Sebastian Kurz je ako trstina vo vetre

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Sebastian Kurz je ako trstina vo vetre

Sebastian Kurz, víťaz nedeľňajších predčasných volieb, Viedeň 29. septembra 2019. FOTO TASR/AP

Rozhovor s Martinom Leidenfrostom o triumfe Kurza aj Zelených, o možnej budúcej vláde aj o takmer neexistujúcich konzervatívcoch.

Včerajšie predčasné voľby v Rakúsku priniesli politické zemetrasenie, Sebastian Kurz so ziskom viac než 37 percent celkom ovládol rakúsku politiku, druhí sociálni demokrati (SPÖ) zaostali za ľudovcami (ÖVP) až o rekordných vyše 15 percent. Ďalšou senzáciou bol úspech strany Zelených, ktorí boli dva roky mimo parlamentu a teraz sa vyšvihli nad 13 percent. Naopak, trpké sklamanie zažili Slobodní FPÖ, táto antimigračná strana po sérii škandálov skončila s výsledkom 16 percent. Z výsledku sa mierne tešili aj liberáli z Neos.

V najbližších dňoch sa začnú rokovania o podobe novej vlády, Kurz má hneď tri možnosti, predpokladá sa, že sa bude najviac usilovať o koalíciu so Zelenými, ak to nevyjde s nimi, skúsiť môže starých partnerov, sociálnych demokratov aj Slobodných.

O aktuálnej situácii v Rakúsku sme debatovali s naším spolupracovníkom, rakúskym novinárom Martinom Leidenfrostom, rozhovor sa uskutočnil formou e-mailu. 

Tieto voľby sú jednoznačne osobným triumfom 33-ročného Sebastiana Kurza. Ešte niekedy na jar 2017 boli na tom ľudovci asi tak biedne ako teraz sociálni demokrati, potom prišiel zázračný obrat, kým všade v západnej Európe klasické strany padajú, ÖVP sa vďaka Kurzovi týmto trendom vysmiala.  Čo je podľa vás kľúčom k tomuto úspechu – obrovský politický talent Sebastiana Kurza, jeho migračná politika alebo ešte niečo?

Áno, Kurz je politickým talentom od prírody a migračná politika mu slúžila ako výťah k moci. Rovnako si však myslím, že „novú ľudovú stranu“ pod jeho vedením už nemožno považovať za klasickú stredo-pravú stranu.

Túto stranu by som dnes označil za „liberálno-populistickú“, ako sa to v nemeckom jazykovom priestore udomácňuje pri Babišovom ANO. Kurz je vo svojom srdci pravicovým liberálom, ale súčasne je absolútne prispôsobivý, až by sa dalo povedať, že nemá politickú chrbticu, pretože koná a hovorí výlučne veci, ktoré sú populárne.

V tom ide o jasný odklon od tradície vlastnej strany. ÖVP bola v širokých vrstvách obyvateľstva vždy nepopulárna kvôli niektorým postojom, napríklad bola jedinou vládnou stranou, ktorá sa raz pokúsila zabrzdiť výdaje na inak veľmi slušné rakúske dôchodky, ktoré sa úplne vymkli spod kontroly.

Za Kurza je tento prístup minulosťou. Keď počas tohto leta vládla vo Viedni úradnícka vláda, v parlamente prešli mnohé sociálno-populistické návrhy. ÖVP za všetky hlasovala, dôchodky sa tak nesmierne zvýšili.

Nevýhodou tohto politického štýlu je, že z Kurza sa tak nestane významný štátnik. On je asi taký stály ako trstina vo vetre. Moc je pre neho samoúčelná, okrem nej nemá víziu.

Druhým víťazom sú nesporne Zelení, ešte pred dvomi rokmi skončili mimo parlamentu, teraz slávia historicky najlepší výsledok. Na prvý pohľad sa aj v Rakúsku opakuje nemecký model, sociálna demokracia stráca a na jej miesto sa tlačia coolovo pôsobiaci Zelení, ktorí neboli zamazaní mocou a navyše profitujú z klimatickej debaty. Etablujú sa podľa vás ako nová politická sila alebo ide skôr o jednorazový výkyv?

