KÁZEŇ MILANA HUDAČKA: Zviditeľniť zástavu Ježiša Krista

baranok.jpg

Po rokoch sa média opäť venujú bývalej britskej premiérke Margaret Thatcherovej. Sú to síce smútočné oznámenia o jej úmrtí, ale s nimi opäť prichádzajú aj spomienky na odvážne činy, ktorými sa vyznamenala v zápase s povrchnosťou i s totalitnými režimami. 

Keď bola na vrchole politickej kariéry, upútala verejnosť medzi iným aj výrokom: „Ak sa budete len snažiť byť obľúbený, budete vždy ochotný ku kompromisom o čomkoľvek a nedosiahnete nič.“ Túto osobu skutočne nemali radi ani československé denníky, či politici spred roka 1989. Na nich si však dnes sotvakto spomenie. Sú preč spolu aj s ich totalitným režimom.

Postaviť sa vplyvným a povrchným spoločenským kruhom je téma tejto nedele. Biblický úryvok priblíži Kristových učeníkov pred tribunálom židovskej moci . Bol to ten istý tribunál, ktorý odsúdil na smrť ich majstra. Teraz veľkňaz zakazuje apoštolom hovoriť o zmŕtvychvstalom Ježišovi. Pred veľradou už ale nestoja ustráchaní vidiečania. Ich rukami sa v krajine deje veľa zázrakov. Pred veľradou sa vôbec nesnažia byť obľúbenými, ani sa neuchyľujú ku kompromisným riešeniam. Peter im smelo povie, že: „Viac treba poslúchať Boha ako ľudí.“ Táto odpoveď odkryje hierarchiu právd, akú má v sebe veľkonočná viera a zároveň schopnosť dodať veriacim odvahu pri nespravodlivých obvineniach. Viera apoštolov vo zmŕtvychvstanie a v budúcnosť s Kristom si novým spôsobom podmaní osoby i národy a v ich histórii sa ukáže rozvážnejšia ako len pozemské plány.

 „Človek sa môže vyštverať na Everest úplne sám, ale na vrchole umiestni vlajku svojej krajiny.“ Margaret Thatcherová

V noci na 14. apríla 1950 boli nespravodlivo zaistení všetci rehoľníci v Československu. Keď sa nedalo voči strojcom útlaku argumentovať pravdou, ani súdnymi vyšetrovaniami, ani zahraničnými intervenciami, rehoľníci vsadili na Božieho Ducha, na čas a na nové hierarchické štruktúry založené v podzemí. Páter Karol Ďurček SJ sa potom duchaplne vyjadril na verejnosti, že: „nič sa nestalo, my existujeme ďalej.“ Čím to je, že človek sa stane silnejším v odmietaní klamstva, falošnosti a manipulačných spôsobov? Odpoveďou je nový pohľad, aký núka Kristova vytrvalosť pred rímskym tribunálom a jeho vízia o jeho Kráľovstve, ktoré nie je z tohto sveta. Aj keď evanjelium mnohým z tohto sveta bude znieť cudzo, budú tu stále ľudia, ktorí vítajú skorý príchod Božieho kráľovstva. Možno sa pritom budú správať ako niekto z výroku spomínanej premiérky, podľa ktorej: „človek sa môže vyštverať na Everest úplne sám, ale na vrchole umiestni vlajku svojej krajiny.“

Aj my máme vlasť, a tá je v nebesiach. Chopiť sa Kristovej zástavy v ťažkých a protirečivých situáciách pozemskej púte a zviditeľniť ju, bude vždy aktom viery v Zmŕtvychvstalého. Človek tým prebúdza v sebe Boží obraz, aby mohol tvoriť, milovať, dávať, mal radosť so zdieľania sa s druhými a nechcel len konzumovať, brať a snovať márnosti. Je to ovocie nadprirodzenej pravdy podľa ktorej viac treba poslúchať Boha ako ľudí. Koho poslúchnuť a aký význam dať jeho slovám môže byť niekedy ťažkosťou, ale môže to byť aj úspešne zavŕšená životná skúška. Podmienkou je to, že nebudeme ochotní ku kompromisom so silami zla a vyberieme si civilizáciu lásky za svoju osobnú kultúru. Na tejto ceste Ti prajem veľa odvahy a Božieho požehnania.

Milan Hudaček, SJ
Autor je jezuitským kňazom.
Foto: wikimedia.org (CC licencia)