Prečo sa Uhrík a Mazurek zrazili s Kotlebom

ĽSNS hrozí niečo podobné ako Smeru – scvrknutie a boj o život.

Prišlo to ako blesk z čistého neba. V utorok dvaja vrcholní predstavitelia kotlebovcov oznámili, že už nebudú súčasťou vedenia ĽSNS, ale stávajú sa len radovými členmi. Dosah tej správy na prostredie extrémistov netreba podceniť – Milan Uhrík a Milan Mazurek sú po samotnom vodcovi dvaja najviditeľnejší muži ĽSNS, s najväčším verejným výtlakom, obaja majú dokopy na Facebooku vyše 170-tisíc sledovateľov, Mazureka je aj vďaka jeho reláciám v Kulturblogu plný Youtube.

Uhrík aj Mazurek, ku ktorým sa pripojili hovorca strany Ondrej Ďurica a podpredseda strany Miroslav Suja, svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že začiatkom januára delegáti snemu presunuli ďalšie kompetencie z predsedníctva na predsedu strany, takže predsedníctvo už nerozhoduje o ničom. Uhrík tvrdí, že ako podpredseda strany o tejto zmene nevedel, keďže delegátom na sneme predložili celkom iné znenie stanov než na akom sa dohodli predtým na predsedníctve. A vraj nebol ani pozvaný na snem, ktorý všetky Kotlebove zmeny odhlasoval.

Padajú aj slová o totalitných praktikách, ale nás to nejako zvlášť nedojíma – v ĽSNS to aj pred zmenou stanov fungovalo tak, že o všetkom podstatnom rozhodoval jediný vodca. Stanovy boli a sú irelevantné, Kotlebovi právnici ich len formálne upravili tak, aby vyhovovali zákonom štátu a súdy nemohli stranu zrušiť. Inak bolo len na blahovôli predsedu, či sa o svojich rozhodnutiach radil s akýmsi predsedníctvom.

Samozrejme, Uhrík s Mazurekom to vedia, tá skutočná dráma sa láme na niečom inom. Marian Kotleba ráta s tým, že Najvyšší súd potvrdí rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, ktorý ho v októbri odsúdil na štyri roky a štyri mesiace a on tak čoskoro nastúpi do väzenia.  

Kotleba si uvedomuje, že toto volebné obdobie už bude len trápením pre stranu, aj pre neho medzi mrežami, potrebuje sa však poistiť, aby neprišiel o všetko. Ako vyplýva aj z našich informácií zvnútra strany, jeho obavou je, že by sa počas jeho fyzickej neprítomnosti začali niektorí ľudia, napríklad tandem Uhrík-Mazurek, správať príliš slobodne. A to tak, až by nadobudli pocit, že by stranu vlastne mohli viesť aj oni a de facto ju postupne ukradnúť vodcovi-zakladateľovi. Po Vianociach sa teda spustila akcia, ktorá vyvrcholila zorganizovaním širšieho aktívu členov, kde sa na prelome rokov odhlasovalo všetko potrebné. Samozrejme, Kotleba vie, že okrem formálneho posilnenia pozícií potrebuje aj vykonávateľov svojej moci, na to mu majú slúžiť podpredseda strany Beluský či tajomník Schlosár.

Kotleba sa síce poistil proti možným pučom zvnútra, len tá cena bude pre neho asi privysoká. V tejto chvíli si je ťažké predstaviť, že sa Kotleba s odbojným tandemom zmieri, keďže v tomto prostredí niet väčšieho hriechu než neposlušnosť, ešte k tomu verejná. Uhrík s Mazurekom teraz pozorne sledujú, čo sa deje na diskusných vláknach, vidia aj slová podpory fanúšikov, aj výzvy, aby sa odtrhli a založili novú stranu. Ak k tomu dôjde a vznikne ešte akási Pravá-ĽSNS, začne sa boj vodcu - čoskoro možno uväzneného vodcu - so zradcami. Nebude to však zápas ako Smer s Hlasom, kde si Pellegrini odkrojil časť voličov materskej strany a k tomu pribral masu ďalších. Aj toto bude bude boj, kde si možno želáte, aby nemal víťaza, len dvoch porazených, tu sa však môže vaše želanie ľahko vyplniť.

Na fotke Milan Uhrík a Marian Kotleba počas schôdze NRSR v minulom parlamentnom období, foto TASR - Martin Baumann