Kultúra 04. jún 2020

Tisíc a jeden vtip Legendárna Kalinova kniha je späť

Eva Čobejová
Eva Čobejová

Slovart vydal reedíciu knihy Jána L. Kalinu Tisíc a jeden vtip. Má zmysel opäť vydávať legendárnu knihu spätú s istou dobou?

Slovart vydal reedíciu knihy Jána L. Kalinu Tisíc a jeden vtip. Má zmysel opäť vydávať legendárnu knihu spätú s istou dobou?

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Eva Čobejová

Legendárna Kalinova kniha je späť
Pôvodné vydanie Kalinovej knihy z roku 1969.

Keď sa začínala normalizácia, mnohé rodiny si do zadných častí svojich knižníc odložili knihy, o ktorých vedeli, že budú čoskoro nebezpečné. Niekto tam mal Mňačkove reportáže, niekto Solženicynov Jeden deň Ivana Denisoviča a mnohí si do zakrytej časti police uložili Kalinovu knihu vtipov. Tá sa stala mimoriadne cennou komoditou. Lebo išli nudné ubíjajúce časy, v ktorých sa ešte aj humor zväčša zmenil na bezpohlavnú nudu.

Ak ste náhodou prejavili občiansku odvahu a nechali ste knihu s neprehliadnuteľným obalom vo viditeľnej časti knižnice, mohli ste zaznamenať rôzne reakcie tých, ktorým žltá kniha neunikla pozornosti. Niekto škaredo zazrel, niekto radšej odvrátil zrak, iný zasvätene mrkol.

Každá rodina, ktorá túto knihu vlastnila, má s ňou zrejme nejaké vlastné zážitky z čias normalizácie. Ak nemyslíme iba to, že sa vtipy z tej knihy rozprávali a šírili celé roky.

Triedny učiteľ len mlčky zavrel na kabinete dvere a položil na stôl tú žltú knihu.Zdieľať

V tej našej sa prihodilo aj to, že žiak základnej školy vzal knihu do školy, chcel byť borec, tak zakázanú knihu požičiaval kamarátom. Až ju učiteľ u jedného z nich objavil. Začalo sa vyšetrovanie a vinník bez mučenia „udal“ spolužiaka, ktorý knihu do školy doniesol. U nás doma bolo vtedy dosť dusno. Otca si predvolali do školy vo vážnej veci.

Triedny učiteľ len mlčky zavrel na kabinete dvere, položil na stôl tú žltú knihu a precedil cez zuby: „Aj ja mám tú knihu doma, veď všetci ju máme, nie? Ale nosiť ju do školy sa nesmie, jasné?“ Obe strany sa cítili trápne a ponížene.

Odvtedy bola kniha doma schovaná a nesmela sa vynášať z domu.

No kým väčšina z nás mala s knihou len podobne trápno-milé historky, jej autor Ján L. Kalina bol začiatkom roka 1970 vyhodený z komunistickej strany (vstúpil do nej po vojne ako mnohí židovskí intelektuáli, ktorí uverili, že iba komunisti dokážu nastoliť spravodlivú spoločnosť). Perzekúcie sa stupňovali. Vyhodili ho z práce, odpočúvali a nakoniec zatvorili a odsúdili.

Knihu, ktorá bola zrejme skutočným dôvodom rozsudku (hoci sa oficiálne našli iné dôvody), si kúpilo 25 000 čitateľov. A to už bola v upravenom stave, tie najtvrdšie politické vtipy boli vyhodené ešte pred tlačou. Kalinu odsúdili na dva roky nepodmienečne. Po roku ho pustili na amnestiu prezidenta.

Rodinu naďalej šikanovali, mstili sa na ich dcére, až to Kalinovci neuniesli a v roku 1977 požiadali v rámci akcie Asanácia o legálne vysťahovanie. O rok neskôr sa usídlili v Mníchove. Ján L. Kalina tam po dvoch rokoch zomrel.

No jeho kniha si žila svojím životom. Mnohé vtipy zľudoveli, šírili sa a pôsobili v tupom socialistickom režime terapeuticky. Napríklad: Najkratší vtip? Odišli. (Kto už tomuto vtipu nerozumie, tak je zrejme z generácie, ktorá nezažila dočasný pobyt sovietskych vojsk v Československu.)

Nie je to jednoduchá zbierka vtipov, aké bežne vychádzajú.Zdieľať

Kalinova kniha v čase normalizácie odľahčovala depresívny sivý život. Lebo nad jej stránkami v hlbokom súkromí sa dalo smiať z hlúposti, ktorá bola všade okolo, ale všetci sa tvárili, že je všetko normálne a znormalizované. V tom je jedinečná hodnota tej knihy.

No ako obstojí jej revidované vydanie? Nie je to jednoduchá zbierka vtipov, aké bežne vychádzajú. Kalina sa vtipom venoval systematicky, skúmal ich, triedil, kategorizoval. On priam bádal v tomto literárnom žánri, ktorý nepovažoval vôbec za obskúrny či podradný. Nemal ambíciu iba zozbierať vtipy.

Napriek tomu, že ide o knihu vtipov, je to intelektuálne pomerne náročné čítanie, mnohé vtipy potrebujú aj isté historické povedomie čitateľa. Môže to mať dnes úspech?

Nové vydanie knihy s upraveným názvom a doplnenými kapitolami.

Žijeme v dobe, keď humor, ani ten politický, nie je zakázanou komoditou, naopak, médiá si ctia ľudí, ktorí robia rôzne stand up comedy, zábavné programy, ktorí kreslia karikatúry alebo robia politicky nekorektný humor na stránke Zomri.sk.

Dnes je lepšie nebrať všetko smrteľne vážne, je lepšie, keď má aj vážny komentár vtip, ľahkosť, humor.

Uťahovať si dnes môže každý a zo všetkého. Aj z politikov, celebrít, pápeža, môžu sa písať pamflety či úlety. Stačí sa pozrieť na stránku Zomri sk. Je tam zbierka aj skvelých vtipov, aj hlúpostí, aj úletov.  

Legendy si hádam zaslúžia reedície, či nie?Zdieľať

Kalinova kniha sa môže zdať v tomto pretlaku humoru ako príliš suchá či intelektuálska. Tomu novučičkému vydaniu chýba aj tá patina a príbeh, ktorý stojí za každou knihou roky schovávanou v rodinnej knižnici počas normalizácie.

Ale je to legenda. A legendy si hádam zaslúžia reedície, či nie?

A ešte čosi na ukážku z knihy, aby bolo jasné, o aký druh humoru ide a že nie vždy sa čitateľovi chce iba smiať. Nie vždy to musí byť sranda, ale často je to vtipná skratka, ktorá skvele vystihne podstatu toho, čo sa okolo nás deje. Tento druh humoru je aj krutý, aj oslobodzujúci a katarzný.

Konečne sú známe posledné slová, ktoré povedal básnik revolúcie Majakovskij pred svojou samovraždou:

Súdruhovia, nestrieľajte!

Alebo:

- Prezraď mi konečne, prečo si vlastne vstúpil do KSČ!

- Z troch dôvodov.

- A to sú?

- Manželka a dve deti.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0