Nacisti vyvraždili štvrtinu európskych Rómov, história to však stále prehliada

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Nacisti vyvraždili štvrtinu európskych Rómov, história to však stále prehliada

Rómske dievča väznené v Auschwitzi, snímka urobená orgánmi SS. Foto: Wiener Holocaust Library Collections

Dnes je 75 rokov od oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Nie celá história holokaustu je dostatočne známa.

Vyvraždenie okolo 500-tisíc európskych Rómov a Sintov nacistami a ich spolupracovníkmi počas druhej svetovej vojny je málo známym aspektom zverstiev, ku ktorým došlo v tomto období.

Bezprostredne po vojne sa vojnové zločiny proti Rómom nestíhali. Pozostalí zápasili s nadobudnutím potvrdenia o prenasledovaní a získaním kompenzácie. Rómske obete neboli priznané ani na pamätníkoch venovaných obetiam nacizmu.

Hoci je dnes už povedomie o zverstvách páchaných na Rómoch väčšie, zápas o uznanie pokračuje. Profesorka Eva Rosenhaftová, historička moderných nemeckých dejín, opisuje rómsku genocídu ako „zabudnutý holokaust“.

Ako kurátorka súčasnej expozície Wienerovej knižnice holokaustu pod názvom Zabudnuté obete: Nacistická genocída Rómov a Sintov som sa snažila túto často prehliadanú históriu preskúmať.

Naša knižnica je svetovo najstarším archívom materiálov o nacistickej ére a holokauste. Evidencie a informácie o skúsenostiach z nacistického útlaku Rómov sme zbierali od 50. rokov 20. storočia.

Knižnica vlastní materiály zozbierané akademickým bádateľom Donaldom Kenrickom a aktivistom a bádateľom Grattanom Puxonom v druhej polovici 60. rokov 20. storočia, ktoré boli prvým pokusom o systematickú dokumentáciu rómskej genocídy.

Česká Rómka Margaréta Krausová, ktorá prežila Auschwitz. Na jej ľavom predlaktí je viditeľné vytetované väzenské číslo. Foto: Wiener Holocaust Library Collections

Nútené práce a väznenie

Jeden z príbehov predstavených na výstave hovorí o Hansovi Braunovi, nemeckom mužovi sintskej národnosti.

Braun prežil nútené práce a väznenie v Auschwitzi. V 80. rokoch 20. storočia podal o svojich skúsenostiach svedectvo, ktorého kópia je uložená v našej knižnici.

Ďalšie archívne dokumenty preukazujú, ako prvé Braunove snahy o získanie kompenzácie zlyhali, pravdepodobne na základe nepodložených dôvodov, podľa ktorých ho nacisti zadržali, pretože mal byť kriminálnik, a nie z „rasových“ dôvodov.

V prvých rokoch po vojne sa kompenzácie rómskym a sintským obetiam zamietali z týchto dôvodov väčšinou napriek tomu, že existovali rozsiahle dôkazy, že v skutočnosti boli prenasledovaní v rámci kampane cieleného a v konečnom dôsledku genocídneho rasizmu.

Nacistická rasová ideológia

V druhej polovici 30. rokov 20. storočia sa nacistická rasová ideológia rozšírila do podoby, podľa ktorej Rómovia podobne ako Židia mali „nepriateľskú krv“ a ohrozovali silu „árijskej nadradenej rasy“.

V rámci rozvíjania týchto myšlienok boli Rómovia podrobení rozsiahlemu programu pseudovedeckého skúmania.

Boli tiež cieľom programov nútenej sterilizácie a vynútených medicínskych experimentov.

Margaréta Krausová (na fotografii), česká Rómka, ktorá prežila Auschwitz, bola obeťou nútených medicínskych experimentov.

Na povojnovej fotografii, ktorú v 50. rokoch 20. storočia urobil nemecký novinár Reimar Gilsenbach, je na jej ľavom predlaktí stále viditeľné vytetované väzenské číslo.

V strede sintský chlapec August so svojimi nemeckými príbuznými. August zomrel v Auschwitzi, pravdepodobne aj ostatní dvaja chlapci. Foto: The Conversation/University of Liverpool GLS Add GA

„Cigánsky“ tábor

Súčasťou výstavy sú aj výpovede očitých svedkov, ktoré podrobne opisujú takzvaný „cigánsky“ tábor v Auschwitzi. Július Hodosi, Róm z rakúskeho Burgenlandu, ktorý prežil Auschwitz, rozpráva o svojich deťoch, ktoré v tábore zomreli od hladu. Množstvo židovských preživších, vrátane Hermanna Langbeina, opísalo strašné podmienky v „cigánskom“ tábore. Povedal:

„Podmienky boli horšie než v iných táboroch. (...) Cestu medzi barakmi tvorilo hlboké bahno a špina. Cigáni stále nosili odevy, ktoré dostali po príchode. (...) Obuv chýbala. (...) Latríny boli postavené takým spôsobom, že pre rómske deti boli prakticky nepoužiteľné. Ošetrovňa bola v zúboženom stave.“

Ďalší svedok Dr. Max Benjamin, Žid z Kolína, ktorý bol lekárom v „cigánskej“ nemocnici v Auschwitzi, vo svojom svedectve pre knižnicu hovorí o „likvidácii“ „cigánskeho“ tábora, ku ktorej došlo v auguste 1944: „Počas jednej náhlej razie bol každý jeden cigánsky obyvateľ tohto tábora nahnaný do plynových komôr.“

Zo všetkých 23-tisíc ľudí, ktorí prešli týmto „cigánskym“ táborom v Auschwitzi, zomrelo 21-tisíc – na vyhladovanie, zlý zdravotný stav alebo boli vyvraždení v plynových komorách či iným spôsobom.

V 50. rokoch 20. storočia poskytla rakúska Rómka Hermína Horváthová rozsiahle svedectvo o svojich skúsenostiach z prenasledovania, ku ktorému dochádzalo po anšluse Rakúska v roku 1938. Bola odvedená do táborov na nútené práce a neskôr prežila koncentračné tábory. Sama zažila sexuálne násilie páchané esesákom a neskôr bola svedkom sexuálneho násilia proti rómskym dievčatám v Auschwitzi príslušníkmi SS.

Hoci však zbierky našej knižnice týkajúce sa prenasledovania a genocídy Rómov obsahujú veľa cenných dôkazov a svedectiev, nehovoria celý príbeh. Väčšina týchto dokumentov sa týka udalostí v Nemecku, Rakúsku a strednej Európe, ako aj situácie v táboroch a getách v Nemcami okupovanom Poľsku.

Židovský holokaust a rómska genocída zahŕňajú aj masové popravy zastrelením vykonávané nacistami a ich spolupracovníkmi vo východnej Európe a na sovietskych teritóriách. Na ďalších miestach, napríklad v Chorvátsku, kde vládol režim spolupracujúci s nacistami, sa na Rómoch vykonávali podobné zverstvá.

Genocída proti Rómom a Sintom zasiahla ľudí naprieč celou Európou od spoločenstiev vo Francúzsku až po tie na Ukrajine a v Grécku. Táto strašná história sa však často prehliada a európski Rómovia na celom kontinente naďalej čelia veľkej diskriminácii a násiliu.

Veríme, že naša výstava pomôže túto históriu objasniť a varovať pred tým, kam predsudky a diskriminácia môžu viesť.

Pôvodný text: Nazis murdered a quarter of Europe’s Roma, but history still overlooks this genocide. Uverejnené v spolupráci s The Conversation, preložil L. Obšitník.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo