Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
10. marec 2020

Karanténa Slovensko

Ak sa nechceme zajtra pod náporom koronavírusu premeniť na vojnovú zónu, už dnes sa musíme správať celkom inak.
Karanténa Slovensko

Na snímke celoplošná dezinfekcia vozidla bratislavskej mestskej hromadnej dopravy (MHD) metódou zahmlievania a na báze dezinfekčnej látky s obsahom striebra v Bratislave 9. marca 2020. FOTO TASR – Dano Veselský

Z Talianska dnes večer dorazili ďalšie desivé čísla, ktoré sú varovaním pre celú Európu vrátane nás: na koronavírus zomrelo 631 ľudí, čo je o 161 obetí viac než včera a o 265 viac, ako ich bolo predvčerom. Je isté, že počet obetí v najbližších dňoch vzrastie nie o desiatky, ale o stovky a nikto v tejto chvíli netuší, kde leží horná hranica nakazených aj mŕtvych.

Tá dynamika šokuje. Ešte 24. februára talianske úrady evidovali okolo stovky nakazených, 1. marca to už bolo viac ako tisíc.

V krajine, ktorá sa odvčera premenila na vojnovú zónu, už možno používať vojenskú terminológiu: koronavírus podľa najčerstvejších údajov napadol 10 149 Talianov, predbežne zabil 631 ľudí, v intenzívnej starostlivosti je k dnešnému dňu takmer 900 pacientov, vírus úspešne porazila asi tisícka pacientov. Samozrejme, tisíce ďalších infikovaných sú mimo ohrozenia a o pár dní či týždňov budú celkom zdraví a po novom aj imúnni. 

Talianska temná hodina

Doslova v stave obliehania je Lombardsko, zhodou okolností najbohatší taliansky región (10 miliónov obyvateľov): odtiaľto je takmer 60 percent infikovaných, ale až tri štvrtiny mŕtvych, je zjavné, že tamojšie zdravotnícke zariadenia – hoci celotaliansky patria k nadpriemeru – kolabujú pod náporom a nedokážu poskytnúť akútnu starostlivosť každému, kto ju potrebuje.

Kým 80-miliónové Nemecko má k dispozícii 28-tisíc lôžok na oddeleniach intenzívnej starostlivosti, v 60-miliónovom Taliansku ich je dokopy päťtisíc, ale ani to nevysvetľuje stupeň katastrofy, ktorej krajina momentálne čelí.

„Je to naša najtemnejšia hodina“ (Questa è la nostra ora più buia), takto včera churchillovsky prehovoril k národu premiér Giuseppe Conte, keď ohlasoval nové drastické opatrenia, ktoré obmedzia verejný život v Taliansku ako v stave vojnového ohrozenia. Aj tie sa rodili v postupnom chaose, najskôr platili len pre Lombardsko a 14 ďalších provincií, no ešte pred podpisom príslušného vládneho dekrétu unikli informácie o pripravovaných reštrikciách na verejnosť. Mnohí Taliani zo severu tak urýchlene zbalili kufre a vydali sa smerom na juh do prímorských oblastí, kde majú svoje letné domy či apartmány.

O 24 hodín Conteho vláda rozhodla, že nové, tvrdé pravidlá spolužitia už budú najbližšie tri týždne platiť nielen pre Lombardsko a okolie, ale pre celé Taliansko. Krajina sa tak z hodiny na hodinu zmenila na „zónu bezpečnosti“, obyvatelia sú povinní zdržiavať sa doma, presúvať sa môžu iba z pracovných alebo vážnych rodinných a zdravotných dôvodov. Obyvatelia sa majú vyhýbať osobným kontaktom, zachovávať od seba vzdialenosť aspoň jedného metra, mladí zaľúbenci majú odložiť rande minimálne do 3. apríla, do toho času starých otcov a mamy možno navštíviť, len ak je to nevyhnutné. Pokiaľ občana vonku zastaví policajt, mal by sa preukázať formulárom ministerstva vnútra (dá sa stiahnuť do mobilu alebo prepísať doma na papier), na ktorom uvedie dôvody presunu.

Podľa opozície na čele s Matteom Salvinim ani tieto opatrenia nie sú dostatočné. Salvini dnes po stretnutí s premiérom Contem kritizoval vládu, že z jej opatrení jasne nevyplýva, kto ešte môže a kto by už nemal chodiť do práce. Líder opozície preto žiada, aby všetci boli povinní pracovať z domu a po celej krajine sa zatvorili reštaurácie, bary, brány väčšiny fabrík a firiem. Cestu do práce by tak mali merať len niektoré povolania ako lekári, hasiči, policajti. Situácia je taká vážna, že o pár dní sa talianske mestá možno naozaj premenia na mestá duchov, ako to vlastne teraz navrhuje Salvini.

Ďalšia čerstvá talianska štatistika ukazuje, že koronavírus nie je výlučným problémom najstarších ľudí, ako sa dosiaľ z mediálnych správ utešovali mladé a stredné ročníky. Zo 440 pacientov, ktorí sú v Lombardsku vo vážnejšom stave na jednotkách intenzívnej starostlivosti, má osem percent 25 až 49 rokov, tretina je vo veku od 50 do 64 rokov, 37 percent je od 65 do 74 rokov, 22 percent má vyše 75 rokov.

Zomierajú zväčša tí najstarší, ktorí majú často aj iné zdravotné problémy, ale koronavírus zjavne ohrozuje i mladších ľudí, hoci drvivej väčšine z nich nespôsobuje väčšie komplikácie.

