Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
25. september 2019

Nezaočkované dieťa do škôlky? Stačí vyčkať, kým bude mať päť

Štát sa pri očkovaní správa ako schizofrenik. Žiada, aby všetci škôlkari boli zaočkovaní, no pri povinnej škôlke od piatich rokov to už neplatí.
Nezaočkované dieťa do škôlky? Stačí vyčkať, kým bude mať päť

FOTO TASR – Henrich Mišovič

Deti si zmrzačiť nedáme. Toto je rukojemníctvo. Takto reagujú niektorí rodičia na chystané zmeny, vďaka ktorým sa do škôlok dostanú už len očkované deti. Ak novela zákona prejde v navrhovanom znení, od januára 2020 prijmú do predškolského zariadenia len plne očkované deti.

Výnimkou budú deti imúnne proti nákaze alebo dieťa, ktoré nemôže byť očkované pre trvalú kontraindikáciu. „Kolektívne zariadenie vytvára podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy,“ píše vo svojom stanovisku Úrad verejného zdravotníctva, ktorý s ministerstvom zdravotníctva spolupracoval na vypracovaní právnej normy.

Neočkované deti môžu byť prameňom nákazy pre deti, ktoré zo zdravotných dôvodov očkované byť nemôžu. „V súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické,“ tvrdí nekompromisne prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková.

Matky zháňajú aj falošné doklady

Rozhodnutie, že do škôlok sa budú prijímať len zaočkované deti, nepríjemne zaskočilo tých rodičov, ktorí odmietajú očkovanie pre svoje deti.

Nejde o celkom zanedbateľnú skupinu rodičov, najnižšia miera zaočkovania je vo veľkých mestách, kde klesla pod 95 percent, v niektorých prípadoch dokonca pod 90 percent.

„Kde mám teraz dať svoje dieťa? To je ako rukojemníctvo,“ rozhorčuje sa pre Postoj 32-ročná matka zo Senca, ktorá patrí k neočkovacím matkám. „Musí sa nájsť nejaký spôsob, ako s týmto zákonom vybabrať, svoje dieťa si určite zmrzačiť nenechám,“ pokračuje.

Rozhodnutie, že do škôlok sa budú prijímať len zaočkované deti, nepríjemne zaskočilo tých rodičov, ktorí odmietajú očkovanie pre svoje deti. Zdieľať

Na diskusných fórach sa tieto matky navzájom povzbudzujú a ponúkajú si pomoc. Potešilo ich, že pre päťročné deti už zákaz prijímania do škôlok platiť nebude. „Tie dva roky navyše vydržíme a sme za vodou. Nesmieme sa nechať donútiť svoje deti očkovať. Môžeme vytvoriť na miestnej úrovni komunity a navzájom si vypomáhať so strážením detí,“ uvažuje na jednom z týchto fór ďalšia neočkujúca matka z Košíc. Priznáva, že si robila prieskum záujmu o súkromné zariadenie, ktoré by prijímalo len nezaočkované deti. Podľa chystanej novely to však nebude možné. Nariadenie by malo platiť aj v prípade lesných škôlok či iných alternatív. „Mám za to, že sme sa s tým vysporiadali jasne, nariadenie platí pre všetky predškolské zariadenia,“ tvrdí hlavný hygienik Mikas.

Majetnejší rodičia v tom majú jasno. Dieťa zaočkovať nedajú a situáciu sa budú snažiť dva roky vydržať. A to buď polovičnými pracovnými úväzkami oboch rodičov, alebo tým, že matky zostanú dlhšie doma. Väčší problém to bude pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť zostať doma.

Matky na internete už dokonca zháňajú lekárov, ktorí im vystavia falošný doklad o očkovaní. Alebo aspoň takého, ktorý im potvrdí, že neočkovali nie z vlastného rozhodnutia, ale zo zdravotných dôvodov dieťaťa. „Ak to lekár nespraví z dobrej vôle, tak si za to aj zaplatím. Ale syn nemôže zostať doma, potrebuje kolektív,“ píše matka z okolia Trnavy. „Prosím vás, koľko by také potvrdenie približne stálo?“ informuje sa ďalšia.