Som preukázateľne mizerným prorokom, ale považujem to skôr za výkyv. Zelení sa vezú na klimatickej vlne, ale to sa im darí vlastne len v západo- a severoeurópskych krajinách, inde vo svete neexistujú a napokon ani v Európe sa nikde nestali určujúcou silou ľavice.

Nemecko je tak ako už neraz vo svojich dejinách výnimočným prípadom, tam sa sociálna demokracia počas uplynulých desaťročí demontovala sama, navyše nemeckým Zeleným veľmi prospieva obmedzenosť mienkotvorcov. Osobne si však myslím, že sociálna demokracia v Rakúsku je štrukturálne silnejšia, na čele s dnešnou, dokonale neschopnou predsedníčkou Pamelou Joy Rendiovou-Wagnerovou si tak asi siahla na svoje dno. Keď neskôr príde daň za CO2, je možné, že Zelení padnú opäť dole.

Hlavným porazeným je FPÖ. Vy sám ste pred voľbami predpokladali, že strana má dostatočne tvrdé jadro, aby sa udržala okolo 20 percent, Slobodní napokon padli na 16 percent, až takýto prepad neukazoval žiaden predvolebný prieskum. Ako si vysvetľujete ich pád?

Celkom jednoducho. Týždeň pred voľbami sa rozhorel nový škandál, ktorý sa týkal dlhoročného lídra strany HC Stracheho. Jeho niekdajší ochrankár ho obviňuje, že si na stranícke útraty účtoval osobné výdavky, teda že stranu finančne podvádzal. Rovnako ako v prípade škandálu Ibiza ide o staré záležitosti, ktoré sa vynorili týždeň či dva pred voľbami.

Škandál Ibiza odštartovali dve nemecké médiá krátko pred európskymi voľbami, Stracheho poslednú aféru priniesli na poslednú chvíľu rakúske médiá v spolupráci s justíciou. Ochrankár, ktorý mal Stracheho vydierať pomocou tajne odkopírovaných dokladov, bol minulý týždeň na krátky čas aj zadržaný.

Ak jeho obvinenia sedia, znamenalo by to, že niekdajší veľmi úspešný opozičný líder Strache si žil ako knieža. Okrem svojho poslaneckého platu vo výške 15-tisíc eur dostával mesačne v rámci náhrad výdavkov ešte 10-tisíc eur, okrem toho jeho mladá manželka brala za mediálne poradenstvo ďalších 9-tisíc eur. Slobodní sú pritom stranou „jednoduchých ľudí“, volí ich väčšina robotníkov, takže takéto papalášstvo mnohých voličov sklamalo. Kurzovi to v poslednej minúte donieslo ďalšie hlasy, mnohí však zostali doma.

Dnešné vedenie strany zastihol posledný škandál nepripravených, pre krátkosť času to už nemohli vysvetliť. Operácia sa podarila, táto strana je síce nezničiteľná, ale možno ju scvrknúť na 16 percent. To je zrejme ten základ, ktorý tvoria kmeňoví voliči.

Keď už sme pri Strachem, bolo to práve jeho škandalózne video z Ibizy, ktoré v máji vyvolalo vládnu krízu, pád vlády a predčasné voľby. Išlo o to, že Strache údajnej neteri ruského oligarchu sľuboval zákazky výmenou za to, že tajomná Ruska kúpi rakúsky bulvárny denník a bude robiť propagandu v prospech  FPÖ. To všetko bola pasca nastražená ešte v lete roku 2017, takmer dva roky držal niekto tieto nahrávky v zásuvke, až kým neunikli do nemeckých médií a privodili pád populárnej vlády ÖVP a FPÖ. Je už dnes jasnejšie, kto riadil túto akciu z úzadia a aké sledoval motívy?  

To, kto túto akciu zrealizoval, sa vie už od začiatku, ale o ľuďoch v pozadí a objednávateľoch tejto pasce sa toho veľa nevie. Mrzí ma, že to takto musím povedať pre médium z krajiny, kde právny štát ešte len treba založiť, ale rakúska justícia sa v tejto kauze príliš nevyznamenala. Pascu na Stracheho zrealizoval viedenský advokát perzského pôvodu s tými najlepšími politickými kontaktmi, on sa tým ani netají. Kým ho však vypočuli prvýkrát, uplynuli tri mesiace a už nič z toho nevyliezlo. Vyzerá to tak, že justícia v právnom štáte Rakúsko nepostupuje celkom slobodne.

Rakúsko zrejme čakajú dlhé týždne rokovaní o novej vládnej koalícii, predstavitelia FPÖ už dali jasne najavo, že ich miesto je v opozícii. Aká bude nová rakúska vláda, pôjde do nej Kurz so Zelenými alebo so sociálnymi demokratmi z SPÖ?

Všeobecne sa očakáva, že Kurz sa pokúsi o vládu so Zelenými, s ktorými má po voľbách až nečakane jasnú väčšinu. Už to ukazuje, akou flexibilitou disponuje tento mladý muž – v rakúskom politickom spektre sa majú totiž k sebe Slobodní a Zelení asi ako čert a svätená voda. Problém tejto konštelácie nesúvisí ani tak s Kurzom ako skôr so Zelenými.

Kurz je karierista hladký ako úhor, jemu by robilo veľmi dobre, keby si ho európske elity a médiá zaľúbili za prípadnú koalíciu so Zelenými. V prípade pravicovo-populistických Slobodných to bolo naopak. Lenže problém je, že Zelení sa nedajú predať za lacný peniaz. Takže tieto rokovania môžu stroskotať.
 

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

 

Čo sa podľa vás zmení, ak Kurz bude vládnuť s červenou alebo zelenou ľavicou? Kurz bude chcieť naďalej určovať migračnú politiku, v čom by mohla byť nová vládna politika podstatne iná než za vlády ÖVP a FPÖ?

Veľa sa toho nezmení, tým bodom sváru je však práve migračná politika. Nejde ani tak o reálnu politiku ako o politiku symbolov. Čisto prakticky sa dá dohodnúť, napokon ani Kurzova pravicová koalícia v rokoch 2017 až 2019 neorganizovala žiadne masové transporty státisícov cudzincov, ktorí sú v krajine nelegálne. Odtransportovali pár takých, ktorých vedeli ľahko zastihnúť, napríklad mladých uchádzačov o azyl, ktorí sa dostavili na svoje učňovské miesto v presný čas. Trik bol v tom, že vláda chcela demonštrovať reč tvrdých symbolov.

 

Od tejto tvrdej symboliky už Kurz po konci vlády so Slobodnými trochu zľavil, ale súčasne si nemôže dovoliť, aby zrazu udávali tón Zelení so svojimi symbolmi vítania. To by ohrozilo základ jeho politického úspechu.

Takže v praxi nejde o nič, skôr o politickú metafyziku, ale tým ťažšie k sebe nájdu cestu. Vláda nemôže súčasne hovoriť „vitajte“ a „zostaňte doma“. Na to, aby Kurz odôvodnil, prečo ide dokopy so Zelenými, by musel natárať ešte veľa hmlistých fráz. Ale okrem migračnej symboliky už veľa iných problémov nevidím.

Ak sociálni demokrati žiadajú minimálnu mzdu 1700 eur, to je už pre Kurza príliš, so Zelenými sa na sociálnej politike dohodne jednoduchšie. Sú elitárskou stranou podobne ako ľudovci, historicky sú Zelení deťmi vlastníkov, moc teda ostane v jednej rodine.