V ďalšej aktuálnej správe denníka Corriere della Sera, jednej z mála pozitívnych, ktoré môžu talianske médiá v týchto dňoch ponúknuť, sa zrkadlí podstata dnešnej drámy: zdá sa, že to najhoršie má za sebou prvý taliansky pacient, ktorého nakazil koronavírus, ide o 38-ročného muža, ktorý bol od 20. februára na prístrojoch vo vážnom stave. Odvčera, teda po 18 dňoch, už tento pacient dýcha bez prístrojov a podľa všetkého je z najhoršieho vonku. Lekári na príklade tohto symbolického, prvého pacienta ilustrujú, ako môže vírus zasiahnuť i mladších a čo všetko je potrebné, aby sa pacient dostal z vážneho stavu: po prvé, terapie, ktoré udržia vitálne funkcie (hydratácia, umelé kŕmenie), po druhé, užívanie experimentálneho kokteilu liekov, po tretie, neprítomnosť následných komplikácií.    

O pár dní bude aj u nás všetko inak

Nedá sa vylúčiť, že Taliani práve prežívajú podobný stav núdze, aký s istým oneskorením dorazí aj do iných európskych krajín. V Nemecku počet nakazených stúpa v posledných dňoch zhruba tempom, akým si prešli Taliani koncom februára. Podľa včerajších dát bolo v Nemecku hlásených vyše 1100 infikovaných, na dôsledky koronavírusu zatiaľ zomreli len dvaja Nemci, 89-ročná žena, ktorá po infekcii zomrela na zápal pľúc, a 78-ročný muž, ktorý sa nakazil na karnevale, neskôr zomrel na zlyhanie srdca.

Odborný tón diskusie udáva v Nemecku renomovaný virológ Christian Drosten, ktorý včera naliehavo hovoril o „absolútne vážnej situácii“. Drosten na základe správania aj dynamiky šírenia koronavírusu odhaduje, že tento vírus môže v priebehu najbližších mesiacov, respektíve dvoch rokov infikovať 60 až 70 percent Nemcov. Tento údaj si osvojila aj kancelárka Angela Merkelová, ktorá ho dnes večer  prezentovala účastníkom frakcie CDU, čím to povýšila na vládny odhad. Iný známy nemecký virológ, Alexander Kekulé, považuje tento odhad za prestrelený, ale aj on varuje pred zdramatizovaním nemeckej situácie. 

Napriek temným odhadom však Nemci – stále pod vplyvom nízkeho počtu obetí – pristupujú len k pomerne mäkkým opatreniam. Akoby sa spoliehali na to, že vedia rýchlo identifikovať reťaz nakazených osôb, ako aj na technickú a personálnu vybavenosť svojho zdravotníctva, ak by počet vážnejšie ohrozených pacientov nárazovo stúpol. Niektorí nemeckí virológovia však kritizujú štát za laxný prístup, podľa nich už malo v uplynulých dňoch prísť k plošnému zatváraniu škôl. Rovnako sa vo viacerých spolkových krajinách ďalej konajú kultúrne či športové podujatia, aké by už na Slovensku neboli možné.

Bavorsko zakázalo všetky podujatia s účasťou nad tisíc ľudí, no v Berlíne sa má pred 22-tisíc divákmi túto sobotu konať futbalový zápas miestneho klubu 1. FC Union proti Bayern Mníchov. S tým nič neurobí ani kancelárka Merkelová, ani momentálne najviditeľnejší muž nemeckej politiky, minister zdravotníctva Jens Spahn, ktorý formuluje rôzne odporúčania a apely, ale v silne federalizovanom systéme je viac-menej bezmocný.
 
Lenže relatívna idylka, ktorú si zatiaľ v strednej Európe užívame, už možno do pár dní pominie. Na Slovensku boli zvlášť špeciálne dôvody, aby sme už tento týždeň pristúpili k radikálnym preventívnym opatreniam, akými sú zatvorené školy, zrušené kultúrne, športové akcie, ako aj verejné omše, hoci sú zatiaľ v evidencii iba prví nakazení.

Máme síce stovky lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti, horšie to však môže byť s vybavenosťou, s pľúcnymi ventilátormi, ale aj so sestričkami, ktoré už teraz pracujú v niektorých nemocniciach na hranici únosnosti. Každý zasvätenejší lekár sa bojí predstavy, že náš systém by po mohutnom vpáde koronavírusu naraz testovali stovky pacientov, ktorí potrebujú akútnu pomoc. 

Boj s koronavírusom je hrou o čas, jeho šírenie treba čo najviac spomaliť a nespoliehať sa ani na predpovede zaručených odborníkov typu Ľuboša Fellnera z CK Bubo, ale aj niektorých u nás či v Česku medializovaných virológov, že s teplou jarou či letom vírus zanikne, lebo neprežije vyššie teploty. To sú možno staré schémy na chrípku, no s koronavírusom sa trápia aj v Singapure, kde sú tieto dni teploty okolo 30 stupňov. Neexistuje zatiaľ žiaden výskum, podľa ktorého by nám s týmto typom vírusu mohlo pomôcť počasie.

Preto sa treba mentálne pripraviť na ťažké týždne, možno mesiace, keď ešte stále nebude na trhu účinný liek. Masovému šíreniu koronavírusu tak ešte dlho nebudú môcť brániť lekári, ale iba štát a najmä jeho uvedomelí občania.     

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Odporúčame