Prieskumy Ako Matovič dobehol Kotlebu

Podľa agentúry Focus predseda vlády spadol do tlačenice medzi Kotlebom, Ficom a Borisom Kollárom. Dôveruje im približne 20 percent ľudí, k nedôvere sa prikláňa 80 percent.

Naopak, najdôveryhodnejší z koaličných lídrov je Sulík. Čo je z pohľadu Matoviča neprijateľný stav.

Treba dodať, že tieto pomery síl nie sú nové. Už na jeseň 2020 začal Sulík výrazne rásť – a Matovič padať. Presne odvtedy pozorujeme pomerne zúrivé útoky premiéra na ministra hospodárstva.

V januári sa to len zaklincovalo. A dosť drsne. Premiér Matovič je na tom s dôveryhodnosťou horšie než Kotleba. Čo je alarmujúce. Ak vodca extrémistov predbieha predsedu vlády, tak je zjavné, že sa niečo veľmi škaredo zvrhlo.

Iste, je to len prieskum a zrejme nepresný. Na druhej strane, tieto dáta zapadajú aj do aktuálnych preferencií strán – a vo viacerých prieskumoch. Nad závermi Focusu sa nedá mávnuť rukou.

Alarmujúce sú vlastne oba trendy. Aj rast Kotlebu. Aj prepad kľúčovej vládnej strany, ktorá sľubovala, že očistí a posilní Slovensko.

Kotleba bol ešte nedávno jasným lídrom v neprijateľnosti. Bol síce v parlamente, jeho strana mala od 7 do 10 percent, no drvivá väčšina voličov Kotlebu odmietala – ako zlo, ktoré treba držať v politickej karanténe. Jasné NIE deklarovalo takmer 90 percent voličov.

To sa dnes mení. A nie zásluhou šikovnosti a atraktivity Mariana Kotlebu. Extrémisti rastú preto, lebo politika sa radikalizuje. A alternatívy napravo aj naľavo vyhoreli.

Na druhom konci tohto problému je Igor Matovič a jeho „politika“. Práve jemu by mohol Kotleba poslať ďakovný list.

„Nehoda“ Igora Matoviča sa stala už v októbri. A odvtedy sa to len špirálovo zhoršuje (aj vtedy, keď to už nie je kam zhoršovať). 

Ak to zjednodušíme: Matovič robí všetko preto, aby bez akýchkoľvek pochybností dokázal, že v pozícii koaličného lídra a premiéra je omylom. Namiesto urovnávania sporov ich sústavne vyrába, podlieva ich urazeneckými pózami, útokmi na vlastnú koalíciu, nervozitou a neznesiteľným napätím. Čiže: robí presný opak toho, čo sa očakáva od lídra vládnej väčšiny. 

Slovom, neurokracia.

Ešte koncom decembra sme dúfali, že v OĽaNO a v koalícii si vyhodnotia chyby a v pude sebazáchovy pribrzdia.

Namiesto toho však pridali.

Osobný problém Matoviča je v tom, že nevie konať premyslene a strategicky. Len pudovo. Niekedy mu to vychádza (ako sme to videli pred voľbami 2020). Inokedy nie.

Osobnostný profil Matoviča je pomerne jednoduchý a jasný. Premiér má odvahu, neoblomnosť a čitateľné ciele (boj s korupciou). No patrí k ľuďom, ktorí neznesú náznak kritiky. A ktorí pociťujú potrebu každú výhradu okamžite potrestať. Nie argumentačne. Emotívne. Cez odvetu, ktorá je násobne tvrdšia ako podnet.

Keď ho kritizoval Blaha, obvinil ho, že obcoval s baranom. Výhrady vedcov a expertov vybavil tým, že im vynadal do hlupákov (potom sa ospravedlnil). A to, čo od novembra predvádzal pri Sulíkovi, bol ukážkový bossing. Otravná a ponižujúca šikana, ktorá mala viesť k odchodu Sulíka z vlády…

Sulík tento koaličný box, vysielaný v priamom prenose, vydržal. No nie bez strát. Aj on už oproti novembru klesá.

Vlastne, od novembra idú z kopca všetci koaliční lídri okrem Remišovej, ktorá sa držala bokom od konfliktov. Pellegrini a Fico viac-menej stagnujú (Pellegrini s vysokým náskokom pred ostatnými).

Jediný, kto jasne naberal podporu, je Kotleba. Vodca. A to sa ani nemusel prezúvať z papúč do čižiem.

Je to škoda. Ak si zalistujeme v kalendári, zistíme, že pred voľbami to bol práve líder OĽaNO, kto sa chystal odstaviť extrémistov. A obsadiť ich priestor. 

Dokonca sa mu v tom istý čas darilo.

Približne dovtedy, kým ho dobrotivý a trochu ironický osud neposadil do inej ako nezávislej – a obyčajnej – funkcie.