokov, je adoptovaný a so svojou biologickou matkou prežil len prvých pár týždňov svojho života. Ťažko povedať, či by jeho navrátenie bolo v danej situácii vôbec prospešné.

Veľmi bolestivo sa ukázalo, že nespravodlivosť so sebou prináša dôsledky, ktoré súd často nemôže napraviť. A to aj keď vynesie správny rozsudok.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo