Aby sme sa ešte nedivili, ako hlboko je Kotleba v mainstreame

Keď pred niekoľkými týždňami môj bývalý kolega, fotograf z .týždňa Boris Németh, zverejnil na sociálnej sieti túto fotografiu mladého sympatického páru s logami ĽSNS, ktorý bol na pochode Hrdí za rodinu, čelil vlne pohoršenia. Nepochopiteľného. Pretože táto jeho fotografia niečo dôležité vystihuje.

Kotlebovej ĽSNS sa dlhý čas vytváral imidž strany skinheadov, ktorú volia buď radikáli s okrajovými názormi, alebo frustrovaní mladí protestní voliči. Možno to tak aj niekedy bolo. Ale v lete som mal počas ciest po Slovensku niekoľko zážitkov, ktoré naznačujú, že táto strana je z pohľadu voličskej podpory rozkročená oveľa viac, ako by sa mohlo zdať z mediálneho obrazu.

Samozrejme, ide o epizodické zážitky, nie je to žiadna veľká sociológia, ale o niečom to predsa len vypovedá.

Pred niekoľkými týždňami som v osobáku do Popradu cestoval s dvoma asi šesťdesiatnikmi, mužom a ženou. Taká klasická stredná trieda. Viedli spolu kultivovaný rozhovor o letných výletoch s vnúčatami a o tom, ako by sa štát mal lepšie starať o pamiatky. Veď je to hanba, v akom stave sú niektoré z nich, hlavne teraz, keď tu chodí už tak veľa zahraničných turistov.

Okolo Kežmarku začali do vlaku vo väčšom počte pristupovať rómski cestujúci. Tak sa téma rozhovoru zvrtla na nich. Ale nebol to žiaden radikálny slovník. Pán len – opäť veľmi distingvovane – formuloval obavu, že veľký počet nezamestnaných a málo vzdelaných Rómov bude pre túto krajinu veľkým problémom. Tento svoj vstup zakončil úvahou, že žiadna vláda s tým nebola schopná nič urobiť, a tak treba dať šancu Kotlebovi. Jeho spolucestujúca mu horlivo pritakala.

Ďalší zážitok sa odohral neďaleko Starej Ľubovne, na akcii pre rodiny. Veľa detí, skákacie hrady a pomerne početná skupinka rodičov v zelených tričkách ĽSNS. Opäť žiadni skinheadi, ale normálne rodiny s deťmi, ktoré sa okrem tých tričiek od zvyšku účastníkov nijako neodlišovali.

Sympatia k ĽSNS dnes nie je niečo, čo ľudia ukrývajú a za čo sa hanbia.Zdieľať

Ďalšie letné zistenie. Sympatia k ĽSNS dnes nie je niečo, čo ľudia ukrývajú a za čo sa hanbia. Pokiaľ ide o jej viditeľné prejavy, tak mi Kotlebova strana v tejto kategórii vychádza ako šampión. Ako najviditeľnejšia strana v krajine, ktorá v počte nálepiek na autách, zástav na rôznych kultúrnych podujatiach, ale aj rôznych symboloch na budovách v mestách a mestečkách nemá konkurenciu. Na tričko, nálepku na aute s logom Smeru, OĽaNO či SaS som ešte nenarazil.

Voličský posun kotlebovcov do mainstreamu už začínajú naznačovať aj dáta z prieskumov verejnej mienky.

Na jar tohto roku publikovala agentúra Focus údaje, podľa ktorých sa sociálna štruktúra voličov ĽSNS oproti voľbám v roku 2016 mení a približuje sa k ostatným štandardným stranám. Podrobnejší text o týchto posunoch priniesol v apríli Denník N.

Medzi voličmi kotlebovcov pribúdajú ženy a starší ľudia. Zdvojnásobil sa tiež počet ľudí s vysokoškolským vzdelaním, aj keď táto skupina je stále medzi podporovateľmi ĽSNS zastúpená podpriemerne. Kým ešte v roku 2016 dominovali medzi voličmi Mariána Kotlebu slobodní ľudia, dnes, aj kvôli tomu, že úspešne načiera medzi staršie ročníky, sú najpočetnejšou skupinou jeho podporovateľov ženatí muži a vydaté ženy, ktorí žijú v štvorčlennej domácnosti.

Toto rozširovanie mäkkého obalu voličov, samozrejme, ešte automaticky neznamená, že ĽSNS urobí vo voľbách hviezdny výsledok. Cestu za ním môžu ešte skomplikovať faktory, ako je napríklad Harabinova nová strana.

Ale pokojne sa môže stať, že sa vo februári ešte všetci budeme veľmi diviť, v akých voličských skupinách dokáže táto „skinheadská“ strana úspešne loviť voličov.

Foto: Boris Németh