Zatiaľ sa však nezdá, že by sa Zelení vrhali Kurzovi do náručia, ich šéf Kogler pôsobí rezervovane, strana je zvyknutá na desaťročia v opozícii a zjavne sa obáva, že koalícia s Kurzom v situácii, kde by boli sociálni demokrati a liberáli z Neos v opozícii, by mohla byť pre nich smrtiacim bozkom. Naopak, od moci je závislá SPÖ, aj napriek napätým osobným vzťahom medzi Kurzom a SPÖ, viete si predstaviť obnovenie veľkej koalície?

Viem si to predstaviť, ale skôr ako druhú či dokonca tretiu možnosť. Naozaj je to tak, že SPÖ je stranou moci, keď sú červení v opozícii, trpia ako pes. Ale vedia aj to, že im v koalícii s oveľa silnejším a žiarivejším Kurzom hrozí osud nemeckej SPD, teda vyliatie do všetkých smerov. Ak sú teda pri rozume, zotrvajú v opozícii a pokúsia sa nanovo naštartovať.

Zelení neboli ešte nikdy v centrálnej vláde, na to boli vždy príliš fajnoví. Už síce raz stáli pred dilemou vstúpiť do vlády, to bolo v rokoch 2002 a 2003, keď kancelár Wolfgang Schüssel získal pre ľudovcov 42 percent, a tak ako teraz Kurz si mohol vyberať medzi koaličnými partnermi. Zelení však vtedy na to nenašli odvahu.

Kým Fico dá dohromady vládu vždy po jednom či dvoch týždňoch, v Rakúsku trvajú koaličné rokovania zväčša dosť dlho, zrejme to tak bude aj tentoraz. Je možné, že Kurz bude mať so Zelenými rokovací maratón a tí si s ním aj tak netľapnú, ale vyčkajú lepšiu príležitosť – aritmeticky to vychádza na rok 2036.

Je možné, že ak stroskotajú rokovania Kurza so Zelenými aj SPÖ, opäť príde na rad FPÖ – aká je to teraz strana po Stracheho odchode, má tam prevahu umiernenejší Norbert Hofer alebo exminister vnútra a antimigrantský radikál Herbert Kickl, ktorého Kurz nevie vystáť?

Áno, keď stroskotajú rokovania so Zelenými, je predstaviteľné, že Kurz sa opäť obráti na FPÖ. Kurz už predtým vylúčil, že by opäť inštaloval Kickla za ministra vnútra, s tým by sa Slobodní napokon aj zmierili. Kickl by sa stal v takom prípade zrejme predsedom frakcie, ktorý má stoličku aj na zasadnutiach vládneho kabinetu, Kurz by sa tak musel aj naďalej pozerať na Kicklov ksicht a dáko by to už vydržal. Bez Kickla totiž niet žiadnych Slobodných, je mozgom aj ústami tej strany, sotva nájsť v Rakúsku politika, ktorý by mal takú rétorickú britkosť a takú priam svätú vážnosť. Za radikála by som ho však neoznačil. On len robí to, čo od strany žiadajú voliči – gestá proti cudzincom. Podiel ľudí s cudzineckým pôvodom stúpol v Rakúsku na vyše 23 percent, táto téma len tak nezmizne.

Preto by som Slobodných určite neodpisoval, sú veľmi súdržní. Ako ukázal škandál z Ibizy, ich niekdajší ťahúň Strache bol idiot a po poslednej afére aj papaláš. Keď si v strane poupratujú, opäť môže získať na sympatiách, najmä pokiaľ Kurz vytvorí koalíciu so zelenými slniečkarmi, môžu sa Slobodní dostať po pár mesiacoch opäť nad 20 percent. Tandem Hofer und Kickl funguje dobre, ten prvý hrá rolu prezidentského dobrého policajta, ten druhý zas hryzavého zlého policajta.
 
Povedali ste, že Kurz je liberálny populista, jeho ľudovci už dávnejšie ustúpili z viacerých tradičných konzervatívnych pozícií. Tak ako Neos, ktorých viacerí predstavitelia boli predtým u ľudovcov, vzkriesili liberálnu politiku (ako kedysi Liberálne fórum), je v Rakúsku priestor na to, aby sa časom sformovala životaschopná konzervatívna strana?  

To je jediná otázka, ktorá ma osobne zamestnáva. Ani pri Kurzovi a jeho učeníkoch, ale ani u Slobodných nevidím potenciál, aby sa jedna z týchto partají aspoň čiastočne transformovala na stranu konzervatívneho, kresťanskodemokratického strihu.

Kurz je na to príliš progresivistický, modernistický a nevie sa rozhodnúť: raz chce z Rakúska „digitálny národ číslo 1“ (čo je to za odpudzujúcu hororovú víziu!), inokedy chce – lebo je to v Rakúsku populárne – zakotviť do ústavy „právo na hotovostné peniaze“. Raz sa prezentuje ako Viedenčan, inokedy je obyvateľom z Waldviertlu, pustej vysočiny na hraniciach s Českom. On sa vlastne ani nevie rozhodnúť, akým je pohlavím, na jeho profile na sociálnej sieti si ako povolanie uvádza: politik/politička.  

Slobodným zas chýba zakotvenie v kresťanstve. Populizmus im ako metóda funguje, z toho sa už nevymania, nemajú na to dôvod. Slušná, hodnotovo orientovaná konzervatívna strana by bola oveľa menšia a mala by menej moci, pre koho zo súčasných strán by bola takáto vyhliadka zaujímavá?

Namýšľam si, že poznám všetkých rakúskych kresťanských konzervatívcov osobne. To nie je žiadne umenie, keďže je ich asi päť alebo šesť. Niektorých z týchto ľudí som sa opýtal, či by si vedeli predstaviť vlastnú konzervatívnu stranu a z promptnosti ich odpovede som usúdil, že im to už dlho behá po rozume.

Potenciál pre takúto stranu však v Rakúsku nie je veľký. Automaticky by mohla rátať len s evanjelikálnymi voličmi, tých je však málo, a s konzervatívnymi katolíkmi, ktorí však v katolíckom prostredí tvoria menšinu. To nestačí na štyri percentá, ktoré sú potrebné, aby sa strana dostala do parlamentu.  

Dobrou správou je paradoxne tých vyše 23 percent ľudí s cudzím pôvodom, o ktorých som už hovoril. Rakúsko zaznamenalo v posledných rokoch taký prílev migrantov, aký tu bol naposledy v časoch monarchie. Zrazu tu máme viac než milión ľudí, ktorí žijú trvalo v Rakúsku, ale ešte nemajú volebné právo. Keď si pozrieme, odkiaľ títo ľudia pochádzajú, tak si hneď všimneme, že mnohí z nich nebudú asi naklonení voliť kresťansko-konzervatívnu stranu:  sotva sa to dá čakať od 192-tisíc Nemcov, 117-tisíc Turkov, 95-tisíc Bosniakov, 50-tisíc Sýrčanov a 44-tisíc Afgáncov.  

Ale teraz sa pridržte – väčšia časť týchto prisťahovalcov pochádza zo stredo- a východoeurópskych krajín, v ktorých majú konzervatívne a kresťanské hodnoty veľký význam, je tu 112-tisíc Rumunov, 82-tisíc Maďarov, 80-tisíc Chorvátov, 63-tisíc Poliakov, ale aj 121-tisíc Srbov. Koľko je tu Slovákov, to neviem. Bežne možno získať rakúske štátne občianstvo po desiatich rokoch, to znamená, že v priebehu piatich až desiatich rokov tu budú voliť masy nových voličov. Preto by mali konzervatívci v týchto komunitách vychovať politických lídrov. Ešte to potrvá pár rokov, ale potom nás východ vytiahne z našej biedy.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Martin Hanus

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo