Testovanie v rómskych osadách je dôležitý krok

Lenka Zápotocká vyštudovala sociálnu prácu. Po škole pracovala ako terénna sociálna pracovníčka a primárne sa venovala práci s Rómami. Od roku 2014 pracuje v organizácii Človek v ohrození, koordinuje terénne aktivity v piatich komunitných centrách. V Kojaticiach, Petrovanoch, Sveržove a Roškovciach na východe krajiny a v Plaveckom Štvrtku na západnom Slovensku. Je vydatá, má dve deti.

Vláda ohlásila masívne testovanie v 33 rómskych osadách. Dôvodom je, že asi 1500 ľudí sa do týchto komunít vrátilo zo zahraničia bez toho, aby ostali v karanténe. Je to správny krok?

Je to dôležitý krok na zreálnenie situácie v rómskych osadách. Dôležité však budú aj následné kroky. Aby sa prípadne karantenizovanie celých oblastí, v našom prípade osád, opieralo o štandardné humanitárne postupy, ale aj rešpekt k ľudskej dôstojnosti.

Všeobecne sa predpokladá, že marginalizované rómske komunity predstavujú vysoké riziko z pohľadu šírenia epidémie koronavírusu. Je to tak?

Rómske komunity sú potenciálne veľkým rizikom pre šírenie epidémie, no zároveň by som dodala, že skôr kvôli generačnej chudobe ako etnicite. Taktiež by som nepaušalizovala, že úplne všetky. Existujú komunity, ktoré sa aj v tomto čase krízy vedia správať veľmi zodpovedne, chápu vydané nariadenia a majú zo situácie rovnaké obavy ako celá spoločnosť.

Ktoré typy komunít sú najrizikovejšie?

Rizikovými sú „klasické osady“ – chudobné komunity, kde je zlý hygienický štandard, chýbajúci alebo nedostatočne zabezpečený prístup k pitnej vode, vysoká hustota obyvateľov na malom území. Veľkú úlohu tu zohráva aj zdravotný stav a životný štýl, ktorý sa podpisuje na náchylnosti ľudí z týchto prostredí na ochorenia. No je pravdou, že je to aj o nastavení ľudí a ochote rešpektovať odporúčané postupy. Tak ako v majorite, aj medzi ľuďmi z chudobných komunít sa nájdu takí, ktorí nariadenia nerešpektujú, ale aj takí, ktorí to berú vážne aj napriek zlým životným podmienkam.

Máme však aj skúsenosť s takými, kde epidémiu berú ako ochorenie „bielych“ a veľké opatrenia najmä v rámci vlastnej komunity neriešia.Zdieľať

Aká je vaša skúsenosť z komunít, kde pôsobíte? Dodržiavajú Rómovia prijaté karanténne opatrenia?

Máme komunity, kde sa obyvatelia správajú ukážkovo, nezávisle od životných podmienok. Máme skúsenosť s ľuďmi, ktorí majú veľký rešpekt pred ochorením a v rámci svojich možností sa snažia chrániť seba i svoje okolie. Nosia rúška, dezinfikujú si domácnosti, nezhromažďujú sa vo veľkom, strážia si deti, sú disciplinovaní pri kontakte s úradmi. Máme však aj skúsenosť s takými, kde epidémiu berú ako ochorenie „bielych“ a veľké opatrenia najmä v rámci vlastnej komunity neriešia. No aj tie sa smerom k verejnosti snažia rešpektovať aspoň základné opatrenia, ako je nosenie rúšok.

Najzraniteľnejšie sú teda tie najchudobnejšie komunity?

Najmä tie, kde je problém dodržiavať základné hygienické štandardy. Nedostatočný prístup k vode, k možnosti dodržiavať základnú hygienu sú ohrozujúce faktory. Taktiež veľké komunity, kde sa kumuluje veľa ľudí na jednom mieste, vrátane chudobných mnohopočetných rodín obývajúcich len jednu miestnosť. Chudoba a zlá životná úroveň, nedostatočná výživa, spôsobujúca náchylnosť k ochoreniam, tiež prispievajú k veľkej zraniteľnosti. 

Ako to je s kontrolou dodržiavania týchto opatrení? 

Z našej pozície ako prevádzkovateľa komunitných centier môžeme pôsobiť na úrovni prevencie, odporúčaní, usmerňovaní, no nemáme kompetenciu ani poverenie na kontrolu dodržiavania opatrení. V našich komunitách to funguje najmä na báze prirodzene rešpektovanej autority a vybudovanej dôvery k našim kolegom v teréne, ktorá pomáha v komunitách prijímať navrhované opatrenia s väčším rešpektom.

Ako prijaté opatrenia, napríklad zatvorenie škôl, poznamenalo život v týchto komunitách?

Ľudia sa zdržiavajú viac doma, znížila sa mobilita, deti necestujú do škôl, ale mnohí dospelí zároveň prišli o možnosti zárobku. Problémom sa ukazuje byť vzdelávanie. Z našich komunít vieme, že sú rodiny, kde sa darí pokračovať vo vzdelávaní aj online formou, no vo väčšine prípadov dostupnosť online pripojenia nie je možná. Mnohé deti tak ostali „visieť v systéme“.

Problémom je zrejme aj výpadok školského stravovania.

V najchudobnejších rodinách to spôsobilo zvýšenie výdavkov na stravu, keďže deti už nemajú možnosť stravovať sa v škole. Ak sa k tomu pridá aj pokles príjmov rodičov hoci len z jednorazových prác, môžeme v dohľadnom čase očakávať problémy týkajúce za zabezpečenia základných potrieb. Zároveň to so sebou prináša aj zvýšenie počtu ľudí, ktorí sa celodenne zdržiavajú v domácnosti. V prípade najchudobnejších rodín, obývajúcich často jednu miestnosť, je potom nereálne zabrániť združovaniu sa v komunite.

Aké sú v čase epidémie vaše aktivity v rómskych osadách? Robíte niečo špeciálne?

Vo všetkých komunitách naďalej prevádzkujeme sociálnu službu komunitného centra, a to každý pracovný deň. Aby sme ochránili zdravie našich pracovníkov aj členov komunít, ale zároveň naďalej pomáhali, vytvorili sme krízový režim fungovania.

Čo to presne znamená?

Obmedzili sme napríklad kontaktné služby v teréne minimálne na čas, kým sa nám podarí pre pracovníkov zaobstarať dostatočné ochranné pomôcky. Naďalej poskytujeme poradenstvo, teraz prevažne telefonicky. V prípade osobného kontaktu sú dodržiavané základné pravidlá ochrany (rúška, rukavice) a odstup 2 metre pri komunikácii. Okrem toho v komunitách monitorujeme situáciu, šijeme a distribuujeme rúška, informujeme o aktuálnych opatreniach a snažíme sa aj o podporu vzdelávania detí, či už prostredníctvom distribúcie tlačených materiálov, telefonickým spojením s rodičmi, alebo aj online formou. Pre zlepšenie hygienického štandardu v najchudobnejších lokalitách sa nám tiež podarilo zakúpiť bandasky s výpustným ventilom, kde si budú môcť ľudia hygienicky načerpať a uchovávať vodu pre používanie v domácnostiach.

Aká je vaša skúsenosť so štátnymi orgánmi a samosprávou? 

V niektorých obciach sa nám veľmi dobre spolupracuje s miestnou samosprávou, inde je to na úrovni, že si každý rieši situáciu po svojom. Pokiaľ ide o spoluprácu so štátom, tak sme vypracovali zoznam odporúčaní, ktoré sme posunuli na úrad splnomocnenca pre rómske komunity, ministerstvo vnútra a ministerstvo sociálnych vecí i úrad vlády. Krízové štáby by však mali aktívnejšie spolupracovať s organizáciami, ktoré dlhodobo pôsobia v teréne. Ich expertíza, skúsenosti a ľudské kapacity sú pre zvládnutie situácie kľúčové.

V médiách sa často skloňuje okamžité uzatváranie celých komunít. Okamžitá karanténa celej komunity, bez ohľadu na jej stav a podmienky, však nemôže byť štandardizované riešenie.Zdieľať

Nedávno bola v Gelnici kvôli podozreniu z Covid-19 izolovaná celá rómska osada. Je to správny postup?

V prípade nerešpektovania karantény daného človeka je rozhodne správne na to upozorniť a urobiť isté opatrenia. Na druhej strane, v mnohých iných podobných prípadoch, ktoré boli aj medializované, sa však niečo také neudialo. To otvára otázky, či by sa takto konalo aj v prípade, že by karanténu porušil niekto z mestskej komunity. Karantenizovali by celé sídlisko či mesto?

Nie je dôvod takéhoto postupu práve vyššia rizikovosť šírenia epidémie v tomto prostredí?

V médiách sa často skloňuje okamžité uzatváranie celých komunít. Okamžitá karanténa celej komunity, bez ohľadu na jej stav a podmienky, však nemôže byť štandardizované riešenie. Každá komunita je iná a opatrenia musia byť robené odborne a s ohľadom na jej špecifiká, pričom musia dodržiavať humanitárne štandardy a dôstojnosť obyvateľov.

Existuje nejaký krízový manuál, ako v takomto prípade postupovať? 

Zatiaľ je len všeobecne platné, že podozrivé osoby majú ostať v karanténe. Kontrola dodržiavania nariadenia je však veľmi komplikovaná, najmä v prípade domácich karantén. Nám zatiaľ nie je známy žiaden postup odporúčaný krízovým štábom či inou inštitúciou, ktorý by jasne zadefinoval postupy, ktoré by boli aplikovateľné pre špecifické prostredie vylúčených komunít. Naša organizácia postupne preto vytvára odporúčania na štandardizované postupy, na základe skúseností z dvadsiatich rokov humanitárnej práce, ktoré ponúkame do všeobecných usmernení vydaných vládou.

Postačujú existujúce opatrenia alebo by mal štát v prípade rómskych osád urobiť aj nejaké špeciálne opatrenia?

Nie, nestačia. Musíme sa lepšie pripraviť a nastaviť postupy pre prípad, že sa ochorenie rozšíri vo vylúčených komunitách vo väčšej miere, prípadne sa odhalí zvýšeným testovaním. Určite tu budú isté všeobecne platné opatrenia. Vylúčené komunity sú však špecifické, či už ide o typy obydlí, hustotu osídlenia alebo možnosť zabezpečiť si základné potreby. V prostredí generačnej chudoby existujú mnohé ťažkosti a prekážky. Obyvatelia sa často chcú chrániť, ale nemajú možnosť dobrovoľnej karantény, keďže v dome žijú aj tri generácie, nemajú zásoby potravín ani peniaze na hygienické pomôcky. Jednoducho žijú v úplne iných podmienkach ako my. Krízové opatrenia musia tieto faktory a podmienky reflektovať.