V ženskom športe čoraz viac vyhrávajú (bývalí) muži

V ženskom športe čoraz viac vyhrávajú (bývalí) muži

Rachel McKinnon víťazom súťaže v rámci svetového pohára UCI Master Track Cycling Worlds. Foto - CtclingWeekly.com

Súťažia ako športovkyne, no zo svojej genetiky čerpajú výhody, o ktorých sa ostatným ženám ani nesníva. Ženský šport tak začína strácať zmysel.

V ženskom športe sa objavil nový problém. Čoraz viac sa vyskytujú muži, ktorí podstúpili operačnú a hormonálnu zmenu pohlavia a je im umožnené súťažiť v ženských kategóriách. A čuduj sa svete – víťazia.

Príkladom je hádzanárka Hannah Mouncey, ktorá zmenu pohlavia absolvovala v roku 2016 a od roku 2018 úspešne reprezentuje ženský tím Austrálie v hádzanej. Dokonca sa tento rok zúčastní na svetovom šampionáte, kam sa kvalifikovala so svojím tímom.

Podobný osud má novozélandská „vzpieračka“ – pôvodne muž – Laurel Hubbard, ktorá zakrátko po zmene pohlavia suverénne zdolávala súperky na medzinárodných súťažiach.

V cyklistike zase máme Rachel McKinnon, pôvodne muža, ktorá rovnako siaha na tie najvyššie priečky.

Fenomén sa už týka aj športovania na stredných školách. Tento týždeň sa objavila správa, že prvé dve miesta na dievčenských bežeckých pretekoch majstrovstiev Connecticut high school vyhrali sedemnásťroční transgenderskí bežci.

Hlavne nekritizovať!

Samozrejme sa strhla vlna pobúrenia, ktorá však mala za následok obvinenie z homofóbie a transfóbie. Napríklad feministická a lesbická aktivistka Martina Navrátilová, ktorá napísala, že „mať penis a súťažiť ako žena nemôže byť štandardom“, po kritike status stiahla. Aj tak však bola vylúčená zo združenia Athlete Ally, v ktorom bola ambasádorkou pre LGBT športovcov.

Medzinárodný olympijský výbor (IOC) už od roku 2004 povoľuje transgender osobám súťažiť na olympijských hrách. A týchto osôb pribúda.

Osoby, ktoré sú pre zmenu „intersex“ (jedinci so ženskými a zároveň mužskými pohlavnými orgánmi), môžu pretekať v behoch na krátke a stredne dlhé trate. Podľa vyjadrenia Medzinárodnej atletickej federácie IAAF takáto športovkyňa môže začať pretekať, avšak predtým musí mať nízku hladinu testosterónu v krvi počas najmenej šiestich mesiacov a musí si ju udržať počas celého obdobia oprávnenia pretekať.

Predpokladá sa, že toto vyjadrenie je šité na mieru športovkyni Caster Semenya, ktorá valcuje preteky na krátke a stredne dlhé trate a vyniká svojím maskulínnym vzhľadom. IAAF jej v minulosti nariadila genetické testovanie, výsledky však nezverejnila. Isté informácie unikli, a to napríklad, že jej hladina testosterónu v krvi je trikrát vyššia ako u žien a tiež, že kvôli zriedkavej genetickej poruche nemá vaječníky ani maternicu. Zato má nezostúpené semenníky v dutine brušnej, ktoré produkujú testosterón.

Tým by sa dal vysvetliť jej maskulínny vzhľad, ako aj mimoriadne úspechy. Stačilo jej liekmi znížiť hladinu testosterónu na „ženskú hladinu“ a mohla pretekať. Nie prekvapivou zaujímavosťou je, že táto žena si za manželku zobrala ženu, pretože sa sama považuje za lesbu.

Vo svetle týchto poznatkov si kladiem otázku, prečo nemôžu pretekať ženy, ktoré v minulosti dopovali – užívali anabolické steroidy, teda akýsi syntetický testosterón. Pre pripomenutie, testosterón je mužský pohlavný hormón, ktorý má zásadný vplyv na vývin svalstva u mužov, ich celkovú telesnú konštrukciu, ale aj na sklon k riskovaniu a bojovnosti. Vysoké hladiny testosterónu u chlapcov sú prítomné už počas vnútromaternicového vývinu, aj preto je vývin chlapcov odlišný od vývinu dievčat prakticky od narodenia.

Zmysel ženského športu

Športovkyne sú prísne kontrolované, za doping anabolickými steroidmi je im udelený niekoľkoročný zákaz súťažiť, neraz aj doživotný zákaz ako v prípade kazašskej vzpieračky Fainy Sivanbajevy. Tu vzniká otázka, či by športovkyne tiež nemohli roky dopovať – užívať syntetický testosterón – a mohlo by im stačiť, aby boli 6 mesiacov „čisté“ ako Caster Semenya. Tá síce nedopovala, ale využívala účinok svojho vlastného testosterónu na svalstvo a celkovú telesnú konštrukciu.

Už v minulosti mnohé športovkyne používali pomerne šialené metódy, ako vyhrať. Napríklad v bývalom východnom Nemecku (NDR) bol doping riadený štátom a využívalo ho okolo 10-tisíc športovcov.

Existujú aj správy o tom, že u niektorých športovkýň NDR bola využívaná metóda umelého ukončenia tehotenstva. K riadenému otehotneniu malo dochádzať v tréningovom období. Telo športovkyne bolo počas tehotenstva zaplavené látkami, z ktorých niektoré majú rovnaké účinky ako zakázané anaboliká. V čase okolo pretekov potom išli na potrat. O týchto praktikách vypovedali viaceré športovkyne. Ako vidno, pre úspech sú niektorí športovci a športovkyne schopní podstúpiť úplne extrémne zásahy do tela.

Dnes poznáme omnoho účinnejšiu a istejšiu metódu, ako sa stať svetovou šampiónkou. Mužom „stačí“ podstúpiť operačnú a hormonálnu liečbu a vyhlásiť sa za ženu. Víťazstvá budú mať isté.

Akurát že pri sledovaní olympijských hier už nebudeme mať zážitok z výkonov žien, v ktorých sa môžu zrkadliť naše túžby. Že tvrdou prácou na sebe a umom môžeme dokázať nádherné výkony, že dokážeme neustále prekračovať zaužívané hranice.

Namiesto toho budeme odkázané na sledovanie panoptika ľudí, umenia plastickej chirurgie a hormonálnej liečby. Budú sa nás snažiť presvedčiť, že tie „ženy“ sú také isté ako my, aj keď sa narodili ako muži a zo svojej genetiky roky čerpali výhody, o ktorých sa nám ženám ani nesníva.

Možno tak získame pocit, že olympijské motto „vyššie, rýchlejšie, silnejšie“ sa nemusí dosiahnuť kráčaním za svojím snom a tvrdou drinou. Možno bude stačiť obyčajný podvod.

A ešte nám k tomu atletickí funkcionári a zástancovia zvláštneho druhu progresu aj zatlieskajú.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo