Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
14. marec 2020

Ako západná Európa podceňuje koronavírus

Bez prijatia dostatočných opatrení Taliansko zrejme nebude poslednou krajinou, v ktorej naplno prepukne pandémia so všetkými nežiaducimi účinkami.
Ako západná Európa podceňuje koronavírus

Ilustračný záber. FOTO TASR/AP

Tí, čo sledujú situáciu v Taliansku, zrejme chápu, prečo sa slovenská vláda rozhodla prijať pomerne silné reštriktívne opatrenia už pár dní od potvrdenia prvej nákazy koronavírusom. A to ešte v čase, keď počty nakazených dosahovali číslo 16 (medzičasom už 32). Niekomu sa môže zdať, že opatrenia mohli byť ešte ráznejšie, no v porovnaní s inými štátmi Európy patríme medzi krajiny, ktoré sa neboja tvrdšie regulovať verejný život s cieľom spomaliť šírenie vírusu.

Faktom je, že ak sa neprijmú dostatočne striktné opatrenia, situácia sa môže stať neúnosnou. Upozornil na to pomerne rozsiahly analytický článok Tomasa Pueya, ktorého preklad (vďaka Samuelovi Marcovi) sa posledné dni šíri na sociálnych sieťach.

Text je povinným čítaním pre tých, ktorí majú pocit, že všetko, čo sa dnes okolo koronavírusu deje, možno označiť za paniku či prehnanú hystériu. Koronavírus sa v globalizovanom svete nezadržateľne blíži aj do našej krajiny a jeho dôsledky pri nedostatočných preventívnych opatreniach a ľahostajnosti ľudí dodržiavať ich bude musieť znášať celá spoločnosť.

Spomína aj pomerne dramatický scenár, že o dva až štyri týždne bude uzatvorený celý svet. K záchrane životov podľa Pueya pomôže práve niekoľko kľúčových dní, keď ľudia budú od seba dodržiavať odstup a tráviť čas v dobrovoľnej karanténe.

Ak v krajine došlo k úmrtiu, je to už vážne

Napriek tomu však existujú európske štáty, ktoré zatiaľ stavili na mäkký model s potenciálne nebezpečnými dôsledkami.

Okrem súčasne vybuchujúceho Talianska či Iránu (Čína a Južná Kórea sú už na ústupe) sa Pueyo zameriava na ďalšie problematické krajiny západnej Európy, a to najmä Francúzsko, Španielsko či Spojené štáty americké.

Prečítajte si tiež Karanténa Slovensko Zdieľať

Pointou celého textu je pochopiť, že vírus je už medzi nami, skrýva sa a exponenciálne rastie. Kým krajiny hlásia denne stovky potvrdených prípadov nákazy, nejde už o stovky, ale tisíce. Rovnako vysvetľuje, že ak v krajine došlo k úmrtiu v dôsledku ochorenia COVID-19, s veľkou pravdepodobnosťou je ochorenie ešte rozšírenejšie (na jedno úmrtie sa počet nakazených blíži k číslu osemsto) a šíri sa už nezadržateľne ďalej bez toho, aby sme o tom vedeli.

Teda hoci nemusíme vedieť presný počet prípadov, určite je omnoho vyšší než oficiálny a už dávno sa nemusí rátať v stovkách, ale pokojne aj v tisícoch či ešte väčších jednotkách.

Talianske Španielsko

Uveďme príklad Španielska, krajiny, ktorá je po Taliansku druhým najviac zasiahnutým štátom v Európe a piatou na svete. Ak teda dnes hlási Španielsko 5232 prípadov nákazy a 133 úmrtí (čo je zo dňa na deň polovičný nárast), podľa Pueyovej kalkulačky môže byť skutočný počet prípadov nákazy niekde v rozmedzí 106 400 až 523 200. V takom prípade už hovoríme o skutočne vysokom čísle.

Hoci oddnes platí v Španielsku dvojtýždňový núdzový stav, vo štvrtok, tri týždne od vypuknutia nákazy, keď krajina hlásila už viac než 3000 nakazených a vyše 80 mŕtvych, platili sprísnené opatrenia len na území niektorých regiónov Baskicka, Katalánska či v provincii Madrid, kde sa nachádza najväčšie ohnisko nákazy.

V súčasnosti je v karanténe celé Katalánsko uplatňujúc zákazy pripomínajúce slovenské pomery. I keď školy a univerzity sú uzavreté už v celej krajine, pozastavenie rôznych podujatí, kín či koncertov a zatváranie obchodov okrem potravín, lekární či drogérií stále nebolo prijaté celoplošne, ale len s platnosťou pre jednotlivé oblasti.

Dokonca aj španielsky premiér Pedro Sánchez pripustil, že na budúci týždeň sa v krajine objaví viac než 10-tisíc nových prípadov. A hoci už Madrid pod vážnosťou tejto situácie vytvoril núdzový plán premeny hotelov na nemocnice či tiež strojnásobil počet lôžok intenzívnej starostlivosti, ešte stále sa niektoré regióny krajiny tvária, akoby sa ich nová hrozba netýkala.

Zdroj: Wikipedia

Ďalším záverom analýzy Tomasa Pueya je teda posolstvo, že jedine uzavretím krajiny pred svetom, prijatím striktných opatrení a disciplinovanosťou samotných ľudí sa dá znížiť počet pribúdajúcich ochorení. V konečnom dôsledku aj počet úmrtí, a to desaťnásobne. Zároveň tak možno oddialiť apokalyptický scenár preplnených nemocníc a umierajúceho zdravotníckeho personálu od vyčerpanosti.

Belgická bublina

Pre ilustráciu západnej nezodpovednosti a ľahkovážnosti stavania sa k dnešnému už svetovému problému prejdime zo Španielska do Belgicka, riadiaceho centra Európskej únie. O neracionalite v rozhodovaní a v neprijímaní opatrení už v pondelok upozornila na sociálnej sieti slovenská europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová zo SaS.

Zaujímavý postreh vo štvrtok večer napísal pre Politico aj taliansky reportér Marco Bresolin pracujúci v Bruseli ako korešpondent novín La Stampa.

Novinár pôvodom z talianskeho Bergama, ktoré je v súčasnosti v rámci Talianska najkritickejšou oblasťou, píše o svojom boji s Belgičanmi, ktorí vážnosť situácie dlho nechápali. A to sám priznáva, že koronavírus ešte donedávna podceňoval aj on.

Už perex jeho článku („Pre Talianov v Bruseli je to ako žiť hororovým filmom, ktorý sme predtým už videli“) napovedá, že situácia je aj v tejto krajine skutočne kritická.

A čísla naznačujú, že sa veľmi nemýli. Od stredy rastie číslo pozitívnych prípadov koronavírusu denne v stovkách a od vypuknutia epidémie v Belgicku dosiahol momentálne celkový počet nakazených 559 osôb (dosiaľ ochoreniu podľahli traja ľudia). Pričom sa koronavírus dostal aj do bruselského hospicu.

Inzercia

Ak by sme použili Pueyovu kalkulačku, povedzme, že už teraz je počet prípadov v krajine niekde medzi 2 400 až 55 900.

A hoci v Belgicku bola situácia zlá už dlhšie obdobie, k zatvoreniu všetkých škôl (bez jaslí) došlo až po 12 dňoch. Kým na Slovensku sa podujal Bratislavský samosprávny kraj zavrieť školy už dva dni po potvrdení prvých troch prípadov, v Belgicku išlo o veľmi diskutovanú tému, ku ktorej sa štátne orgány nakoniec podujali až tento štvrtok vo večerných hodinách.

Nevedel to pochopiť nielen taliansky novinár, ktorý poznajúc spád udalostí z domovskej krajiny preventívne svojho syna nepustil do školy, ale ani mnohí ďalší belgickí občania, ktorí začali kvôli otvoreným školám počas týždňa spisovať petíciu, aby tak zatlačili na federálnu vládu a prinútili ju vôbec konať.

Zdroj: Wikipedia

Dokonca ešte vo štvrtok v čase, keď bolo nakazených už 400 ľudí, hovoril flámsky minister školstva Ben Weyts, že uzatvorenie všetkých škôl je „vylúčené“, a to z dôvodu obavy, že sa o školopovinné deti budú musieť postarať starí rodičia, ktorí ochorenie COVID-19 zvládajú výrazne horšie než ostatní.

Treba však priznať, že Belgicko má komplikovanú situáciu najmä v koordinácii, keďže prijatie nejakého opatrenia si vyžaduje spoluprácu až deviatich federálnych a regionálnych ministrov zdravotníctva. O nefunkčnosti belgickej federácie inokedy.

Dva týždne pozadu

Belgicko len zo štvrtka na piatok nariadilo zrušenie všetkých verejných aj súkromných spoločenských podujatí, skoro dva týždne od prvého výskytu vírusu (dovtedy platil zákaz len na podujatia s počtom presahujúcim tisíc účastníkov).

Od sobotňajšej polnoci do 3. apríla budú zatvorené aj bary a reštaurácie. Krajina pristúpila aj k zavretiu všetkých obchodov okrem potravín a lekární, ale len počas víkendu, teda rovnako ako na Slovensku.

Pred celkovým uzavretým hraníc zatiaľ belgické úrady vydali odporúčanie okrem Talianska necestovať ani do Španielska, nie však striktne, ale len „ak to nie je nevyhnutné“. Napriek prvým zákazom sa stále nehovorí o preventívnej domácej karanténe, len o preferovaní práce z domu. Ľudí tak miesto štátu vyzývajú zostať doma a nešíriť ďalej možnú nákazu aspoň samotní občania prostredníctvom kampane na sociálnych sieťach.

Prečítajte si tiež Podivné kroky Britov v boji s koronavírusom Zdieľať

Absolútnu vládnu neduchaprítomnosť, vedúcu takmer k samosprávnej anarchii, niekoľko dní nahrádzali miestne úrady, samotní organizátori verejných a súkromných podujatí, univerzity či dokonca aj katolícka cirkev. Tí nečakali, kým sa federálna vláda po dvoch týždňoch spamätá a zavedie dostatočné opatrenia proti pandémii koronavírusu. V predstihu vzali veci do vlastných rúk.

Starostovia v Belgicku vydali opatrenia od zrušenia verejných udalostí až po zastavenie všetkých nevyhnutných verejných služieb už počas týždňa. Katolícka cirkev v Belgicku išla o krok ďalej a oznámila, že do 3. apríla sa nebudú v celej krajine konať žiadne bohoslužby. Univerzity prešli do výučbového módu prostredníctvom videokonferencií a do 18. apríla zatvorili svoje prednáškové sály, i keď kampusy sú stále otvorené.

Novinár Marco Bresolin vo svojom texte tiež hovorí, že spolu s ďalšími Talianmi žijúcimi v Bruseli sa zamýšľal, čo môžu ešte urobiť, aby Belgičanom a všetkým Európanom žijúcim v „bubline“ otvorili oči a zabránili tomu, aby sa v Belgicku či inde stalo to isté, čo v ich domovskej krajine.

Ani konečné prijatie krízových opatrení však nič nemení na fakte, že Belgicko v brzdení šírenia nákazy zaostávalo dva týždne. A spolu s Belgickom aj celý aparát Európskej únie.

Všetko tak nasvedčuje tomu, že sa podobnej explózii vírusu nevyhnú. Problémové sú však aj ďalšie krajiny: okrem Španielska aj Francúzsko, Veľká Británia, ktorej scenár priniesol Kamil Draganovský, či rovnako Spojené štáty americké.

Nedostatočné opatrenia však robia aj menšie štáty ako Portugalsko, Holandsko a kontrolu nad vírusom už začali strácať i severské krajiny doteraz známe svojou disciplinovanosťou a prevenciou takmer vo všetkom.

Ako hovorí generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus, epidémia nového koronavírusu SARS-CoV-2 môže byť „kontrolovateľnou pandémiou“ v prípade, že jednotlivé krajiny sprísnia svoje opatrenia v boji proti tomuto vírusu.

V opačnom prípade podcenenie tohto problému bude v závere znamenať najmä zbytočne vyhasnuté ľudské životy a štát prevrátený naruby.

Odporúčame