Jubileum Novembra je pozvaním k zrelosti našej slobody

Sloboda je vzácna a dôležitá. Je základom dôstojnosti ľudskej osoby i predpokladom jej dôstojného života.

Komunizmus bol totalitný – odopieral slobodu pre všetkých v mene spravodlivejšej spoločnosti pre všetkých. Národy v totalitnom Československu prišli nielen o slobodu, ale nedožili sa ani spravodlivosti. Po rokoch červeného teroru prišli reformné nádeje potlačené vojenskou inváziou Varšavského paktu a okupáciou, normalizácia a vyprázdnený reálny socializmus s volaním po otvorenosti a prestavbe.

Relatívne pokojný pád komunizmu v celej Európe priniesol nádej pre život nielen v slobode, ale aj v spravodlivosti. Pamätajme na mučeníkov slobody v československých žalároch, na ľudí zlikvidovaných Štátnou bezpečnosťou, obete násilnej kolektivizácie, na prenasledovaných pre politické a náboženské presvedčenie.

Na Slovensku sa dvíhala vlna protikomunistického odporu už v 80-tych rokoch. Jej hviezdnym momentom bola Sviečková manifestácia v marci 1988. Stali sme sa aktívnou súčasťou európskeho zápasu o slobodu. Aké povzbudenie v nás vyvolával pád režimov v okolí a u nás, oslobodenie Bratislavskej päťky, otvorenie hraníc, zakladanie Kresťanskodemokratických klubov, vstup občianskych a kresťanských demokratov do verejného života a náš plnohodnotný návrat do Európy!

Bez získania slobody by nebolo ani demokratickej slovenskej štátnosti, ale ani slovenskej hviezdičky na spoločnej európskej vlajke! A zároveň pamätajme, že bez znovuzjednotenia Berlína a Nemecka by nebolo ani zjednotenia Európy, ktorého sme už 15 rokov súčasťou.

Kým sloboda a demokracia sú pre starších vzácnosťou, pre mladých sa stali samozrejmosťou. Ak dnes vnímame veľkú mieru sklamania či odmietania Novembra ’89, má to dve hlavné príčiny. Jednou z nich je nostalgia za systémom, ktorý na báze materialistickej ideológie a triedneho boja „zobral všetko a rozhodoval o všetkom“. Je to volanie po poriadku a po silnom vodcovi, aj za cenu obmedzovania slobody a demokracie. Druhou, hlbšou príčinou je sklamanie z deficitov, ktoré sprevádzajú vývoj Slovenska.

Politika je do veľkej miery skorumpovaná, zdravotníctvo je choré, školstvo v úpadku, rastú regionálne rozdiely, chýba moderná infraštruktúra, ale aj miliardy eur na jej dynamickú výstavbu. Eurofondy často sprevádza zneužívanie, ba rozkrádanie. Mafia a zločin prerástli do slovenského súdnictva, prokuratúry a polície. Ťažko sa dovolať pravdy a domôcť práva...

To všetko sa dá zmeniť, aj keď to bude náročný zápas. Tak ako len nenásilie pred 30 rokmi nestačilo na vytvorenie fungujúceho právneho a demokratického štátu, tak dnes je málo volať po slušnosti. Niet totiž pravej slobody bez účinnej spravodlivosti. A nebude ani jednej z nich bez statočnosti a bez odvahy. Pamätáme si na opakované povzbudenia k odvahe od veľkej osobnosti – sv. Jána Pavla II.? Odvaha a statočnosť ľudí sú základom zodpovednej demokracie, silného národa i zdravej občianskej spoločnosti. Kým výzva je adresovaná všetkým, odpoveď je vždy osobná.

Jubileum Novembra ’89 je obdobím a dôvodom pre zrelosť našej slobody – pre zrelosť osobnú i spoločnú. Je časom pozvania na nové odhodlanie, na ďalšie zápasy pri obnove dôvery v našu demokratickú spôsobilosť, vo vlastný štát a v samých seba. Musíme rázne odmietať oligarchizáciu politiky a manipuláciu verejnej mienky, bulvarizáciu médií, spoločenskú ľahostajnosť. Treba ísť k voľbám a usilovať o pozitívne zmeny zamerané na zodpovedné, rozumné riešenia, na účinnú spravodlivosť a spoločné dobro.

Prehry nás nesmú znechutiť, práve naopak. Prehry sú dôvodom na hľadanie novej jednoty a tvorivé úsilie o Slovensko ako spravodlivý štát, solidárnu spoločnosť a rozvinutú krajinu v zjednotenej Európe. Je to vízia realistická a dosiahnuteľná.

Príspevok odznel v rámci spomienkového podujatia 30 ROKOV POTOM v budove SNR v Bratislave, 7. novembra 2019. Záznam príhovoru naživo: https://youtu.be/HV-wpinC938