Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
21. máj 2020

Otváranie škôl

Pustiť či nepustiť? Rodičia sa rozhodujú, čo s deťmi od 1. júna

Školy momentálne zisťujú záujem, matky a otcovia vyhodnocujú, čo bude pre ich deti najlepšie.

Pustiť či nepustiť? Rodičia sa rozhodujú, čo s deťmi od 1. júna

Ilustračné foto – TASR/Henrich Mišovič

Rodičia, odvážite sa dať v júni deti do školy? Táto otázka sa objavila tesne pred pondelkovým ohlásením o uvoľňovaní opatrení v skupine na facebooku s názvom Zavretá škola. Táto skupina vznikla na sociálnej sieti v marci po zatvorení škôl a dnes má už viac ako tridsaťdvatisíc členov. V priebehu pár hodín k nej pribudli stovky odpovedí od rodičov, ale aj učiteľov, ktorí netrpezlivo čakali, čo bude so školami v najbližších týždňoch.

„Áno. U detí je podľa štúdií veľmi malé riziko, že sa nakazia, a aj veľmi malé riziko, že nakazia niekoho iného. Byť päť mesiacov doma sa mi zdá pri súčasnej epidemiologickej situácii zbytočné. To, že sa deti v časoch pred koronou v júni už neučili, neznamená, že sa nemusia ani teraz. A nejde predsa iba o učenie. Som za flexibilné reagovanie na aktuálnu situáciu,“ bola jedna z odpovedí pod príspevkom.

Diskutujúci rodičia reagovali rôzne. Boli medzi nimi takí, ktorých správa o znovuotvorení škôlok a prvého stupňa základných škôl nesmierne potešila, ale aj takí, ktorí to nepovažujú za šťastné rozhodnutie a s deťmi sa plánujú učiť z domu do konca školského roka.

„Myslím, že detičky by mali školu dokončiť online,“ znela ďalšia z množstva reakcií. „V  podstate už pomaličky finišujú, naša pani učiteľka sa k celému vyučovaniu postavila výborne. Dokonca robíme projekty, fakt super. Pre nás je zdravie prvoradé.“

Prísne podmienky

Premiér Igor Matovič spolu s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom v pondelok potvrdili to, o čom sa už v uplynulých dvoch týždňoch čoraz hlasnejšie hovorilo. V rámci ďalšej fázy uvoľňovania opatrení sa od 1. júna otvárajú škôlky a prvý až piaty ročník základných škôl. Zároveň začnú fungovať aj školské kluby detí. Všetko za prísnych hygienických podmienok, ktorých detaily sa v týchto dňoch nastavujú.

Ministerstvo však už pripravilo pomocný materiál, ktorý je akýmsi manuálom pre školské zariadenia.

Počet detí v jednej triede v materskej škole bude maximálne 15 detí, na základnej škole najviac 20 detí. Deti by mali ráno pred vstupom do škôlky a školy prejsť „zdravotným filtrom“, pravidelne si umývať ruky či nemiešať sa s inými skupinami. Časť vyučovania by mali stráviť vonku. Čo sa týka rúšok, pre škôlkarov povinné nebudú, žiaci základných škôl ich musia mať mimo skupiny, s ktorou sa učia. Prednosť by pri nástupe do škôl mali dostať deti zdravotníckych pracovníkov, policajtov, hasičov či učiteľov.

Minister školstva zdôraznil, že po návrate do škôl by sa deti nemali učiť klasickým vyučovacím štýlom v 45-minútových hodinách. Učitelia majú vzdelávať hravou formou a nepreberať nové učivo.

Keďže opätovné otvorenie škôl je dobrovoľné, zriaďovatelia a riaditelia škôl v týchto dňoch zisťujú záujem rodičov. Tí si môžu vybrať, či svoje dieťa do škôlky či školy ešte tento školský rok pošlú.

Postoj oslovil viacero rodičov s otázkou, či plánujú túto možnosť využiť a čo je pre nich pri rozhodovaní dôležité.
 

Podľa čoho sa rozhodujú

Katarína Sikoriaková má s manželom doma tri dcéry, z ktorých každá predstavuje iný typ školáčky. Najmladšia dcéra chodí do škôlky, ďalšia je prváčkou na základnej škole a tretia je už na druhom stupni.

Katarína s manželom počas celého obdobia pandémie naďalej chodia do práce, a preto je pre nich náročné venovať sa najmä malej prváčke, ktorá si vyžaduje pri učení väčšiu pozornosť. „Keď sa poobede vrátim z práce, už často nemá chuť na učenie, preto mi pomáha najstaršia dcéra a ja s ňou dobieham učivo cez víkend,“ hovorí Katarína.

Už je podľa vlastných slov rozhodnutá, že svoju prváčku do školy pošle. „Našu škôlkarku však nechám doma, nemalo by to pre mňa význam, keďže najstaršia dcéra ju môže postrážiť. Pri škôlke by som mala väčšie obavy, neviem si predstaviť, ako to tam bude v súčasnej situácii fungovať. Ak by som ju naozaj nemala kde nechať, možno vtedy by som to zvažovala,“ dodáva.

„Keď sa poobede vrátim z práce, už často nemá chuť na učenie, preto mi pomáha najstaršia dcéra a ja s ňou dobieham učivo cez víkend.“ Zdieľať

Podobne uvažuje aj matka šiestich detí Laura Karpatová. Znovuotvorenie školských zariadení sa v prípade jej rodiny týka iba syna tretiaka a dcéry piatačky. Okrem nich má dve mladšie deti, s ktorými je doma, a dve staršie chodia na osemročné gymnázium. Hoci by teda aj svojich prvostupniarov mohla nechať doma, neváha ich do školy poslať. „Aj ony samy sa tam tešia, takže nemám dôvod tak neurobiť,“ hovorí Laura. „Šanca, že sa nakazia, je momentálne podľa mňa dosť nízka, nevidím teda ani prekážky zo zdravotného hľadiska.“

Podľa jej slov sú už deti na prvom stupni schopné dodržiavať hygienu a ďalšie pravidlá. U škôlkarov by sa toho obávala. „Mám však kamarátku, ktorá uvažuje presne opačne. Prvostupniarov necháva doma a mladšie dieťa dá do škôlky.“

Rodičia, ktorých sme oslovili, sa rozhodujú na základe rôznych faktorov. U niektorých by sa nástup do školy týkal iba jedného z viacerých detí, a tak si povedali, že vynechajú komplikácie s „rannou logistikou“ a niekoľko týždňov do prázdnin ešte potiahnu učenie so všetkými deťmi doma.

Ako vraví Laura Karpatová, diskusia o plusoch a mínusoch júnového nástupu do školy sa iba začína a viacerí rodičia môžu prehodnotiť svoje rozhodnutie. „Aj my čakáme na informácie zo školy, aby sme vedeli, čo všetko bude potrebné zabezpečiť.“

Na záver dodáva, že návrat do škôl ešte pred koncom tohto školského roka môže byť prínosný aj pre učiteľov, pretože budú mať lepšiu príležitosť zistiť, ako na tom ich žiaci vedomostne sú. Zároveň to môže byť pozitívum aj pre psychiku detí, ktoré sú už viac ako dva mesiace zavreté doma. „Najmä tie na prvom stupni sú závislé od priameho kontaktu s učiteľmi aj kamarátmi. Aj keď sa možno v uplynulých mesiacoch vídavali cez počítačové obrazovky, osobný kontakt nič nenahradí.“

„Aj keď sa možno v uplynulých mesiacoch vídavali cez počítačové obrazovky, osobný kontakt nič nenahradí.“ Zdieľať

S týmto tvrdením súhlasí aj psychologička Jana Krettová. Dlhodobý výpadok kontaktu s rovesníkmi môže podľa nej vyvolať v deťoch stratu záujmu komunikovať a vzdelávať sa. „Postupom času strácajú osvojený systém, môže ich to viesť k pasivite či nude,“ hovorí.

Inzercia

„Deti, ktoré žijú v konfliktnom domácom prostredí, stratili v tomto období pokojné miesto – školu, kde sú v relatívnom bezpečí,“ dodáva s tým, že je tu tiež nemalá skupina žiakov, ktorí sa do online vyučovania nezapájajú a nemá ich kto skontrolovať.

Sama je matkou dvojičiek, ktoré sú v piatom ročníku. Oceňuje, že aspoň na pár týždňov sa do vyučovania v škole vrátia. „Čím dlhšie sú doma, tým viac strácajú pracovné návyky a plnenie úloh je pre nich čoraz náročnejšie.“

Kedy, ak nie teraz, vraví detská lekárka

Nájdu sa aj rodičia, ktorí by síce radi poslali dieťa do školy, no rozhodnutie zvažujú aj vzhľadom na zdravotný stav svojich najbližších. V takejto situácii je napríklad Jana Vinterová s manželom, ktorí majú synov v prvom a treťom ročníku a dcéru šiestačku. „Jediným dôvodom, prečo zatiaľ nie sme definitívne rozhodnutí, je to, že žijeme v jednom dome so starými rodičmi. Máme síce oddelené domácnosti, no zabrániť deťom v návšteve starých rodičov o poschodie nižšie alebo aj obyčajným náhodným stretnutiam nie je vždy ľahké,“ hovorí Jana.

S manželom teraz stoja pred dilemou, či dať deti do školy, menej sa mordovať s učením, no zabezpečiť izoláciu od starých rodičov alebo zostať naďalej doma a ešte mesiac sa potrápiť s domácim vzdelávaním. „Predpokladáme, že domáce vzdelávanie bude v júni pre nás ešte náročnejšie, lebo pani učiteľky budú mať už plné ruky práce v škole a online hodiny asi nebudú fungovať tak často ako doteraz, ak vôbec.“

Domáce vzdelávanie ich podľa jej slov stojí veľkú námahu. „Najmä náš najmladší prvák akosi nechce pochopiť, že hoci trávi celé dni doma, nie sú to prázdniny. Nás pracujúcich rodičov stojí naozaj množstvo času a energie popri vlastnom zamestnaní namotivovať deti, aby si sadli k učeniu, a ešte im aj reálne nejaké vedomosti odovzdať. V mnohom možno učiteľov dokážeme nahradiť, ale v učiteľskej autorite nie.“

Detská lekárka Kristína Visolajská už pred mesiacom pre Postoj hovorila o tom, že škôlky a prvý stupeň základných škôl by sa mali otvoriť čo najskôr. V mesiacoch máj a jún je totiž podľa jej slov najmenšia chorobnosť detí a výskyt viróz.

„Predpokladáme, že domáce vzdelávanie bude v júni pre nás ešte náročnejšie, lebo pani učiteľky budú mať už plné ruky práce v škole a online hodiny asi nebudú fungovať tak často ako doteraz, ak vôbec.“ Zdieľať

Kristína je presvedčená, že nás čaká druhá vlna pandémie, a preto je podľa nej lepšie nechať ísť deti do škôlok a škôl radšej teraz ako na jeseň. „Niektorí hovoria, že počkajú do septembra, ale pýtam sa načo? Veď práve na jeseň môže byť situácia horšia. Mnohí si myslia, že do konca leta vírus zmizne, ale to nie je pravda. Stále tu medzi nami cirkuluje a po lete môže udrieť silnejšie ako teraz.“

Kristína má s manželom Petrom, ktorý je členom permanentného krízového štábu na Úrade vlády, päť detí. Okrem jedného, ktoré je na druhom stupni, posiela zvyšné štyri do školy. „Kedy, ak nie teraz?“ hovorí.

Ako pediatrička vníma návrat detí medzi spolužiakov a učiteľov pozitívne aj zo zdravotného hľadiska. Všimla som si, že mnohým z nich stúpla hmotnosť. To je všeobecne na Slovensku problém, máme viac ako tretinu detí s nadváhou alebo obezitou. Dlhé obdobie, keď boli zavreté doma, im v tomto smere skôr uškodilo.“

Takisto sa podľa nej zvýšila závislosť od internetu, tabletov či televízie. Myslí si, že aj keď sa v školách nebudú posledný mesiac učiť naplno, už len zo zdravotného hľadiska im čas v inom prostredí môže prospieť.


Ilustračné foto – TASR/AP

Čo budú robiť v škole?

Práve nejasnosť v tom, čo vlastne majú deti z prvého stupňa po nástupe do školy robiť, niektorých rodičov odrádza. Tvrdia, že keď sa majú namiesto vyučovania iba hrať a rozprávať, neoplatí sa im dávať ich do školy.

Ministerstvo odporúča, aby školy upravili rozvrh a dbali na to, že časť žiakov sa do škôl v júni nevráti. Učitelia nemajú teda preberať nové učivo. Dôležitá je podľa ministerstva najmä socializácia detí.

Profesor pedagogiky Branislav Pupala, ktorý je tiež členom tímu v Štátnom pedagogickom ústave, pred dvomi dňami uverejnil na sociálnej sieti status, v ktorom vyjadril znepokojenie nad tým, že deti nemajú podľa avizovaných usmernení v podstate zmysluplnú náplň. „S údivom sa dozvedám, že po návrate do škôl sa deti majú hlavne socializovať, rozprávať sa o starostiach rodičov, prípadne si čítať pod stromami,“ píše Pupala.

Nepáči sa mu, že ministerstvo školstva pri ohlásení znovuotvorenia škôl vôbec neodporučilo vzdelávacie programy, ktoré boli pred pár týždňami vytvorené práve pre toto obdobie.

„V prvom rade boli vytvorené pre obdobie dištančného vzdelávania, keď boli žiaci a učitelia doma. Ale úplne v pohode by sa dali využiť aj teraz, pretože obsah učiva je v nich zredukovaný a dalo by sa podľa nich zodpovedne a zmysluplne postupovať aj o pár dní, keď sa školy znovu otvoria,“ hovorí Pupala pre Postoj s tým, že nerozumie, prečo ministerstvo tieto vlastné usmernenia ignoruje.

Do znovuotvorenia škôlok a škôl ostáva ešte viac ako týždeň, diskusia beží naplno a pokyny, pravidlá, ako aj názory rodičov na to, či je dobré poslať svoje ratolesti medzi spolužiakov a učiteľov, sa ešte môžu meniť.

V každom prípade je pozitívne, že konečne túto možnosť spoločnosť má a predpoveď o tom, že deti sa už v tomto školskom roku nevrátia do škôl, sa tak napokon nenaplní.

Odporúčame