Gabaj? Ďakujem, už som zvracal...

Vždy si tak pohútam, keď vidím kravu pohadzovať chvostom, že to píše S, aby naznačila, že má rada sýtosť. (F. Gabaj, 1950, s. 56)

Na hodinách literatúry sa o komunistických dielach pani učiteľky často obmedzia na konštatovanie, že to bola „literatúra poznačená režimom“, a ide sa ďalej. Pedagóg a spisovateľ Anton Lauček svojou najnovšou knihou dokazuje, že z pohľadu dnešného človeka môžu vyznieť tieto texty bizarne, až smiešne.

Lauček začína svoju deväťdesiat stranovú knihu Schematická reportáž Ferdinanda Gabaja opisom politického a kultúrneho kontextu, v ktorom vzniká dogmatická próza. Čitateľom predstaví hlavných spisovateľov v totalitnom období, faktograficky spomenie ich nosné diela, situáciu, v akej sa autori nachádzali a tiež mediálnu politiku komunistickej strany po februári 48.
V druhej časti autor „listuje“ v knihe reportáží Ferdinanda Gabaja, učiteľa – komunistu, ktorý podľa Laučeka zašiel spomedzi všetkých poplatných spisovateľov päťdesiatych rokov v oslavách režimu najďalej v absurditách. Tie dotvárajú obraz o našej literatúre v jej najťažšom období.

Gabajova kniha reportáží Začíname žiť bola vydaná v roku 1950, Lauček komentuje každú jej kapitolu. Reportáže sú z JRD v Čečínskej Potôni. Chotár JRD opisuje ako továreň, kde „ďateľ kladivkom klepká do miazgy v pákach stromov, drozd spevom leští skrutky“. Pri čítaní úryvkov človek žasne nad tým, akými rôznymi spôsobmi sa dajú zmetaforizovať komunistické ideály.
Gabaj píše o istej žene, ktorá sa hnevala na svojho muža, ktorý vstúpil do JRD. No napokon „hrmot traktora ju obmäkčil.“ Oslava režimu a života na JRD nemá u Gabaja hraníc: „V združstevnenej dedine zlodeji vymreli. Všetko je akoby spoločné, nuž i pozor na všetko spoločný.“ Gabajova schéma nepripúšťa inú možnosť, ako spokojnosť dedinčanov s novým životom v kolektívnej spoločnosti, v ktorej našli „zmysel života a perspektívu.“ Čitateľa dojme aj prirovnanie zvuku padajúceho kravského trusu k potlesku. Gabaj sa nebojí vyjadriť aj k problémom životného prostredia: „Továrne komínmi dňom – nocou píšu do výšky úsilie o zvyšovaní životnej úrovne nás všetkých.“
Anton Lauček v závere odborne hodnotí „význam“ schematickej literatúry a jej príčiny. „Heslom socializmu je stále viac a lepšie.(...) Zmena ľudskej osobnosti je nežiadúca, nakoľko je prípustný iba jeden názor.“

Pavol Rábara

-----------------------------
Anton Lauček: Schematická reportáž Ferdinanda Gabaja, TESFO, Ružomberok 2008

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na