Navádzanie na podvod, manipuláciu so zdravotnou dokumentáciou či vyzývanie ku korupcii, to všetko teraz možno nájsť na sociálnej sieti pod rôznymi anonymnými nickmi. Paradoxné na tom je, že to píšu rodičia, ktorí v uplynulých desaťročiach dostali vďaka povinnému očkovaniu ochranu proti nebezpečným prenosným ochoreniam.

Paradoxy očkovacej novely

Nie všetci však chcú systém oklamať, niektorí rodičia priznávajú, že finančná situácia ich donúti, aby nakoniec dali dieťa zaočkovať. A to je práve tá skupina rodičov, ktorých chce štát chystanou novelou podchytiť.

Hlavný hygienik Ján Mikas priznáva, že v tomto momente nevie odhadnúť, ako sa budú väčšinovo správať rodičia, ktorí odmietajú deti zaočkovať. „Možno v budúcnosti budeme hľadať ďalšie riešenie. Nevieme, či toto opatrenie bude najvhodnejšie, ale snažíme sa niečo robiť, lebo skutočne sa na Slovensku epidemiologická situácia zmenila.“

Nie všetci však chcú systém oklamať, niektorí rodičia priznávajú, že finančná situácia ich donúti, aby nakoniec dali dieťa zaočkovať. Zdieľať

Mikas prijaté opatrenia zdôvodňuje tým, že sú reakciou na nedávne epidémie mumpsu či osýpok.

Paradoxne však štát zjemňuje reálne dôsledky tejto novely zákona, a to tým, že predlžuje povinnú školskú dochádzku, keď od januára 2021 budú musieť nastúpiť do škôlky všetky päťročné deti. Pre tie však už očkovanie povinné nebude. Rovnako deti, ktoré do škôlky nastúpili nezaočkované, v nej zostanú bez ohľadu na navrhované znenie zákona.

Inzercia

Novelu schválila vláda, poslanci ju na septembrovej schôdzi poslali do druhého čítania, prípadné pozmeňujúce návrhy môžu prísť na rad až na ďalšej októbrovej schôdzi.

Napriek tvrdému odkazu neočkujúcim rodičom im teda štát nechce robiť problémy s nástupom povinnej školskej dochádzky. Nielenže ruší pokutu 331 eur za neočkovanie, ale prísny zákaz neprijať neočkované dieťa do škôlky sa ruší v momente dovŕšenia jeho piateho roku. Tým sa opäť premiešajú očkovaní a neočkovaní v detských kolektívoch a situácia bude rovnaká ako doteraz.

Úrad verejného zdravotníctva to pre Postoj zdôvodnil tým, že nechce narúšať priebeh povinnej školskej dochádzky. „Právo na ochranu života a zdravia vykonávané povinným očkovaním a právo na vzdelanie, ktoré sa realizuje plnením povinnej školskej dochádzky, sú ústavné práva, a preto bol návrh zákona upravený tak, aby si plnenie ústavných práv nekolidovalo,“ pričom ministerstvo školstva dopĺňa, že „neabsolvovanie povinného očkovania nemôže byť dôvodom na odklad povinnej školskej dochádzky“.

Môže štát vyžadovať očkovanie aj od školákov?

Tieto zdôvodnenia mäkšieho prístupu však nie sú celkom presvedčivé, keďže zákon, ktorý definuje povinnú školskú dochádzku, hovorí aj o školskej spôsobilosti – pod ňou rozumie „súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy“.

Na otázku, či je pod týmto súhrnom fyzických schopností zahrnutá aj zdravotná spôsobilosť, pod ktorú by patrilo aj povinné očkovanie, však ministerstvo školstva nereagovalo. Rezort školstva označil za irelevantnú aj diskusiu o tom, prečo štát vyžaduje od občana dve rôzne povinnosti (očkovanie a školskú dochádzku), no zároveň povinnosť očkovania pri povinnej školskej dochádzke už nie je taká „povinná“.

Na Slovensku sa povinne očkuje voči desiatim chorobám – záškrt, tetanus, čierny kašeľ, hepatitída (žltačka typu B), hemofilové invazívne nákazy, detská obrna, pneumokoky, osýpky, ružienka, mumps. Všetky základné druhy očkovania sa vykonávajú v priebehu prvých dvoch rokov života dieťaťa. Zaočkovanosť sa dlhodobo udržovala na vysokej úrovni, ale ako už bolo napísané vyššie, v posledných rokoch úrady evidujú pokles zaočkovanosti najmä na okresnej úrovni.

Tento pokles výrazne zvyšuje riziko vzniku epidémií, čo sa ukázalo aj pri nedávnej epidémii osýpok, ktorá sa vyskytla v oblasti s nízkou kolektívnou imunitou.

Práve kolektívna imunita je však terčom posmechu neočkujúcich rodičov. Na webových stránkach, z ktorých čerpajú svoje informácie, je považovaná za mýtus. Poukazujú na to, že nie očkovanie, ale zvýšená hygiena a používanie pitnej vody vyhnali z Európy rôzne epidémie. Povinné očkovanie považujú za zásah do svojich základných práv.

Pokles zaočkovanosti výrazne zvyšuje riziko vzniku epidémií, čo sa ukázalo aj pri nedávnej epidémii osýpok, ktorá sa vyskytla v oblasti s nízkou kolektívnou imunitou. Zdieľať

Už v decembri 2014 však Ústavný súd rozhodol o tom, že povinnosť očkovania je v súlade s ústavou a všetky práva vyplývajúce z ústavy, ktoré podľa sťažovateľov povinné očkovanie porušuje, môžu byť porušené, ak je to v záujme ochrany verejného zdravia. Ústavný súd okrem iného argumentuje aj tým, že nebezpečné prenosné ochorenia stále ohrozujú zdravie populácie, príkladom je súčasná hrozba zavlečenia epidémie eboly. „K prevencii prenosných ochorení patrí povinné očkovanie. Pri nebezpečných prenosných 32 ochoreniach ide o život a zdravie ohrozujúci stav, ktorý je schopný zanechať vážne trvalé následky na jednotlivcoch či skupinách ľudí, nekontrolovateľne sa šíriť v populácii.“

Podľa Ústavného súdu štát týmto záväzkom zohľadňuje „proporcionalitu medzi osobnou integritou a verejným záujmom, a pritom v súlade s poznatkami a názormi odbornej obce vypracoval účinný protiepidemický program, v ktorom určil 10 najzávažnejších ochorení, proti ktorým legislatívne upravil povinnosť očkovať sa“.

Zákon o odškodnení

Slovensko sa chce po novom pridať ku krajinám, ktoré odškodňujú deti poškodené nežiaducimi účinkami očkovania. Už v septembri by sa podľa Úradu verejného zdravotníctva mala zísť pracovná skupina, ktorá začne s prípravou legislatívy. Inšpirovať sa chce aj v susednej Českej republike, kde proces prípravy konkrétneho zákona trvá už niekoľko rokov.

Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke – tzv. MMR vakcína. Na úrovni krajov zistili najnovšie štatistiky menšiu ako 95-percentnú zaočkovať touto vakcínou u detí, ktoré sa narodili v roku 2016, a to v troch krajoch. V Bratislavskom kraji dosiahla zaočkovanosť touto vakcínou iba 94 percent, v Trenčianskom kraji 93,2 percenta a v Banskobystrickom kraji 94,5 percenta.

Odporúčame