Hlavné poučenie z prípadu Kuffa 2019

Rok 2019 bol na Slovensku aj rokom kňaza Mariána Kuffu.

Stručné zopakovanie toho, čo je už známe. Marián Kuffa bol dlhé roky vnímaný ako húževnatý charitatívny pracovník, ktorý vytváral nový domov pre ľudí na okraji – od alkoholikov, narkomanov, prostitútky až po matky na úteku.

Okrem toho je charizmatickým kazateľom a zástupmi vyhľadávaným spovedníkom, ktorý má autentické pochopenie pre najhlbšie ľudské poklesky a zároveň hlbokú vieru, že Boh čaká aj na najhriešnejšieho človeka.

Takto chápe aj svoju charitu, ktorej mnohí vyčítajú prílišný náboženský podtón. Kuffa však nerobí charitu len preto, aby ochránil pred zimou, hladom či násilím. Ale, ako hovorí, aj preto, aby zachraňoval duše.

Do politiky!

Ako populárny človek sa dostal pod tlak byť čoraz viac verejnou osobou. Kto, ak nie on, má právo hovoriť nahlas z pozície morálnej autority? hovorievali ľudia okolo neho a on to počul.

Svoju úlohu zohral aj fakt, že jeho brat Štefan Kuffa už v politike pôsobil. Napríklad ako poslanec parlamentu za OĽANO v rokoch 2012 až 2016. Potom hľadal nový spôsob, ako sa vrátiť do veľkej politiky. Spojencov našiel v ľuďoch z KDH, ktorí odišli či boli odídení po nástupe Alojza Hlinu.

Tak vznikol bizarný projekt KDŽP, kde mal veľký neformálny vplyv aj Marián Kuffa. Viditeľné to bolo aj verejne, napríklad v jeho angažmáne v neoficiálnom straníckom médiu Svetlo sveta. Homo politicus sa v Kuffovi prebudil aj vďaka turné, kde spolu s ďalšími rečníkmi vyzýval na odpor voči silnejúcim požiadavkám „progresívneho liberalizmu“. Teda voči téme, o ktorej sa dnes vedie kultúrno-etický súboj.

S tým, ako sa stupňoval tlak zo strany jeho ideologických odporcov, ale aj kritikov z kresťanského prostredia, začal sa čoraz viac upínať na tých, ktorí ho účelovo podporovali. Zdieľať

Jeho pôsobenie vyvolávalo zmiešané pocity. Že sa západná civilizácia zrieka svojho kresťanského dedičstva a obracia sa proti nemu, je fakt. Príliš zjednodušené interpretácie a tvrdenia, ktoré sa nedali vždy hodnoverne podložiť, však boli tiež súčasťou jeho vystúpení. Účel svätil prostriedky.

S tým, ako sa stupňoval tlak zo strany jeho ideologických odporcov, ale aj kritikov z kresťanského prostredia, začal sa čoraz viac upínať na tých, ktorí ho účelovo podporovali a mali s ním rovnakých protivníkov. Pred prezidentskými voľbami to platilo najmä o Štefanovi Harabinovi.

Medzníkom pre KDŽP mali byť európske voľby v máji 2019. Výsledok 2 percentá však bol pre stranu sklamaním. Nestalo sa to, čomu politicky naivne veril Marián Kuffa. Že ak sa strana jasne a nekompromisne prikloní k štýlu a názorom, aké má on, získa si zaujímavú podporu z tábora kresťanských voličov. Iní v KDŽP zasa verili, že Kuffova popularita ich vynesie do veľkej politiky.

Facka Kuffovi

Lenže eurovoľby sa skončili fiaskom, Štefana Kuffu na čele strany nahradil podnikateľ s kontroverznými kontaktmi Tomáš Taraba a začalo sa hľadanie novej stratégie. A Marián Kuffa už nedokázal z kolotoča vystúpiť.

Cieľom už bolo len nájsť spôsob, ako KDŽP upratať pod niekoho silnejšieho.

S pocitom, že jeho hlas je ten najsilnejší, uprednostňoval Marián Kuffa spojenectvo so SNS a istú dobu mal aj podporu oficiálneho vedenia strany, aj otvorenú náruč SNS. Prvým ovocím príklonu k SNS bola spoločná septembrová deklarácia Tomáša Tarabu s Andrejom Dankom a spolupráca na protipotratovom zákone z dielne SNS.

No potom sa niečo stalo – Tomáš Taraba a jeho ľudia zmenili názor a vymenili Danka za Mariana Kotlebu. Alebo, inak povedané, Kotlebova ponuka bola oveľa lákavejšia. Lepšie miesta na kandidátke (najmä pre Tarabu) a najmä výrazne vyššie preferencie ĽSNS, ktoré reálne zabezpečujú KDŽP miesta v parlamente.

Marián Kuffa narazil na reálnu politiku. Jeho práca na „vlastnej“ strane Kuffovcov sa skončila tak, že ju ako výťah do politiky využili iní a inak, ako chcel on.Zdieľať

KDŽP sa tak pridala ku kotlebovcom a Mariánovi Kuffovi pre SNS zostal len jeho spolupracovník Erik Zbiňovský (č. 20 na kandidátke).

Marián Kuffa tak dostal životnú i politickú facku. Voči SNS vystupoval de facto ako človek, ktorý má zásadný vplyv na dianie v KDŽP. Strana pod Tarabom dokonca išla do kampane so sloganom Čo farár Kuffa hovorí teologicky, my chceme presadiť politicky!

Marián Kuffa narazil na reálnu politiku. Jeho práca na „vlastnej“ strane Kuffovcov sa skončila tak, že ju ako výťah do politiky využili iní a inak, ako chcel on. Napokon sa k nim pridal aj jeho brat. No keďže projekt KDŽP dlho niesol rukopis Mariána Kuffu, celé fiasko príbehu KDŽP, vrátane spojenia s Kotlebom, padá aj na jeho meno.

Marián Kuffa pritom nemôže verejne priznať, že pracoval na inom pláne, pretože aj tým hrubo prekročil hranice kompetencií kňaza.

Úloha kňaza

Tento príbeh je dobrou ilustráciou toho, prečo je dobré, keď sa duchovní držia ďalej od straníckej politiky. Nemajú totiž žiadnu extra kompetenciu na vyhodnocovanie kvality a serióznosti vnútorných procesov v strane a ľudí, ktorí ju tvoria. A bez skúseností skončia ako politické naivky, s ktorými vybabre prvý šikovnejší okoloidúci.

Uštedrený kopanec by mal byť pre Mariána Kuffu stopkou v jeho straníckom angažovaní, ktorého výsledkom sú len škody. Mal by to mať na zreteli najmä vtedy, ak sa Kotlebovci budú pred voľbami snažiť využiť ho v prospech svojho marketingu, podobne ako predtým Harabin.

Úloha kňaza vo verejnom živote má byť iná: má byť stranícky nezávislou a intelektuálne poctivou morálnou autoritou, ktorú počuť vždy, keď sa deje niečo zlé, a o ktorú sa môžu opierať tí, čo do praktickej politiky vstúpia s dobrou vierou.