Poľsko ukazuje, že zmeniť potratový zákon sa oplatí

Poľsko ukazuje, že zmeniť potratový zákon sa oplatí

Dr. Tymoteusz Zych. Foto: archív

Rozhovor s poľským právnikom o reálnom stave potratov v Poľsku, prečo nedošlo k žiadnej katastrofe a ako zmenil zákon zmýšľanie spoločnosti.

Dr. Tymoteusz Zych je podpredsedom poľskej organizácie Ordo Iuris, ktorá sa okrem iného venuje právnej ochrane ľudského života. Na Slovensko prišiel na pozvanie Spoločenstva Ladislava Hanusa a nadácie Slovakia Christiana, v piatok o 18.00 vystúpi na podujatí BHD Life s prednáškou „Zákon nič nerieši. Naozaj?“, kde bude hovoriť o skúsenosti nášho severného suseda so zákazom potratov v 90. rokoch. Prednáška sa uskutoční na Malej scéne STU.

Pri tejto príležitosti sme s ním spravili krátky rozhovor. 

Koľko je dnes v Poľsku potratov?

Štatistiky hovoria okolo 1050 potratov, ktoré u nás zákon pripustil vykonať. Samozrejme, že sa občas vyskytnú aj prípady aborcií, ktoré porušujú právny stav. Samozrejme, že existuje aj jav, ktorému sa hovorí potratová turistika.

Z tých 1050 potratov, koľko je tzv. eugenických potratov, zdôvodnených zdravotným poškodením plodu, a koľko prípadov, ktoré sú následkom trestného činu, resp. ochrany života matky?

Eugenických je zhruba 95 percent z nich.

Koľko Poliek žiada o potrat v zahraničí?

Nejaké odhady prirodzene máme, napokon ide o krajiny ako Slovensko, kde sa počet potratov vykonaných cudzím štátnym občanom eviduje. Musím ale povedať, že nejde o nejaké dramaticky vysoké číslo.

Viete, o akom počte potratov sa píše mimo Poľska?

Samozrejme, niekedy sa hovorí o 100, niekedy 150 až 200-tisícoch nelegálnych potratov, často vykonaných v zahraničí, zdrojom týchto informácií je americký Guttmacher Institute, tieto čísla často šíria médiá či poľské pro-potratové organizácie. Problém je ich zdôvodnenie, takéto čísla sa nejakým spôsobom odvolávajú na stav z čias komunizmu, keď v najhorších rokoch dosahovala potratovosť takéto čísla, napriek tomu ide o odhady, ktoré nemajú vzťah k dnešnej realite.

Už na okolitých krajinách ako Slovensko či Česko vidieť, že nemôže ísť o desaťtisíce zákrokov, pretože po zákaze potratov v Poľsku sa potratovosť u vás nijako dramaticky nezvýšila, naopak, postupne klesá.

Druhý argument sa odvoláva na rok 1997, to bol rok, keď postkomunistická vláda na jeden rok obnovila legálnosť potratov v Poľsku, obnovila stav spred zákazu potratov a trvalo to takmer celý rok. Výsledkom bolo, že v Poľsku sa v ten rok vykonalo asi 3,5 tisíca potratov. To číslo je dôležité, pretože je to zlomok stavu spred roku 1989, resp. desatina stavu, aký bol na začiatku 90. rokov pred zmenou legislatívy, ukazuje sa teda, že narábať automaticky s číslami z komunizmu nemá opodstatnenie.

Čím si vysvetľujete taký prepad počtu potratov medzi rokmi 1991 – 1992, keď ešte boli potraty legálne, a rokom 1997, keď boli na jeden rok opätovne zlegalizované?

Má to viacero dôvodov, jedným z najvážnejších je výchovný vplyv práva. Keď boli v roku 1993 zakázané v Poľsku potraty, veľká väčšina populácie bola proti tejto zmene, súhlasila teda s komunistickou legislatívou. Zhruba 80 percent populácie bolo za legálnosť, asi 20 percent populácie súhlasilo so zákazom potratov. Dnes je situácia opačná, asi 80 percent populácie súhlasí so statusom quo, 20 percent podporuje liberalizáciu potratov. Myslím si, že z toho vyplýva, že už samotná zmena práva spôsobuje spoločenskú zmenu vnímania toho, čo je a čo nie je správne, čo spoločnosť vníma ako právo a bezprávie.

Táto poľská skúsenosť protirečí rozšírenému argumentu, ktorý ukazuje na skúsenosť z Rumunska, kde sa po zákaze potratov počas komunizmu vysoko zvýšila nelegálna potratovosť. Chcem sa v tej súvislosti spýtať ešte na jednu vec, aké časté sú tragédie, že matky nechcené dieťa niekde odložia po pôrode?

Existujú jednotlivé prípady, hovoríme o jednotkách prípadov v celej krajine. Existuje viacero inštitúcií ako Okno života, ide najmä o cirkevné organizácie, ktoré ponúkajú pomoc a ochotne sa ujmú dieťaťa, ktoré jeho matka nechce vychovávať, dieťa je následne možné adoptovať inými rodičmi.

Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že v Poľsku po zákaze potratov nedošlo k žiadnej katastrofe, dôkazom je vyše dvadsaťročná skúsenosť.

