Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
04. 04. 2020, 14:50

Zbláznila sa Európa alebo to Švédsko robí zle?

O rozpačitom severskom experimente v boji s koronavírusom.

Zbláznila sa Európa alebo to Švédsko robí zle?

Záber z 27. marca z Drottninggatanu, hlavnej obchodnej ulice v Štokholme. FOTO TASR/AP

Zatiaľ čo si dnes mnohí politici nielen na Slovensku lámu hlavu nad tým, dokedy si štát môže z hľadiska ekonomiky dovoliť prísne dodržiavanie reštriktívnych opatrení a kedy by mal začať s ich postupným uvoľňovaním, v Európe sa stále nájdu krajiny, ktoré takmer žiadne „zákazy“ na zastavenie šírenia nákazy nezaviedli.

Len málokto by s odstupom času povedal, že počas svetovej pandémie koronavírusu je okrem autoritatívneho Bieloruska práve Švédsko tým európskym štátom, ktorý od samého začiatku ťahá za opačný koniec.

Kým susední Dáni, Nóri aj Fíni už pred niekoľkými týždňami zatvorili školy, svoje hranice, lyžiarske strediská, bary a reštaurácie a vyzvali všetkých, ktorí môžu, aby pracovali z domu, Švédsko sa rozhodlo vydať celkom inou cestou. Krajina prerušila výučbu len na stredných a vysokých školách, bez výraznejších epidemiologických opatrení zostali otvorené škôlky a základné školy, krčmy, reštaurácie, ako aj štátne hranice.

Čulý ruch a zábava donedávna vládli aj na lyžiarskych zjazdovkách, hoci to boli práve strediská v rakúskom Tirolsku a v severnom Taliansku, ktoré sú podľa škandinávskych úradov zdrojom nákazy v severskom regióne. Spočiatku boli zakázané len podujatia s viac ako 500 účastníkmi, ale keďže mnohí usporiadatelia akcií, či už divadelných predstavení alebo aj spomínaných lyžiarskych stredísk, toto pravidlo obchádzali a do divadla či na svahy púšťali presne 499 ľudí, vláda tak znížila počet na 50.

V stredu 1. apríla však Švédsko ohlásilo už necelých 5 000 potvrdených prípadov nákazy novým koronavírusom a 239 obetí (k dnešnému dňu je to 6 131 prípadov a 358 obetí), čo spôsobilo rastúci tlak na štátne orgány, aby konali razantnejšie a zaviedli prísnejšie opatrenia.

Krivka rastu nových potvrdených prípadov ochorenia Covid-19, ako aj denného počtu tých, ktorí jeho následkom podľahli. Zdroj: Wikipedia.org

Švédi to však opäť poňali po svojom. Síce vo štvrtok vláda úplne uzavrela lyžiarske strediská (donedávna posledné otvorené v Európe) a odporučila seniorom a chorým, aby nenakupovali, obchodom sa vyhýbali a zostali radšej sedieť doma, kiná, bary a reštaurácie zostávajú naďalej otvorené. Hostia však po novom musia sedieť za stolom, čím vláda prakticky zrušila klubové párty a opiáše.

Kabinet tiež vyzval občanov, aby sa počas blížiacich sa veľkonočných sviatkov vyhýbali cestovaniu a navštevovaniu príbuzných. Vláda taktiež zakázala návštevy domovov dôchodcov. Súčasťou nových usmernení je aj odporúčanie neuskutočňovať športové podujatia, hoci telocvične a športoviská sú naďalej otvorené.

Hoci švédske úrady vyzvali verejnosť už na začiatku, aby praktizovala sociálnu izoláciu, zvýšila umývanie rúk, izolovala seniorov a pracovala z domu, ak je to možné, ľudia i tak vysedávajú v kaviarňach, ihriská sú plné detí, nákaza sa šíri už aj v domovoch dôchodcov a napriek tomu sa niektorí ešte stále zdravia objatím či podaním rúk. Ulice Štokholmu síce stíchli, nazvať ich však vyľudnenými by nebolo reálnym opisom stavu. Viď titulná fotografia.

Svojský prístup Švédov v boji s koronavírusom automaticky vyvolal mnohé otázky. Kým kritici hovoria o štátnom hazarde so životmi občanov, zatiaľ čo svet nemá žiaden liek ani vakcínu proti ochoreniu, iní tento postup vnímajú ako bezprecedentnú, ale dôvtipnú stratégiu boja proti vírusu, ktorý inak „knock-outuje“ svetovú ekonomiku a stojí za stratou miliónov pracovných miest. S istotou však možno tvrdiť, že Švédi si chcú zachovať čo najväčšiu normálnosť aj v čase krízy.

V čom spočíva švédska stratégia?

V prvom rade sa vláda v Štokholme spolieha na zodpovedného švédskeho občana, ktorý sa riadi štátnymi pravidlami a dodržiava ich, čím vláda obhajuje svoj liberálny prístup k boju s koronavírusom a zanechanie nevídaného množstva osobnej slobody. Kabinet zatiaľ tvrdí, že občanom sa dá veriť a že v prípade prejavenia príznakov ochorenia COVID-19 zostanú doma. Zároveň ľavicový predseda vlády Stefan Löfven svojich krajanov vyzýva, aby sa správali „ako dospelí“ a nerozširovali „paniku alebo klebety“.

Panika je však presne to, čo vládne vo švédskej vedeckej a lekárskej komunite.

Švédsko si tiež od otvorených škôl sľubuje menší úpadok hospodárstva. Rodičia, a to nielen tí, ktorí pracujú na kľúčových pozíciách v oblasti zdravotnej starostlivosti, dopravy a zásobovania, vďaka otvoreným školám nie sú nútení zostať so svojimi deťmi doma a môžu tak ďalej pracovať.

Avšak aj napriek tomu, že krajina prakticky funguje ďalej, o prácu prišlo počas marca vyše 37-tisíc ľudí, čo prekračuje aj obdobie veľkej švédskej krízy v novembri 1992, keď skončilo bez zamestnania počas jedného mesiaca 22-tisíc Švédov.

Výhodou Švédska má byť aj pomerne malá populácia, nízka hustota zaľudnenia krajiny, ako aj existencia len jednej metropolitnej oblasti v okolí Štokholmu, kde bola zatiaľ diagnostikovaná väčšina prípadov.

Mapa výskytu potvrdených prípadov koronavírusu vo Švédsku. Zdroj: Wikipedia.org

V neposlednom rade však treba pripomenúť, že tón dnes neudáva vláda, ale hlavný epidemiológ krajiny Anders Tegnell, ktorý je v týchto dňoch najvplyvnejšou osobou v krajine spolu s Úradom verejného zdravotníctva. Do ich rúk vláda prakticky zverila riadenie situácie aj jej informovanie.

Za zmienku tiež stojí, že podľa národnej ústavy sú švédske verejné agentúry od vlády úplne nezávislé, a to z dôvodu obmedzenia možnej korupcie a prijímania rozhodnutí výlučne na základe odbornosti. Vláda týmto inštitúciám nemôže vydávať žiaden príkaz, ako konkrétny problém riešiť. Nerešpektovanie odborníkov úradu nie je zvyčajné, no ani zakázané. Ale konečnú zodpovednosť za prijaté rozhodnutie nesie aj tak vláda. Pri súčasných riešeniach Úradu verejného zdravotníctva sa však odborná verejnosť výrazne rozchádza.

Na porovnanie, aj v susednom Dánsku a Nórsku národné ekvivalenty švédskej agentúry verejného zdravia neodporúčali zatvorenie škôl, no miestne vlády ich napriek tomu zavreli. Dánsky minister zdravotníctva to vysvetlil tým, že hoci nemajú dnes dôkazy či všetky ich opatrenia majú význam, "radšej včas urobia krok príliš ďaleko, akoby o tri týždne neskôr mali zistiť, že toho spravili príliš málo."

Švédi tým, že nechávajú krajinu pomyselne „zapnutú“, si osvojili taktiku kolektívnej imunity, ktorú v úvode preferovala aj Veľká Británia či Holandsko, v porovnaní so Švédmi však z nej rýchlo vytriezveli.

Tegnell, ktorý ako hlavný štátny epidemiológ de facto diktuje vláde opatrenia pri riešení krízy, obhajuje stratégiu „zmierňovania“, ale odmieta ju nazývať kolektívnou imunitou. Jeho cieľom je však to isté: pomalé rozšírenie koronavírusu bez toho, aby preťažil zdravotný systém a zároveň bez nutnosti prijatia drastických obmedzení.

Hlavný švédsky epidemiológ o ochorení Covid-19 totiž hovorí, že to nie je choroba, ktorej sa zbavíme. Aby 10-miliónová krajina nadobudla stav už spomínanej kolektívnej imunity, infikovať vírusom a následne sa z neho zotaviť by sa muselo približne 60 % populácie, teda vyše šesť miliónov obyvateľov.

Pripravovaná poľná nemocnica vo výstavnom centre Stockholmsmassan v južnom Štokholme. FOTO TASR/AP

„Môžete buď počkať, kým si vaša populácia vytvorí imunitu, alebo čakať na vakcínu. Vakcína však s najväčšou pravdepodobnosťou bude k dispozícii najskôr o rok. Nebol by som prekvapený, keby to pre nás všetkých skončilo rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, čo robíme,“ povedal Tegnell pre spravodajský portál The Local. Pandémiu možno tak podľa jeho slov zastaviť iba kolektívnou imunitou alebo kombináciou imunity a očkovania, čo je v zásade to isté.

Aj keď sa situácia podľa neho neustále prehodnocuje, tvrdí, že Švédsko má krízu pod kontrolou, najdôležitejšie opatrenia boli už prijaté a krajina ešte nie je v štádiu, aby bola nútená urobiť viac. Sám si však nie je istý, či súčasné opatrenia v nejakej miere vôbec ovplyvňujú rýchlosť šírenia.

Švédska vláda čelí veľkej kritike

Medzinárodná, ale i vnútroštátna kritika švédskeho postoja spočíva predovšetkým v obavách, že krajina problém neberie vážne a počas celosvetovej pandémie, ktorá si vyžiadala už desaťtisíce obetí, sa správa nezodpovedne.

Vo Švédsku sa sformovala skupina popredných lekárskych a vedeckých odborníkov, ktorá v zúfalej snahe presvedčiť švédsku vládu prijať prísnejšie opatrenia spísala petíciu tvrdiac, že vláda vedie národ ku „katastrofe“. Petíciu podpísalo už viac ako 2 000 lekárov, vedcov a profesorov vrátane predsedu Nobelovej nadácie. Pomalú reakciu vlády kritizoval už aj renomovaný britský lekársky časopis The Lancet.

Hlavný epidemiológ krajiny Anders Tegnell švédsku stratégiu naďalej obhajuje a tvrdí, že sa snažia dosiahnuť to isté, čo aj iné európske krajiny, len iným spôsobom. Nárast prípadov nákazy podľa neho nie je traumatický a keby aj, nikde sa podľa neho nepodarilo šírenie nákazy spomaliť. Zjavne nesleduje dáta zo Slovenska.

Problém s pomyselným „vypnutím“ krajiny a „drastickými“ opatreniami typu uzatvárania škôl na štyri alebo päť mesiacov je podľa neho v tom, že systém tieto usmernenia vyčerpá a držať ho v podobnom móde niekoľko mesiacov jednoducho nie je možné. „Ak opatrenia zavediete príliš skoro, ľudia sa z nich unavia,“ hovorí.

Švédsky premiér Stefan Löfven počas nedeľného vystúpenia vo švédskej verejnoprávnej televízii. FOTO TASR/AP

Prikazovať podobné opatrenia podľa jeho slov nie je založené na vedeckých faktoch. Do toho hovorí, že blokáda krajiny nemusí vyriešiť druhú či tretiu vlnu, ktorú očakáva na jeseň. Rýchlosť šírenia ochorenia tiež podmieňuje stále neistému vplyvu počasia.

Relatívne tolerantná politika krajiny je podľa neho udržateľnejšia a účinnejšia pri ochrane zdravia ľudí. Profesorka mikrobiálnej patogenézy Cecília Söderberg-Nauclérová, výskumníčka na prestížnom Karolinskom inštitúte, pre britský The Guardian však uviedla, že je to práve švédska vláda a jej Úrad verejného zdravotníctva, ktorý nechce počúvať vedecké údaje, a tie, z ktorých vychádza, sú podľa nej „slabé a trápne“. Vláda sa podľa nej rozhodla nechať ľudí zomrieť.

Hoci ľavicový premiér na prístup Švédska povedal, že "veci sa musia najprv zhoršiť, aby sa začali zlepšovať", tiež varoval, že krajina bude čeliť mnohým ťažkým týždňom a mesiacom. Tri korunky sa zrejme pripravujú na vysoký počet prípadov. Náznakom je aj stavba dočasnej poľnej nemocnice v Štokholme s tisíckami postelí – čo naznačuje, že zmena politiky krajiny možno nie je tak ďaleko.

Tegnell však o poľných nemocniciach hovorí len ako o predbežnom opatrení, hoci tiež pripustil, že očakáva nárast tlaku na nemocnice. Ten už zaznamenali v hlavnom meste Švédska začiatkom tohto týždňa, preto zdvojnásobili svoje nemocničné kapacity.

Nastavenie Úradu verejného zdravotníctva pod správou Johana Carlsona možno vycítiť z jeho minulotýždňového prejavu, v ktorom povedal,  že oveľa viac životov bude podľa neho zničených v dôsledku odstavenia celých priemyselných odvetví, než pre koronavírus.

Švédsko si koleduje o malér

Viacerí odborníci sú voči švédskemu prístupu skeptickí najmä pre argumenty stojace na vode, ale hlavne pre nedostatočné testovanie. Pripúšťajú tak, že sa pandémia v krajine môže zhoršiť natoľko, že sa „lockdownu“ – v slovenských pomeroch známeho ako „black-out“ – Švédsko aj tak nevyhne.

Viaceré čísla totiž naznačujú, že krajina nemá najlepšie vyhliadky do ďalších dní. Už len krátke porovnanie severských krajín naznačuje, že skutočný počet prípadov infikovania novým koronavírusom v krajine je pravdepodobne oveľa vyšší.


V susedných krajinách Švédska sa dnes už diskutuje o tom, či im striktné opatrenia skutočne pomohli. Dánska premiérka Mette Frederiksenová už na začiatku tohto týždňa oznámila plány na otvorenie krajiny po Veľkej noci. O otvorení škôl sa už diskutuje aj v Nórsku či Fínsku. Na Islande, kde stavili na masívne testovanie a včasnú izoláciu nakazených, dokonca ani nedošlo k celoplošnému uzavretiu škôl. To, či tieto opatrenia neprichádzajú priskoro, taktiež stojí za diskusiu, už len na základe nej však možno sledovať, že okolité krajiny sú výrazne inde ako samotné Švédsko.

Je viac než pravdepodobné, že v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov sa počet hospitalizácií vo Švédsku začne zvyšovať oveľa rýchlejšie než v Dánsku a Nórsku aj napriek ich postupnému uvoľňovaniu. Ak následne dôjde k ochromeniu švédskeho zdravotného systému, nielen Dáni či Nóri pocítia, že zavedenie prísnejšej politiky bolo skutočne opodstatnené.

Kým však slovenský Inštitút zdravotníckej politiky ponúkol už dva strestesty vývoja situácie, najhorší švédsky scenár sa nedoťahuje ani na jeho najmiernejšiu predpoveď.

Vo svojom najhoršom scenári švédsky Úrad verejného zdravotníctva očakáva len 250 pacientov s nákazou koronavírusu s potrebou intenzívnej starostlivosti v hlavnom meste. Na vrchole epidémie by bolo podľa tejto štúdie potrebných v rámci celej krajiny iba 1 400 postelí intenzívnej starostlivosti, nehovoriac o tom, že momentálne je ich k dispozícii len 500. Švédski odborníci tak zjavne nejakú premennú podhodnotili či úplne odignorovali.

Vláda však dnes vo vzťahu k verejnosti čerpá z vysokej dôvery ľudu vo verejné inštitúcie (aj vďaka dlhoročnej efektívnej a transparentnej verejnej správe bez ohľadu na politickú príslušnosť).

Väčšina Švédov tak verí, že to, čo im hovorí vláda, je v ich najlepšom záujme, a tak aj napriek miernym pochybnostiam podľa nich švédska cesta nemusí byť automaticky zlá. Aj najnovší prieskum YouGov zachytávajúci nálady v súvislosti s pandémiou koronavírusu v 26 krajinách sveta ukazuje, že strach ľudí z vírusu je najnižší práve vo Švédsku. Iba 31 % Švédov tvrdí, že sa „veľmi“ alebo „trochu“ boja, že dostanú koronu. Aj napriek stovkám švédskych obetí ide o ostrý kontrast s inými národmi, ako napríklad Thajskom (20 obetí) alebo Vietnamom (0 obetí), kde je strach prakticky všadeprítomný.

Niektorí obyvatelia, ako napríklad hotelierka Elisabeth Hatlemová sa však na švédsky prístup pozerajú dvojako. Je vďačná, že môže mať stále otvorené, no na druhej strane v čase pandémie nerada posiela svojich šesť detí do školy. Úplná blokáda by bola pre ňu katastrofou, no zároveň má obavy, že Švédsko v určitom okamihu exploduje.

„Mám pocit, že žijem v obrovskom experimente a nikto sa ma nespýtal, či sa ho chcem zúčastniť,“ zhodnotila pre The New York Times.

Hoci sa dnes Švédsko javí nielen ako škandinávska anomália, je asi ešte priskoro tvrdiť, či jeho prístup bude koniec koncov neúspešný, alebo bude mať rovnaký záver ako krajiny, ktoré sa ku koronakríze postavili diametrálne odlišne. Zaujímavé však je, že zo Švédska pochádza aj environmentálna aktivistka Greta Thunbergová, ktorá vyzýva svetových lídrov, aby počúvali vedcov. V tomto prípade by asi nejedného zaujímalo ktorých.

Orla Vigsöová, profesorka krízovej komunikácie na univerzite v Göteborgu, zhrnula túto dilemu asi najvýstižnejšie: „Ľudia sa začínajú pýtať: sú iní hlúpi a paranoidní? Alebo to robí Švédsko zle?“

Keď som pred dvomi týždňami informoval na tomto mieste o výrazne odlišnom postupe krajiny, nepredpokladal som, že Švédsko bude naďalej kráčať proti prúdu. Mnohí odborníci sa zhodujú, že je nebezpečné a neetické spoliehať sa na spôsob boja proti chorobe štýlom kolektívnej imunity vzhľadom na to, že o víruse toho vieme stále žalostne málo.

Ide len o pragmatickosť Švédov alebo bude krajina v nasledujúcich týždňoch trpko platiť za svoj korona experiment? Ťažko povedať. Švédsko však stále verí, že jeho vlastná stratégia v boji s vírusom je tá správna.

Odporúčame