Naozaj sme akurát u nás takí nedemokrati, ako tvrdí expremiérka Radičová?

Pri vrcholení mediálnej hystérie pre náš šesťdňový „blackout“ zaznelo aj vyjadrenie expremiérky Ivety Radičovej, že vyspelé demokracie nepotrebujú vymáhať obmedzenia pohybu verejnosti políciou či armádou. Ako ďalej Radičová uviedla, vo vyspelých demokraciách majú občania vysokú dôveru k štátu a ten tak nemusí používať reštrikcie či príkazy. Naopak, postačí im apel na zodpovedné správanie a vyspelý občan demokratického sveta poslúchne.

Asi nie som jediný, komu sa v hlave pri týchto slovách premietli obrazy z Talianska či Španielska, kde polícia cez drony napomína občanov, aby sa okamžite vrátili do svojich domovov. Možno si pani profesorka pomyslela, že situácia v týchto krajinách je už priveľmi kritická alebo je možné, že Španielsko s Francom strašiacim zo záhrobia či večne nestabilné Taliansko možno ani nespadajú do stanovenej kategórie vyspelých demokracií.

Vyspelou krajinou s výraznou demokratickou tradíciou je zaiste Francúzsko. Niečo zhnité je však aj v štáte francúzskom. Napriek poučke pani Radičovej o tom, ako sa správajú skutočné demokracie, sa ešte štvrtého apríla minister vnútra Christophe Castaner vyjadril, že zavedie veľmi prísne opatrenia, ktoré znemožnia Parížanom rozletieť sa po celej krajine. Okrem zátarás na cestách bolo do služby cez Veľkú noc povolaných 160 000 policajtov. Ich náčelník Didier Lallement sa dokonca vyjadril, že budú dôsledne sledovať ľudí, ktorí opustia svoje domovy.

Ak napriek tomu občania neuposlúchnu a pôjdu na svoje „hlúpe výlety“ – ako vyjadril náčelník – tak okrem zastavenia policajnou hliadkou budú čeliť extrémnym pokutám.  A francúzski policajti tieto pokuty zjavne rozdávajú radi. Už koncom marca, keď opatrenia boli v platnosti len niekoľko dní, ich udelili 90 000. Netreba zabúdať na to, že občania Francúzska dnes nemôžu opustiť svoje domovy bez vyplnenia online dotazníka, kde musia zadať presný dôvod vzdialenia sa z bydliska.

Kde teda robia Francúzi chybu? Žeby neboli dostatočne vyspelou demokraciou? Prečo nedôveruje prezident Macron svojim občanom a ako skutočný demokrat neostane len pri apelovaní na ich svedomie? Ktovie, možno si len spomenul na stretnutia tisícov „šmolkov“ ktoré sa uskutočnilo presne deň pred zverejneným zákazom masových podujatí. Žeby predsa len tí Francúzi potrebovali príkazy od štátu?

Človek by si pritom myslel, že takíto spiatočnícki môžu byť len obyvatelia východnej Európy. Veď sme to my, komu chýba tradícia vyspelej demokracie.

Tá zaiste nechýba Spojenému Kráľovstvu. V rôznych politologických učebniciach sa dozvieme, že práve táto krajina je kolískou moderného parlamentarizmu. Pri počiatočnom experimente s imunitou stáda sa zdalo, že Briti sa budú správať ako priam dokonalá vyspelá demokracia a nebudú svojim občanom prikazovať úplne nič. Toto odhodlanie im však dlho nevydržalo a už týždeň pred koncom marca pristúpili k reštriktívnym opatreniam. Obyvatelia ostrovov tak už viac ako dva týždne môžu opustiť svoje domovy len na základe jednej zo štyroch výnimiek, o ktorých som už písal tu.

Na naše sklamanie, ani britská polícia nezaháľala a pustila sa do vymáhania reštrikčných opatrení. Do ulíc sa dokonca dostavila armáda. Policajti na uliciach boli dokonca iniciatívni až tak, že ich muselo napomenúť ministerstvo vnútra, aby sa trochu krotili. Nie, ministerstvu neprekáža, že už týždne príslušníci bezpečnostných zložiek vyháňajú ľudí z pláží či parkov, keď sa namiesto povoleného cvičenia raz do dňa venujú takej ilegálnej činnosti ako opaľovanie sa.  

Kontrolky zablikali až vtedy, keď sa objavilo video, ako polícia prísne napomína rodičov za to, že sa nechali hrať deti na predzáhradke vlastného domu. Ďalší zábavný moment sa odohral v Cambridgi, kde si polícia dala za cieľ kontrolovať nakupujúcich, či si v obchodoch skutočne zaobstarávajú len nevyhnutné potraviny a hygienické potreby. Nedajbože, aby nejaký trúfalec kúpil luxusný dezert a ruže pre svoju manželku.

Polícia od týchto „múdrych“ nápadov síce napokon ustúpila, ale otázkou zostáva, prečo nedôverujú v demokratickú vyspelosť svojho občana? Žeby to bolo tým, že polícia len v oblasti Greater Manchester odhalila v posledných dňoch 660 prípadov nelegálnych párty a celkovo 1 132 porušení zákazu pohybu na verejnosti? A človek by si myslel, že zrelá demokracia nemusí používať reštrikcie.

Veľká Británia je zaujímavým príkladom aj pre ďalšie opatrenie, ktoré vyvolalo vlnu nespokojnosti na Slovensku. Denník N nedávno priniesol srdcervúci článok o tom, ako si niektorí ľudia nebudú môcť uplatniť svoje „základné ľudské právo“ ísť na chalupu do iného okresu. Iste je to nepríjemné, ale netreba zabúdať, že takýto presun je veľmi problematický napríklad aj v Británii. Tu zobrali zákaz presunu mimo svojho domova tak vážne, že keď denník The Sun uverejnil fotku hlavnej medicínskej poradkyne škótskej vlády, ako sa počas víkendu zdržiava vo svojom dovolenkovom dome, tak tá pod tlakom verejnej mienky musela do dňa odstúpiť.

Dovolenkový dom doktorky Calderwoodovej je síce vzdialený len 70 km od jej bydliska v Edinburghu, ale už takýto presun bol porušením opatrenia, ktoré prikazuje necestovať mimo svojho domova. Na základe týchto opatrení vlády spoločnosť Airbnb zrušila možnosť privátneho ubytovania všetkým občanom okrem medicínskych pracovníkov.

Výnimočná doba si praje výnimočné opatrenia. Samozrejme, viaceré diktátorské režimy či štáty s takouto tendenciou využijú krízu na sprísnenia sledovania svojich občanov, zavedenie cenzúry a iné slobodu okliešťujúce opatrenia. Netreba si však zatvárať oči pred tým, že pri boji s nákazou prijímajú aj vyspelé demokratické krajiny opatrenia, ktoré by si inak nedovolili.

Namiesto toho, aby sme sami seba bičovali, že nám tu armáda s políciou po šesť dní berú základné slobody, by sme sa mohli potešiť tým, že skoré zavedenie obmedzení pohybu nám aspoň zatiaľ pomohlo odvrátiť katastrofu. A povedzme si rovno, tie naše „klasické opatrenia“ sú nič oproti obmedzeniam, ktoré museli prijať krajiny, ktoré s ich prijatím spočiatku váhali.