Smrť číha v smogu

Každému, kto kedy letel do Ríma, sa mohol za jasného počasia naskytnúť zaujímavý pohľad. Keďže letisko Fiumicino je od mesta vzdialené niekoľko kilometrov, pri pristávaní vidieť prakticky celý Rím. Mesto je zahalené mierne hnedastým oparom, kým v samotných uliciach tento opar nevnímate. Pohybujete sa v ňom, dýchate ho – smog. Nie je to len neprirodzene hustá mestská hmla najmä v zime. Je tam stále.

Minulý týždeň zostala trochu nepovšimnutou správa o tom, že riziko úmrtia na COVID-19 je vyššie u ľudí, ktorí dlhodobo žijú v smogu. Vedci zo školy verejného zdravotníctva z Harvardovej univerzity skúmali údaje z viac ako 3000 okresov v USA. Výskumníci vypočítali dlhodobé priemerné hodnoty znečistenia jemnými časticami – sadzami poškodzujúcimi pľúca, ktoré sú známe aj ako PM2.5, z obdobia rokov 2000 – 2016 a porovnali ich s viac ako 7000 úmrtiami na COVID-19, ku ktorým došlo do 4. apríla. Zistili pritom, že nárast PM2.5 čo i len o jeden mikrogram na kubický meter bol spojený s 15-percentným nárastom v počte úmrtí.

Ak teda pľúca a celý respiračný systém dlhodobo poškodzuje „špinavý“ vzduch, vírusy a baktérie sa v nich ľahšie usádzajú a rýchlejšie sa množia.

Problém smogu vnímame najmä v zimných mesiacoch a v chladnom počasí. Prirodzená hmla udržiava čiastočky znečistenia v spodných vrstvách. A ak sa k emisiám z áut, dopravou vírenému prachu z ciest pridá aj slabý alebo žiadny vietor, ťažkosti s dýchaním majú aj ľudia bez vážnych zdravotných problémov.

Zaujímavé zistenie priniesli pred časom aj vedci z univerzít v Bologni a v Bari. Smog nielen poškodzuje respiračný systém, ale je aj výborným nosičom vírusov, ktoré sa šíria kvapôčkovou infekciou. Smog totiž obsahuje pevné častice PM2.5 (veľkosť 2,5 mikrometra), ktoré sú ideálnym nosičom pre COVID-19. Kvapôčky, ktoré vykašliava infikovaný človek vo vlhkom aerosólovom prostredí smogu, prežívajú podľa talianskych vedcov až tri hodiny. To je podľa štúdie aj dôvod, prečo sa vírus rýchlo šíri vo veľkých priemyselných aglomeráciách – ako je napríklad priemyselný sever Talianska.

Naopak, Rím mal v rovnakom období (január a február) menej priemyselného smogu a aj počet nových prípadov bol nižší než pod Alpami. Aj samotný pôvod vírusu je v čínskej provincii Chu-pej, ktorá je priemyselným regiónom s prakticky trvalým pokrytím smogom. Podmienky pre masové rozšírenie koronavírusu tak boli v tejto oblasti podľa talianskych vedcov ideálne.

Smog v hlavnom meste Lombardie, v Miláne 19. februára 2019. Foto – TASR/AP

Smog aj na vidieku

Jedna z najhorších smogových situácií na Slovensku je v hlavnom meste. Bratislava má najintenzívnejšiu premávku, obsah prachových častíc je pravidelne nad limitmi. Jesenné merania ukázali, že Bratislava má problém s takzvanými ultrajemnými časticami (UFP), ktoré majú veľkosť niekoľko nanometrov. V čistom mestskom prostredí je hodinový priemer menší ako 20 000 UFP na cm³. V Tatrách je priemer okolo 2 000. Merania ukázali v niektorých častiach Bratislavy nad 150 000 cm³.

Na jeseň minulého roka zažil výrazné zamorenie smogom napríklad Ružomberok. Ten je nielen priemyselným mestom, ale aj miestom, kde sa križuje západno-východná a severno-južná dopravná trasa. Mestu chýba dopravný obchvat, všetka tranzitná doprava sa tak koncentruje priamo v jeho uliciach. V spojitosti s dopravnými zápchami sa vzduch stáva nedýchateľným ešte viac.

Kysuce a Orava majú iný problém. V žilinskom kraji sú monitorovacie stanice len v Žiline, Martine a Ružomberku (pribudnúť by mali v Liptovskom Mikuláši a v Oščadnici). Kysuce a Orava sú pritom oblasti, ktoré susedia s českými a poľskými priemyselnými oblasťami, navyše sú tranzitným územím medzinárodnej dopravy a zároveň ide o prevažne vidiecku oblasť. Tá síce nemá priamo problém s priemyselným znečistením, ale počas vykurovacej sezóny, ktorá na severe Slovenska trvá dlho, je vzduch na dedinách plný dymu a sadzí z domácich kotlov na drevo a uhlie. Nad mnohými dedinami v údoliach sa tak po celú zimu vznáša modrastý opar dymu.

Problém s dýchateľnosťou vzduchu hlásila v uplynulej vykurovacej sezóne aj Považská Bystrica. Blízko sídliska, ktoré má centrálne vykurovanie, sú rodinné domy. Tie na zimu, rovnako ako na vidieku, nasadia kotle na drevo či uhlie. A hoci hygienici odporúčajú v zime viac vetrať, aby sa v bytoch nehromadili alergény a plesne, v blízkosti dymiacich komínov je to pre mnohých nerealizovateľné.

Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia (NMSKO), stanice zaradené v sieti European Monitoring and Evaluation Programme (EMEP), stanica Chopok zaradená aj v sieti Global Atmosphere Watch (GAW). Zdroj: SHMÚ

Európska environmentálna agentúra zverejnila v polovici októbra minulého roka správu, podľa ktorej až polovica Európanov žije v prostredí, v ktorom sú prekročené limity znečisťujúcich látok (ani podlimitné prostredie pritom nie je neškodlivé). Údaje boli zbierané v roku 2017 z viac ako 4 000 oficiálnych monitorovacích staníc.

Ochorenia, ktoré zhoršuje nadmerné znečistenie, mohli byť v roku 2016 v Európskej únii zodpovedné za 374-tisíc predčasných úmrtí. Na Slovensku mohla mať zhoršená kvalita ovzdušia v roku 2016 vplyv na smrť 5 000 ľudí.

Slovensko bolo v roku 2017 medzi piatimi štátmi s najvyššími ročnými hodnotami. Ďalej bolo Slovensko medzi štyrmi krajinami EÚ s najvyššími dennými hodnotami PM10.

Na Slovensku bolo vlani aktívnych 38 monitorovacích staníc. Ministerstvo životného prostredia sľubuje, že pribudnú ďalšie.

Smog si tvoríme aj doma

Talianska spoločnosť pre environmentálne lekárstvo (Societá Italiana di Medicina Ambientale) sa okrem súvislosti znečisteného vzduchu a koronavírusu vo svojich výskumoch venovala aj samotnej problematike smogu. Smog totiž nie je len problémom vonkajšieho prostredia, ale aj domácností. Odhaduje sa, že v rozvinutých krajinách strávi človek až 90 percent času v interiéri (dom, kancelária a škola), kvalita vzduchu vo vnútorných prostrediach sa tak stáva rozhodujúcou pre zdravie.

Znečistenie vnútorného prostredia chemicko-fyzikálnymi a biologickými látkami vplýva na dýchací systém, vyvoláva alergie a astmu, poruchy imunitného systému a škodí aj kardiovaskulárnemu a nervovému systému, ale aj pokožke a sliznici nosa a úst.

K znečisteniu vonkajšieho prostredia sa tak pridávajú aj látky vznikajúce vo vnútri. Z vonkajšieho prostredia prichádzajú oxidy dusíka, síry a uhlíka. Tie sa však tvoria aj vnútri, napríklad pri varení. Pri rôznych spôsoboch úpravy potravy vznikajú aj viaceré karcinogénne toxíny. Mikroskopické pevné častice sa do pľúc dostanú aj z domáceho prachu, najmä ak sa pravidelne nečistí či nemení filter vo vysávači. Ak sa v domácnosti používa krb či pec na pevné palivo, k vnútornému znečisteniu prispieva tiež tzv. polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi.  Z rôznych čistiacich prostriedkov sa uvoľňujú  prchavé organické zlúčeniny. Nemalou mierou prispieva aj fajčenie (aj pasívne) a používanie klasických aj aromatizovaných sviečok.

Vnútorný smog vzniká aj nesprávnym fungovaním domácich krbov či piecok. Ilustračné foto – TASR Milan Kapusta

Najviac ohrozenou skupinou vo vnútornom prostredí sú vo všeobecnosti deti (okrem ľudí s chronickými zdravotnými problémami). Deti totiž majú vyššiu frekvenciu dýchania ako dospelí a ich respiračný systém je vo vývoji vystavený alergiám. V miestnostiach, kde sa zdržiavajú alebo odpočívajú, sa odporúča vetrať každé 4 až 6 hodín, aby sa dosiahla úplná výmena vzduchu.

V nevetranom prostredí sa hromadí aj oxid uhličitý. Pri práci v interiéri znižuje výkonnosť, zvyšuje podráždenosť, v nevetraných triedach v škole napríklad výrazne klesá schopnosť žiakov porozumieť výkladu učiteľa.

Podľa údajov zhromaždených Svetovou zdravotníckou organizáciou len v Európe ročne zomrie 400-tisíc ľudí na následky znečisteného ovzdušia. Nejde len o respiračné choroby, nebezpečné látky sa cez pľúca dostávajú do celého organizmu. Krvou sa k bunkám dostáva nielen menej kyslíka, po celom tele sa rozlievajú aj toxíny poškodzujúce všetky orgány tela. Vyvolávajú bunkové mutácie, ktoré neraz skončia onkologickým ochorením. Vplyv majú aj na deti už v maternici, poškodzujú vajíčka i spermie.

Vplyvu prostredia sa vyhnúť nedá. Neexistuje prirodzene bezprašné prostredie a aj jedlo si nejakým spôsobom musíme pripraviť, musíme upratovať a aj dezinfikovať niektoré časti domácnosti je prospešnejšie, ako nechať ich bez akéhokoľvek zásahu. Nemáme zatiaľ k dispozícii ani technológiu, ktorá by efektívne vyrábala energiu s minimálnym množstvom emisií. A nie je jednoducho možné ani odstaviť priemysel a akúkoľvek ľudskú činnosť produkujúcu zdroje. Už len z prostého dôvodu, že by sme nemali čím zaplatiť zdravotníctvo.

Kde nájsť čistý vzduch

Hľadať účinné riešenie sa zdá byť nad ľudské možnosti. Návrhy sú neraz motivované ideologicky, perami mestských pseudoelít, ktoré pohodlne prídu do práce na bicykli, majú dosť peňazí na biopotraviny s prirážkou z najbližšej farmy a dosť času na domáce kváskovanie chleba. Zároveň sú presvedčení, že takto majú a musia žiť všetci. Ale zabúdajú, že ropa sa ťaží aj na asfalt pre cyklotrasy.

Prekážka v riešení problémov so znečistením prostredia, v ktorom žijeme, totiž tkvie aj v tom, že sa tejto témy chopili primárne ľavicovo-liberálne organizácie a jednotlivci. Tí nikdy nemajú ďaleko k sociálnemu inžinierstvu, ideologickému úkolovaniu vedy a výskumu a triednemu boju všeobecne (obsah tried si zároveň dokážu operatívne prispôsobiť aktuálnym ideologickým cieľom).

Ochrana prostredia, jeho kultivácia, rozumné a udržateľné využívanie je však srkz-naskrz prolife témou, teda témou ochrany života celého stvorenstva. Veď ak by lepším, zdravším prostredím došlo aspoň k miernemu poklesu výskytu zdravotne postihnutých detí, o to menej by mohlo byť umelých potratov, ktoré sa zdôvodňujú vrodeným poškodením dieťaťa. Platí to napríklad aj o výskyte umelých hormónov z hormonálnej antikoncepcie, ktoré sa kanalizačným systémom dostávajú do spodných vôd (a pitnej vody) alebo do riek a morí, kde sa hromadia v morských živočíchoch a obratom sa vracajú priamo na náš stôl.

Konzervatívci a zvlášť kresťania si však tému ochrany prostredia nechali ukradnúť ľavicovým radikálmi. Je čas sa ňou začať zaoberať naplno. Nie náhodou venoval pápež František jednu zo svojich encyklík práve starostlivosti o náš spoločný domov.