Nič hrozné sa za 26 rokov nestalo, žiadny nárast opustených detí sa nekonal. Takýto argument som nepočul ani od zástancov potratov a krajne ľavicových politikov, ktorí navrhujú liberalizáciu potratov. Stal sa presný opak. A dodal by som ešte jednu vec, okrem zmeny práva došlo súčasne k zavedeniu mnohých inštrumentov a podpory pre rodiny s deťmi, to všetko má pozitívne dopady.

Keď už spomínate politiku, aká vážna je táto téma pre politickú debatu, ktorá je v Poľsku inak veľmi konfrontačná? Ktoré strany navrhujú liberalizáciu potratov?

Žiadna z hlavných strán nenavrhuje liberalizáciu potratov, vládnuca strana Právo a spravodlivosť, viacero z jej poslancov, hovorí naopak o potrebe obmedziť dostupnosť potratov v dnešnom právnom stave, ide najmä o tzv. eugenický potrat, právo na usmrtenie dieťaťa so zdravotnou poruchou. Za zmenu zákona vzniklo aj niekoľko petícií a aktivít občianskej spoločnosti.

Ale k vašej otázke, ani hlavná opozičná strana Občianska platforma nenavrhuje zmenu zákona, táto strana sformovala pred najbližšími voľbami volebnú alianciu spolu so stranou Nowoczesna a zelenými, jej kandidátka na post premiéra Malgorzata Kidawy-Blonská už vyhlásila, že nie je za zmenu potratovej legislatívy.

Sú ale menšie a radikálnejšie strany, ako napr. strana Razem (Spolu), ktorá momentálne nie je v parlamente, alebo strana Jar, ktoré navrhujú liberalizáciu potratov. Ide o strany, ktoré sa možno dostanú po voľbách do parlamentu, podpora týchto strán je asi 10-12 percent. Iné malé strany, ako PSL alebo Konfederácia, ktoré tiež kandidujú, podporujú skôr sprísnenie súčasného stavu. Aby som to uzavrel, téma potratov nie je dôležitou témou poľskej politiky, presnejšie nie v zmysle liberalizácie, aktívnejší sú tí, ktorí navrhujú sprísnenie súčasnej legislatívy.

Akú spoločenskú podporu má sprísnenie legislatívy?

V pochodoch za život, ktoré sa konajú vo viacerých mestách, nie tak ako u vás, kde máte Národný pochod, sa zúčastňuje asi 400 tisíc ľudí. Pokiaľ ide o opačné protesty, takzvané čierne pochody, účasť je ďaleko nižšia, odhadovalo sa, že išlo asi o 100 tisíc osôb v celom Poľsku, pričom dôležité tiež je, že išlo o politické a opozičné protesty proti aktuálnemu vládnemu návrhu. K týmto protestom patrila tiež vlna dezinformácii, ktoré šírila ľavicová tlač, že vláda chce zakázať prenatálny výskum a úplne zakázať potraty, pričom išlo o zákaz eugenického potratu. Zákon bol nakoniec stiahnutý. Ukazuje to ale istý trend, kto a ako nastoľuje tému a kto je v pozícii, že na nastolenú tému reaguje.

Akú spoločenskú rezonanciu má pro-abortívne hnutie?

Nemyslím, že by sa dalo hovoriť o silnej rezonancii, pretože nejde o nejaké stále hnutie, ale o protesty, ktoré sa aktivizujú ad hoc, keď je predložený nejaký zákon na sprísnenie statusu quo. Nemožno hovoriť o hnutí, ak došlo k protestom dvakrát pri dvoch predložených návrhoch. Potvrdzujú ti aj petície, ktoré vznikli v spoločnosti, boli dve a tiež boli len reakciou na masívnejšie petície, ktoré žiadali zákaz eugenických potratov. A ešte jeden príklad, keď sa uskutočnila akcia, ktorá posielala na adresu Sejmu pohľadnice či korešpondenčné lístky s podpismi, feministky hovorili, že do Sejmu prišlo asi 400-tisíc podpisov, ale nebolo to tak, po prepočítaní sa ukázalo, že prišlo asi 20-tisíc pohľadníc, na každej mohlo byť najviac desať podpisov, tak boli vytlačené. A tiež ukázalo, že mnohé z nich neboli ani kompletne vyplnené. Aj keby bolo na tých kartičkách 200-tisíc podpisov, je to štvornásobne menej, ako zhromaždilo pro-life hnutie.

Myslím, že aj tieto akcie zodpovedajú rozloženiu názorov v spoločnosti v pomere 80:20. Keď ide o diskusiu, iniciatíva vychádza z jednej strany, druhá strana reaguje.

Sumarizácia: Poľsko pred 26 rokmi výrazne obmedzilo potraty na požiadanie a stalo sa to proti názoru väčšiny spoločnosti. Ako to zmenilo Poľsko? Ako znie poľská lekcia?

Bolo to vážne a odvážne rozhodnutie, ale nič, čo by bolo možné považovať za niečo subjektívne, ide predsa o ochranu práv človeka. O tom, že človek je človekom už pred narodením, hovorí aj Konvencia o právach dieťaťa. A pokiaľ ide o Poľsko, je evidentné, že právo vplýva na povedomie spoločnosti, právo formuje postoj ľudí a právo môže dôveryhodne presvedčiť ľudí o potrebe chrániť základnú hodnotu života. Poľská skúsenosť hovorí, že sa oplatí zmeniť právo a chrániť hodnotu každého jedného ľudského života.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo