Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
23. január 2020

Veriaci, ktorí zachraňujú klímu

Na návšteve anglických kresťanov, ktorí nechcú ničiť planétu rodením väčšieho počtu detí.
Veriaci, ktorí zachraňujú klímu

Kostol svätého Wulframa v Granthame, rodisku Margaret Thatcherovej.

„Extinction Rebellion“, skrátene „XR“, je radikálne ekologické hnutie, ktoré blokádami dopravy a peknými apokalyptickými obrazmi „rebeluje proti vymieraniu“. Podobne ako iniciatíva „Birth Strike“, ktorej stúpenkyne upúšťajú kvôli planéte od rodenia detí, je XR silné vlastne len v Anglicku.

A tak som sa vydal do hrdého stredoanglického mestečka Grantham. V Granthame totiž vyrástla politička, ktorá už v 80. rokoch minulého storočia varovala pred globálnym otepľovaním spôsobeným oxidom uhličitým. Reč je o Margaret Thatcherovej. Vo svojich neskorých rokoch, keď už ekologické hnutie považovala za príliš antikapitalistické, sa síce z Thatcherovej stala klimatická skeptička, no faktom je, že bola prvým významným politikom, ktorý povýšil globálne otepľovanie na politickú agendu. Faktom je aj to, že Thatcherová v pozícii premiérky nechala založiť a financovať inštitúty pre výskum dôsledkov zmeny klímy a zaviedla prvé legislatívne projekty na zníženie emisií CO₂.

Chrám, kde vzývajú klímu

Tieto dávne zelené vyznania železnej lady nás stavajú pred hádanku: Prečo obhajovala zatvorenie uhoľných baní, ale vítala ťažbu ropy a plynu a atómovú energiu? Išlo jej o to, aby dodatočnou ranou zlomila krk štrajkujúcim baníkom? Chcela – ako dnes tvrdí jej vtedajší minister energetiky Nigel Lawson – „argumentom emisií oxidu uhličitého nastražiť pascu“ ekologickému hnutiu? Alebo sa úprimne obávala o prežitie planéty?

Samuel Asplin, 26-ročný seriózne pôsobiaci vyziabnutý okuliarnik, liberálny demokrat a zelený, anglikán aj kvaker, ma vyzdvihol zo železničnej stanice Grantham. Samovi rodičia sú znovuzrodení kresťania, Sam je anglikán, ktorý však každú nedeľu po anglikánskej bohoslužbe chodí aj ku kvakerom, aby tam nerobil nič iné, ako len „potichu sedel“. Vklad hnutia „Birth Strike“ považuje za správny, ako predškolský učiteľ „by som predsa len dúfal, že budem mať dieťa – jedno“. Sam mi kúpil dve knihy, jednu od Grety Thunbergovej, ktorá ho „absolútne a dokonale inšpirovala“, a jednu s článkom Rowana Williamsa, bývalého prímasa anglikánskej cirkvi, ktorý aktívne podporuje hnutie Extinction Rebellion.

Potom ma zaviezol do najväčšieho chrámu v Granthame, do nádherného Kostola svätého Wulframa. Najskôr som neveril vlastným očiam, lebo v kostole viseli desiatky plagátov hnutia XR, jeden vyčítal britskej vláde „zločin proti ľudskosti“. Do pravej strany cirkevnej lode umiestnili ošarpanú modernú vstavanú kuchyňu, z ktorej vyčnievala polkruhová kryptová tabuľa z roku 1369 s výveskou: „Tu, prosím, nič neodkladať!“ Potom mi Sam urobil prvú kávu môjho života, ktorú som pil v kostole.

Tú ich riedku kávu som vypil v konferenčnom kresle pod gotickou krížovou klenbou, až sa zjavil Jonnie Parkin, 46-ročný chlapík s bradou a vlasmi stočenými do nádherných prorockých kaderí vo farbách červená a biela. Jeho manželka bola farárkou Kostola sv. Wulframa, on sám viedol inú granthamskú farnosť.

Keďže premiér Boris Johnson vynadal aktivistom hnutia XR do „nespolupracujúcich, konopami páchnucich chrást s krúžkami v nose“, tento anglikánsky farár sa na twitteri nazýval „nespolupracujúcou chrastou“. Jonnie – 5 detí, tri z nich adoptované – povedal, že „rešpektuje Birth Strike ako možnosť“. So šibalským úsmevom dodal: „Mám len tichú obavu, že potom tu zostanú tamtí idioti.“

Jonnie rozprával o jednej londýnskej akcii hnutia XR v októbri, pri ktorej veriaci rozličných náboženstiev chceli obsadiť Lambethov most v centre Londýna a premenovať ho na „Most viery“. Oduševnene mi tú scénu opísal: „Bol som obkľúčený policajtmi, medzi všetkými tými centrami moci, vrtuľník nado mnou a ja som rozdával chlieb a víno. Podal som prijímanie jednej kňažke krátko predtým, ako bola zatknutá. To bolo veľmi dojímavé.“ Priznal sa mi, že by podal prijímanie aj sikhovi. „Môj biskup vie, čo robím. Keby ma zatkli, bolo by to chúlostivé, ale nie neodpustiteľné.“

Jonnie poznal „prinajmenšom desať ďalších kňazov“, ktorí boli aktívni pre Extinction Rebellion. Dobrosrdečne priznal, že veľká časť anglikánskeho kléru sa prikláňa k ľavici alebo liberálnej demokracii. Šéf labouristov Jeremy Corbyn bol jediným šéfom britskej strany, ktorý v ankete kresťanského časopisu vôbec spomenul Ježiša Krista, „hoci je ateista“. Ešte v deň volieb do britského parlamentu šiel Jonnie do susedného mesta, aby tam robil predvolebnú kampaň v prospech labouristického kandidáta. V Granthame to nemalo žiaden zmysel, Grantham je večnou baštou Thatcherovej a Johnsonovej Konzervatívnej strany.

„Tak kapitalizmus, ako aj socializmus stroskotali,“ povedal charizmatický farár, „potrebujeme nový hospodársky systém.“ Potvrdil môj dojem, že hnutie XR je vecou zámožnej, proeurópskej strednej triedy: „V tomto momente je to ešte hnutie privilegovaných ľudí. V tomto momente to ešte robíme pre tých, ktorí to nemôžu robiť.“ Jonnie „masívne zredukoval“ konzumáciu mäsa, Sam už vôbec neje mäso. V tomto roku usporiadajú v Kostole sv. Wulframa klimatickú konferenciu s barovým servisom.

Na to, aby sa Sam, budúci koordinátor, a zakladateľka hnutia XR Grantham osobne spoznali, bola potrebná moja návšteva. Dosiaľ si len písali e-maily. Rozpačito stáli zoči-voči, o chvíľu bol Sam preč.

It´s so difficult!

Clary Burnová má 17 rokov. Nosí turecký zubný strojček a má zmyselne neprítomno-hĺbavý pohľad. Otec je inšpektorom pre súkromné školy, matka psychoterapeutičkou, majú dom s veľkou zeleninovou záhradou. Po maturite chce žiť jeden rok v Španielsku a potom študovať filozofiu alebo anglickú literatúru. Má pochopenie pre učiteľov, ktorí odmietajú klimatické štrajky v dobe vyučovania. Ona sama neštrajkovala, pretože z dôvodu ochorenia má beztak dosť vymeškaných hodín.

Už pred „Birth Strike“ nechcela Clary žiadne deti, no potom to označila za „príliš mocenské vyhlásenie, keď nejaká žena povie, že nechce priviesť na svet deti“. Jej rebélia bola nasmerovaná proti ničeniu zeme, nie ľudstva. „Keby ľudstvo bolo jedným šmahom vymazané,“ povedala s pohŕdavým gestom, „nebola by to veľká tragédia. Ale všetky tie nevinné stvorenia…“ Svojho deväťmesačného synovca však Clary zbožňuje: „Ako teta sa rozhnevám, keď uvažujem – bude môcť dýchať tento vzduch?“

Clary bola jednou z troch školských hovorkýň dievčenskej školy, „v ktorej bola v roku 1943 školskou hovorkyňou aj Margaret Thatcherová“. Ukázal som jej Thatcherovej prejav z druhej svetovej klimatickej konferencie z roku 1990: „Ohrozenie nášho sveta nepochádza len od tyranov a ich tankov. Môže byť zákernejšie, aj keď je menej viditeľné. Hrozba globálneho otepľovania sa ešte nemusí prejaviť, ale napriek tomu je dostatočne reálna, aby sme museli urobiť zmeny a priniesť obetu.“ Farár Jonnie to zotrel odkazom na Thatcherovej vládnutie, no Clary po dlhom uvažovaní povedala: „Môžem ju rešpektovať.“ – „Myslela to vážne?“ – „Áno. Jej ambície však stáli vyššie ako jej presvedčenia.“

Mučil som Clary tým, že som sa jej pýtal na protirečenia. Čo teraz, „niekoľko zmien životného štýlu nestačí“, alebo, „ako hovorí môj otec – zmeň systém zvnútra”? Clary: „It´s so difficult!“ Ako to, „postaviť malé skutky odvahy proti veľkým skutkom tyranie“ – písaním e-mailov? „Ako žiačka nemôžem byť príliš radikálna,“ vysvetľovala Clary, „keď vás raz zatknú, môže to znamenať zákaz vycestovania.“ Keď táto žiačka uviedla ako vzor demonštrantov proti vojne vo Vietname, spýtal som sa ostro: „Tí sa neobávali zákazu cestovať?” Clary sklopila oči.

Šla so mnou ešte do mestského múzea, ani ona dovtedy nebola v tamojšej spomienkovej miestnosti Margaret Thatcherovej. Počul som ešte niekoľko slov zo zádumčivej tváre, „som žena činu“, „stáť v prvej frontovej línii“, „postaviť sa existenčnému ohrozeniu“, nakoniec sa Clary rozlúčila. Opustil som Grantham s pocitom, ktorý zažívam pri svojej práci reportéra len zriedka: Bolo mi, akoby som už toho vedel dosť.

Inzercia

Odporúčame

Zlatý štandard nad zlato?

Zlatý štandard nad zlato?

Na konci minulého roku sme boli svedkami pokusu posilniť našu zvrchovanosť tým, že zásoby zlata NBS deponované v zahraničných centrálnych bankách vrátia na rodnú hrudu. Politické ťahanice vyšli do stratena, ale príbeh zlata si rozhodne zasluhuje pozornosť.