Novinári, nelegitimizujte ukrajinských fašistov

Zdá sa to byť úplne jasné. Rasisti a fašisti by vo verejnej debate nemali byť braní na milosť, ani keď v jednej konkrétnej situácii stoja na správnej strane.

azov2.jpg

 Príslušníci práporu Azov v Kyjeve. Na automobile je znak práporu.

V posledných dňoch som o platnosti tohto pravidla dvakrát zapochyboval. V obidvoch prípadoch sa to týkalo tej istej osoby. Andrija Bileckého, veliteľa ukrajinského dobrovoľníckeho práporu Azov, a šéfa ukrajinského Sociálno-nacionálneho združenia. Najsmutnejšie je to, že tí, ktorí zlyhali, patria medzi ľudí, ktorí kvôli informovaniu o porušovaní ľudských práv viackrát riskovali život.

Český europoslanec a bývalý vojnový reportér Jaromír Štětina pozval Bileckého do Európskeho parlamentu a chce s ním usporiadať spoločnú tlačovú konferenciu. Novinárka Petra Procházková zase s Bileckým urobila rozhovor, ktorý vyšiel v denníku Sme.

Povedať o Bileckom, že je kontroverznou postavou, by bol veľký eufemizmus. Je síce pravda, že prápor Azov hrdinsky bojuje na východe Ukrajiny proti ruským separatistom, ale názory jeho atamana sa bez veľkej analýzy dajú označiť za nacistické. Potvrdili to nakoniec aj americkí kongresmani, ktorí špeciálnym dodatkom zakázali inštruktorom z USA cvičiť príslušníkov praporu Azov, pretože ich považujú za „neonacistov a rasistov“. Súčasťou zástavy Azovu je nakoniec symbol, ktorý je kópiou znaku tankových vojsk SS.

V programových materiáloch Bileckého Sociálno-nacionálneho združenia sa otvorene hovorí o boji za rasovú čistotu národa a veľkú Ukrajinu. Tá by mala vzniesť svoje územné nároky nielen voči Poľsku, Maďarsku či Bielorusku, ale aj voči Slovensku. Bileckyj a spol. by západnú hranicu Ukrajiny radi videli až niekde pri Prešove.

Tieto fakty však Štetina ignoruje a Procházková s nimi Bileckého nekonfrontuje. V úvode svojho rozhovoru len konštatuje, že sa o ňom „vraj“ hovorí ako o rasistovi a fašistovi a potom sa už spolu bavia o stratégii boja proti Rusku a separatistom. V texte, ktorý rozhovoru predchádza, Procházková dokonca rádoby ironicky argumentuje, že Bileckyj nebude na pôde Európskeho parlamentu so svojimi názormi na homosexuálov a nelegálnych migrantov patriť k „najmilitantnejším odporcom európskej dekadencie.“

Lenže ono to vôbec nie je vtipné. Štětinov a Procházkovej prístup k ľuďom ako Bileckyj (bez ohľadu, na ktorej strane konfliktu s Ruskom stoja) môže viesť len k jednému výsledku. Legitimizácii názorového prúdu, ktorého sú súčasťou.

Jozef Majchrák

Foto: TASR