Bezpečné kúpanie Ľudia, čo sa topia, nekričia: Pomóc, topím sa! Jednoducho nemajú vzduch na to, aby vydali hlas

Rozhovor bol pôvodne uverejnený 19. augusta 2019. 

Pri stožiari na jazere Veľký Draždiak v Petržalke majú rozložený stan, stoličky, čln. Hoci obľúbené štrkovisko nie je oficiálne prírodným kúpaliskom a ľudia sa tam kúpu na vlastné riziko, dobrovoľníci zo Spolku ochrancov vody Octopus pôsobia cez letnú sezónu na jazere ako vodná záchranná služba. Robia to bez nároku na honorár, mestská časť im prispieva na techniku. 

S predsedom spolku Tomášom Ráczom sme sa na brehu jazera rozprávali o tom, čo znamená dohliadať na kúpajúcich sa, aká kultúra vládne pri vode a tiež o živote pod hladinou.  

Aké je vaše poslanie na tomto jazere? 

Keďže sme aj potápači, tak ešte pred kúpacou sezónou vyčistíme dno od nebezpečných odpadov. Potom počas samotnej sezóny, konkrétne od 27. júna do 31. augusta, zabezpečujeme na jazere vodnú záchrannú službu. Sme tu každý deň od rána do večera bez ohľadu na počet kúpajúcich a počasie. 

Čo všetko nájdete, keď čistíte dno? 

Je to štrkovisko, čiže sa tu v minulosti používali technické prostriedky. Keď práce skončili, nahádzali materiál do vody. Boli tu rôzne tyče, oceľové laná, tuhý odpad, ktorý pod vodou znamená pre kúpajúcich nebezpečenstvo. V prvých rokoch nášho pôsobenia sme tieto predmety povyťahovali von, ale počas roka sa nazbiera ďalší odpad. 

Napríklad?

Často nájdeme rozbité fľaše, slnečníky a podobné predmety, ktoré tiež môžu poraniť ľudí. Každú sezónu vytiahneme z jazera dva až tri kubíky takéhoto odpadu. 

Veľký Draždiak nie je oficiálne kúpalisko. Prečo? 

Dôvodom je vysokonapäťové elektrické vedenie, ktoré je nad samotným jazerom. 

No oceňujem, že napriek tomu, že nejde o oficiálne kúpalisko, venuje mu mestská časť aspoň toľko pozornosti, že tu pôsobíme. Pochopili totiž, že sa sem chodí kúpať polovica Petržalky. Je tu čistá, priezračná voda. Chodia sem aj z neďalekého Rakúska. 

„Keď vidíme rodičov s malými deťmi, ako idú s čínskymi nafukovačkami do stredu jazera, tak sadneme do člna, ideme k nim a dohovoríme im, aby sa vrátili, nech idú radšej pozdĺž brehu.“

Ale zišli by sa tu väčšie odpadové koše. Nie sú tu žiadne toalety, ľudia chodia do lesa, absentujú aj sprchy a ďalšie veci. Máme skúsenosti zo zahraničia, že obyčajná mláčka sa zmení na areál zdravia a centrum voľnočasových aktivít. Potenciál tohto krásneho jazera je oveľa väčší. 

Sú labute problém? 

Nie, ak má voda dostatočnú samočistiacu schopnosť, čo Draždiak má. Miestami dosahuje hĺbku až 15 metrov. 

Ste tu dvaja plavčíci na celé jazero, ale stačí to? 

Je to málo, aby sme obsiahli celú vodu. Napriek tomu sme za tých desať rokov, čo tu pôsobíme, zachránili veľa životov. Sme aj na bratislavskej Kuchajde, kde máme troch ľudí. 

Čo je vašou úlohou? 

Sme pomocníci prvého kontaktu, takže ošetrujeme aj rôzne poranenie na suchu. Samozrejme, keď je väčší problém, voláme záchranku. Počet dvaja je ozaj málo, čiže môžeme riešiť len to, čo vidíme, alebo keď sa nejakým spôsobom dozvieme, že je niekde problém. 

Aké sú najčastejšie zásahy?

Na rozdiel od mnohých vecí, ktoré na tomto jazere chýbajú, je tu cez bufety dobre zabezpečený prístup k alkoholu. Takže človek má možnosť si vypiť a keď je teplé počasie, láka ho to osviežiť sa aj v podnapitom stave. Pričom môže byť aj majstrom sveta v plávaní, ale tým, že je opitý, stáva sa neplavcom. Vôbec si to neuvedomuje, vojde do vody a nenápadne sa utopí. 

Nekričí o pomoc?

Nie. Ľudia, čo sa takto topia, nekričia: Pomóc, topím sa! Jednoducho nemajú vzduch na to, aby vydali hlas. Volá sa to tiché utopenie. Nemusíme o tom ani len tušiť. Človek v takomto stave má nekoordinované pohyby, stráca orientáciu a ide ku dnu. 

Avšak 90 percent našich zásahov sú bežné veci, ako napríklad poranenia na kameňoch, ulitníkoch, poštípanie osou, kolapsy z tepla, epileptické záchvaty, pády z bicyklov, straty malých detí a podobne. 

Viete povedať, koľko ľudí ste vytiahli tento rok z vody? 

Snažíme sa pôsobiť preventívne, vďaka čomu sa vieme dostať takmer k nulovým zásahom vo vode. Ide o to, že ak vidíme, že niekto podnapitý ide vstúpiť do vody, tak mu v tom fyzicky zabránime. Nevoláme policajtov, lebo kým tí prídu... 

Taký človek sa si vzpiera...

Samozrejme, ale zachraňujeme mu život, lebo ak vojde do vody, tak na 90 percent sa utopí. 

Toto isté by mohli robiť aj ostatní ľudia, najmä ak chce ísť do vody opitý človek ďaleko od vás, nie?

Ľudia sa väčšinou tvária, že ho nevidia. Nechcú sa do toho zapájať a robiť si problém navyše. Väčšinou sú takíto ľudia agresívni. Svedčí o tom aj nedávny prípad na Kuchajde, kde sa utopil podnapitý človek mimo nášho dohľadu, pod bufetom. Máme informácie, že tam ohrozoval nožom ľudí okolo seba.

Foto: Postoj/Pavol Rábara

Aké riziká okrem alkoholu ešte číhajú pri kúpaní? 

Rodičia niekedy podcenia situáciu. Keď vidíme rodičov s malými deťmi, ako idú s čínskymi nafukovačkami do stredu jazera, tak sadneme do člna, ideme k nim a dohovoríme im, aby sa vrátili, nech idú radšej pozdĺž brehu. Lebo keď sa tam niečo stane, kým to zbadáme, môže byť neskoro. Ak sa zdvihne vietor, môžu prísť až metrové vlny, dieťa sa napije vody, aj nekvalitná nafukovačka môže prasknúť – a môže to skončiť fatálne. 

Potom poznáme prípady, za ktoré ľudia ani nemôžu, napríklad dostane mozgovú príhodu nie na suchu, ale vo vode. Radí sa to síce medzi utopenie, ale v skutočnosti to bola mozgová príhoda alebo infarkt vo vode.

Dá sa tomu predísť? 

Aj v týchto prípadoch môže ísť o pochybenie. Keď ľudia vedia, že nie sú v dostatočnej zdravotnej kondícii, nech plávajú radšej v bezpečných zónach a nie krížom cez celé jazero. 

Na druhej strane, musím pochváliť niektorých, ktorí ťahajú pri plávaní za sebou malé nafukovacie bójky, kde majú zväčša aj doklady. Tento nový trend oceňujeme, lebo vidíme, že tam niekto pláva, a keby sa mu niečo stalo, má sa o čo oprieť.

Keď hovoríte o trendoch, módne sú aj paddleboardy. Ako to hodnotíte? 

Mali sme už niekoľko zásahov aj vďaka týmto paddleboardom, lebo keď človek spadne do vody a fúka vietor, odnesie mu to a zostane mimo dosahu. Nie každý má paddleboard uviazaný o nohu. Niekoľkých, čo nemali, sme už zachraňovali.

Koľko sa ročne utopí na Draždiaku ľudí? 

Nerobíme si presnú štatistiku, ale myslím si, že odkedy pôsobíme na jazerách, tak sa to výrazne zlepšilo. 

Bežný bol počet päť až šesť utopených za sezónu na konkrétnom jazere. Nechcem tvrdiť, že to je len naša zásluha, no myslím si, že veľký vplyv na to má naša prevencia, ktorú som spomínal.  

Na Draždiaku ste desať rokov, na Kuchajde už 27 rokov. Mení sa kultúra ľudí pri kúpaní? 

Nepostrehol som zásadné zmeny. Napríklad odpadkov na Draždiaku nie je menej ako v minulosti. Plechovky a plastové fľaše nechajú na brehu a keď fúka vietor, dostanú sa do vody. Ďalší problém je, že často vidíme sotva sedem či osemročné deti, ako sa prídu samé kúpať a rodičia nikde. Celkovo, vodná záchranná služba je podľa mňa podceňovaná. 

Ako sa to prejavuje?

Čo mám poznatky, plavčíci sú často zneužívaní aj na iné rôzne práce než na dozor nad kúpajúcimi. Na bazénových kúpaliskách kosia trávniky, pritom by mali byť pri vode. Veď aj na bazénoch sa topia ľudia. 

Na prírodných kúpaliskách je počet plavčíkov poddimenzovaný alebo tam vôbec nie sú. Pritom by mali byť minimálne traja – jeden manažuje záchranu, ďalší poskytuje masáž srdca a tretí dýchanie z úst do úst. Jeden to neobsiahne. Nemáme ani zákon o vodnej záchrannej službe, všetko je na dobrej vôli samospráv. 

My tu máme čln, defibrilátor, oživovací kyslíkový prístroj, potápačskú súpravu. Máme to preto, lebo si myslíme, že to tu má byť, a nie preto, že nám to niekto určuje. No keď sa sem dostane niekto iný, nemusí to zostať rovnako. 

Vraj ľudia na jazere frflali, že im zaberáte miesto. 

Nie sú tu vyčlenené stále miesta pre plavčíkov, takže sme mali a máme problém s rybármi i domácimi návštevníkmi. Jedni nás chceli posúvať doľava, ďalší doprava. Je smutné, že to zašlo až tak ďaleko, že sme si od magistrátu vypýtali písomné potvrdenie, že na tomto parcelnom čísle môžeme byť rozložení. 

„Plavčíci pri bazénoch sú často zneužívaní na iné práce, napríklad kosia trávu. Na prírodných kúpaliskách je zase počet plavčíkov poddimenzovaný, alebo tam vôbec nie sú.“

Všetci kúpajúci vám povedia, že je fajn, že sme tu, ale najprv chcú mať vyriešené svoje miesto a svoje záujmy. Umiestnili sme aj tabuľu „Priestor vyhradený pre vodnú záchrannú službu“. Prídeme na druhý deň a tam opreté rybárske udice. Rybár vraví, že má kúpený lístok a má právo chytať ryby. 

Čo radíte tým, čo sa kúpu alebo plávajú v jazerách bez dozoru, na rôznych bagroviskách, lomoch?

V každom prípade si treba zistiť miestne podmienky, či vo vode nehrozí nejaké nebezpečenstvo. Keď to nie je oficiálne kúpalisko, môže tam byť rôzny odpad, laná, háčiky od rybárov, siete, do ktorých sa môže človek zamotať. Jednoducho, neznáme vody. Už vôbec by som do takejto vody neskákal. Neviete, či tam nie sú tyče postavené smerom k hladine. Jazero treba poznať nielen nad vodou, ale aj pod vodou. 

Odporúčam kúpanie na všeobecne známych miestach, hoci tam nie je plavčícky dozor. Veď ľudia sa chodia kúpať na rôzne jazerá, ktoré sú osvedčené, ale zase platí – žiadny alkohol a preceňovanie síl a schopností, nejsť do vody rozhorúčený, viac sa ťahať pri brehu než plávať krížom. 

Kúpanie v riekach?

Tečúce vody sú obzvlášť nebezpečné, lebo tam vznikajú vodné valce, ktoré vás stiahnu pod vodu a točia. Mne osobne sa to stalo, je to veľmi nepríjemné, ide o život. Celkovo by som v tečúcich vodách neodporúčal sa kúpať, možno ešte v nejakých zálivoch, ale v samotnom toku nevidím zmysel sa kúpať. 

Foto: Postoj/Pavol Rábara

Čo robíte zvyšok roka?

Máme toho viacej, sme aj potápačský klub, takže sa potápame aj v zime. Fotografujeme, filmujeme pod vodou. Baví náš vodáctvo, rybolov, venujeme sa ošetrovaniu materiálu a chystáme sa na ďalšiu sezónu, najmä po stránke dokumentov, lebo tieto služby musia prejsť výberovým konaním. 

Veľa ľudí má predstavu, že potápanie v sladkých vodách je nuda.

Potápal som sa v mnohých moriach, v Červenom i Stredozemnom mori. Je to pekné, ale nie je nad potápanie v sladkých vodách. 

Prečo? 

V prvom rade preto, že sú naše. Je to ako jablko z vlastnej záhrady. Áno, slaná voda je krásna, farebná, ale tu sme doma a my si máme chrániť a vážiť naše vody. 

Z čoho sa tešíte pri potápaní? 

Napríklad v zime sa vyčistia dunajské ramená, ktoré sú v letných mesiacoch kalné. Vtedy tam vidíme život, ktorý v lete nemôžeme pozorovať. Niekedy je tam viditeľnosť aj dvadsať metrov. Sú tam ryby, sumce, zubáče. 

Mimochodom, málokto vie, že aj tu na Draždiaku, len asi päť metrov od brehu, žije stokilový sumec, má vyše dvoch metrov. 

Keď to zverejníme, možno sa niektorí aj budú báť ísť kúpať...

Zbytočne sa bude niekto báť, je neškodný, u nás nežijú útočné ryby. Tento sumec je tu akýsi domáci vedúci, už raz bol vylovený a pustili ho späť, takže ešte viac narástol. A nejde ani do hlbokej vody, tu, rovno pod týmto stožiarom, má svoj domov.